Obnova budov sporí, ale aj priťahuje peniaze

Smerujú tam stovky miliónov eur z európskeho plánu obnovy, dotácie, úvery a stavebné prémie s pomocou štátu. To však nestačí uspokojiť záujem žiadateľov.

Potenciál jednorazovej, postupnej alebo opakovanej obnovy rodinných a bytových domov je na Slovensku veľký z hľadiska počtu objektov, ale aj záujmu obyvateľstva, ponuky financovania pre obyvateľov a právnické osoby.

Rastie dôvera v ekonomiku

Pozitívne v súčasnosti je, že mierne rastie dôvera spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku, čo je dôležité pri rozhodovaní sa o dlhodobom úvere či o sporení na obnovu bývania. Indikátor spotrebiteľskej dôvery dosiahol podľa Štatistického úradu SR v októbri druhý mesiac po sebe najvyššiu hodnotu od 2. polovice roka 2021.

Príkladom rekordného záujmu o obnovu je štvrtá výzva z programu Obnov dom v objeme 190 miliónov eur. Ako informovala TASR, Slovenská agentúra životného prostredia napriek kybernetickému útoku na server zaregistrovala za hodinu 10-tisíc žiadostí. Agentúra uzavrie s úspešným žiadateľom zmluvu na 19-tisíc eur.

Silu obnovy ovplyvnili ceny stavebných materiálov

Požadovaný objem dotácie alebo úveru ovplyvňujú, samozrejme, ceny stavebných prác a materiálov. Tu nastal zlom v roku 2021, veľmi pomaly sa však situácia mení.
V septembri 2023 boli ceny stavebných materiálov o 3,3 % nižšie ako pred rokom, v porovnaní s augustom 2023 klesli o 1,8 %.

„Zníženie cien na medziročnej úrovni sa prejavilo prvýkrát od januára 2021,“ konštatoval Štatistický úrad SR. Za deväť mesiacov roka 2023 boli stavebné práce medziročne drahšie o 12,9 % a ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve medziročne vyššie o 5,1 %.

Obstarávacie náklady sú vyššie

Pocítil to aj Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) v súvislosti s obnovou bytovej budovy, ktorá patrí k jeho najvyužívanejším účelom podpory. V rokoch pandemickej a vojnovej krízy na Ukrajine bol trh oslabený, čo sa odrazilo na počte žiadostí.

„Zateplenie bytovej budovy nie je výnimkou, pozorujeme trend nižšieho počtu žiadateľov, obstarávacie náklady sú však neporovnateľne vyššie ako v predchádzajúcich rokoch,“ uviedla hovorkyňa fondu Kristína Starosta. ŠFRB a rezort dopravy flexibilne zareagovali a umožnili požiadať o zvýšenie už poskytnutého úveru a zvýšili jednotlivé limity pre určité účely.

V roku 2023 zaznamenal fond väčšiu požiadavku na financovanie zateplenia o 10 miliónov eur. Na obnovu bytovej budovy má v tomto roku 160 mil. eur, ale záujem vlastníkov bytov alebo ­spoločenstiev vlastníkov bytov bola taký výrazný, že ŠFRB ­požiadal o zvýšenie rozpočtu o necelých 25 mil. eur.

Stúpajúci trend má rovnako počet žiadostí o financovanie výmeny spoločných rozvodov. V tomto roku eviduje fond 400 žiadostí na tento účel za viac ako 28 miliónov eur, čo je viac o 60 žiadostí a o 3 milióny eur.

Obnova ZSS nie je zatiaľ v kurze

ŠFRB poskytuje možnosť zatepliť, respektíve obnoviť aj zariadenia sociálnych služieb (ZSS), to však nie je veľmi využívaný účel. Je možné, že postupom času sa karta obráti. Žiadatelia, väčšinou sú to samosprávy, použijú úver z fondu skôr na kúpu pozemku a výstavbu ZSS. V roku 2022 podporil obnovu ZSS so 180 lôžkami v Dubnici nad Váhom sumou 3,120 mil. eur a zateplenie ZSS v Žiline v objeme 279 010 eur pre 48 lôžok. V roku 2023 obdržal dve žiadosti na zateplenie a obnovu v Senici.

Štátna dotácia cez banku

Možnosti úverovania na poli obnovy vidia komerčné subjekty Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), jediná stavebná sporiteľňa na trhu, i Všeobecná úverová banka so Zelenou pôžičkou pre fyzické osoby. Obe spolupracujú so štátom, PSS prostredníctvom štátnej prémie pre stavebného sporiteľa a druhá cez dotáciu.

Klienti VÚB si pri zelenej rekonštrukcii môžu znížiť počiatočné investičné náklady vďaka štátom poskytovanej dotácii. Zafinancujú si rekonštrukciu a následne s dotáciou získajú peniaze späť.

„Zároveň ak má klient už uzatvorenú zmluvu so Slovenskou agentúrou životného prostredia, po jej predložení si môže rozložiť splácanie pôžičky do výšky 28-tisíc eur až na 10 rokov,“ priblížila Mária Tuššová, produktová špecialistka na spotrebné úvery vo VÚB banke. Z oblastí Energetická úspora, Ekologické inovácie a Zelená rekonštrukcia prevažuje u žiadateľov Energetická úspora – zateplenie domu, fotovoltické panely či výmena plynového kotla.

Trh s obnovou obytných budov je nezasýtený

Podľa údajov PSS je bez rekonštrukcie viac ako 400-tisíc rodinných domov a približne 15-tisíc z bytových domov. Bývanie v staršom dome nemusí byť vždy ideálne. „Pred desiatkami rokov, keď sa väčšina rodinných a bytových domov na Slovensku stavala, nebola energetická efektivita takou významnou témou, ako je dnes,“ priblížil Jozef Plško, vedúci odboru komunikácie PSS.

Zdôraznil, že za uplynulé polstoročie sa tiež zvýšili nároky na tepelnú odolnosť obalových konštrukcií budov a energetickú efektivitu budov až po požiadavky na takmer nulovú spotrebu energie. Klienti PSS majú zvýšený záujem o rekonštrukcie a riešenia, ktorých cieľom je zlepšiť energetickú efektivitu bývania vrátane solárnych či fotovoltických panelov alebo tepelných čerpadiel. „Ich použitie má najväčší zmysel pri kvalitne zrekonštruovanom, zateplenom a zaizolovanom dome,“ povedal Plško.

Stavebné sporenie je možné využiť na kúpu nehnuteľnosti, ako doplnok k hypotéke z banky i na jej rekonštrukciu. PSS sa pozitívne pozerá na novely zákona o stavebnom sporení schválené v tomto roku, jedna priniesla zníženie maximálnej sumy na 1 000 eur pre získanie štátnej prémie 70 eur.

Druhá zavádza tzv. rodinné sporenie ako alternatívu k aktuálnej forme stavebného sporenia. Kriticky sa však PSS pozerá na snahu rezortu financií, ktorý predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh na zrušenie rodinného stavebného sporenia.

Rozpočet na rok 2023 vrátane budúcnosti rodinného stavebného sporenia, rozpočtu rezortu dopravy, ŠFRB či Slovenskej agentúry životného prostredia má v rukách parlament. Ostáva veriť, že si poslanci uvedomia, že aj rekonštrukcie obytných budov sú dôležité pre stavebný trh a firmy všetkých veľkostí, a podporia ich.