Peter Lukeš z Immocapu: Dôkladne premyslený risk je zisk
Broňa Tarnócy Začal od nuly vstupom do neznámych vôd biznisu. Navyše bez skúseností. Svojím nastavením sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších hráčov nielen v developerskom segmente. Prioritou pre neho však ostávajú kvalitné vzťahy, na ktorých základe stavia dodnes.
V apríli roku 2023 Immocap vyhlásil, že prinesie do Bratislavy približne 1 500 bytov v horizonte 10 rokov (dnes dokonca plánujete až 2 000 bytov). Bolo to v čase, keď ste nemali ani jeden rezidenčný projekt. Neobávali ste sa tohto kroku?
Cieľom bolo hlavne diverzifikovať portfólio, čo je prirodzené pri raste firmy. Trh sa nevyvíja rovnomerne v kancelárskom a v rezidenčnom segmente. Po desaťročiach v kancelárskom biznise sme sa rozhodli preniesť našu expertízu do oblasti bývania. Inovácie z kancelárií chceme aplikovať aj v našich rezidenciách, napríklad naše riešenia v energetickej efektívnosti a manažmente.
Ukazuje sa, že to bolo správne rozhodnutie. Millhaus na Mlynských nivách je už viac ako z polovice predaný, rovnako Záhradnícka. Ďalším dôvodom vstupu do rezidencií bolo to, že v rámci urbanizmu je dnes už nevyhnutné, aby plnohodnotná mestská zóna pozostávala z kvalitného mixu funkcií.
To bez rezidenčného bývania už nejde. A podobne je to aj v Novom Istropolise, kde sme mix funkcií formovali aj na základe rôznych štúdií. Bude to plnohodnotné zmiešané územie.
Ktorý projekt je vašou srdcovou záležitosťou?
Za náš prelomový projekt považujem Central, kde sme kombinovali viaceré funkcie. Bolo kľúčové všetko od začiatku dôkladne premyslieť, vrátane toho, že Central má tri katastrálne čísla. Bolo to nevyhnutné, keďže sme vedeli, že jeho jednotlivé časti budeme predávať samostatne. V tomto sme boli pioniermi, a vopred sme museli vyriešiť komplexné právne a ekonomické aspekty.
Pre mňa je Central srdcovou záležitosťou aj preto, že sme ho zvládli technicky bezchybne a úspešne ukončili všetky tri funkcie projektu. Navyše to bol náročný development, pretože sme zasahovali do veľkých hĺbok pod úrovňou Dunaja, kde zároveň prúdia silné podzemné vody z Karpát, čo si vyžadovalo ďalšie technické riešenia. Tieto skúsenosti využívame aj pri prípravách Nového Istropolisu.
Veľa cestujete. Neuvažujete nad biznisom zahraničí?
Všetko to, čo ma baví a čo by som chcel robiť, už viac-menej robím. Niektoré moje firmy majú medzinárodný presah. Pokiaľ ide o development, v Bratislave je stále veľa príležitostí, ako ju urobiť lepším mestom pre život, a v Immocape sme v tomto smere naozaj odhodlaní. Zároveň nevylučujeme, že sa budeme zaujímať aj o okolité krajiny.
Nedávno sa znovu otvorila diskusia o budúcnosti prístavu v Bratislave. Ako si predstavujete, že by sa toto územie mohlo rozvíjať?
V tomto smere je pre mňa inšpiráciou prístav v Lisabone, ktorý zrevitalizovali pre ľudí – nájdete tam množstvo služieb a reštaurácií. Prístav žije cez deň aj večer, čo mu dodáva dynamiku. Samozrejme, prístav musí zároveň plniť aj svoju pôvodnú funkciu. Hoci som sa tejto téme bližšie nevenoval, podľa mňa je vďaka dlhej riečnej línii dôležité, aby bol prístav prepojený s dopravnými uzlami.
Verím však, že toto je riešiteľné. Považujem túto oblasť za veľmi vzácnu. Dnes slúži hlavne ako prekladisko tovaru, no jej potenciál je oveľa väčší. Príklady z európskych miest ukazujú, že prístavy môžu byť krásne zrevitalizované a priniesť nový život do mestského prostredia.
Ste spoluorganizátorom Ceny Oskára Čepana a spolu s manželkou Silviou Kušnírovou ste založili súkromnú umeleckú platformu Collective. Čo vás viedlo aj takouto formou pomáhať umelcom?
Umenie nás oboch vždy priťahovalo a spájalo, jeho úloha v spoločnosti je z nášho pohľadu nenahraditeľná. Som zberateľom 25 rokov, z toho posledných 15 spoločne s manželkou, ktorá je zároveň dlhé roky aktívna vo filantropii. V určitej chvíli sme sa rozhodli využiť dlhoročné kontakty a medzinárodné skúsenosti s umením na podporu lokálnych tvorcov.
Poznali sme Cenu Oskara Čepana, ktorá v tom čase zápasila s problémami, a ponúkli sme finančnú i organizačnú podporu. Okrem toho sa venujeme aj individuálnej podpore konkrétnych umelcov a ich projektov, čo zahŕňa aj organizovanie výstav a site-specific projektov v našej súkromnej galérii Collective. V oblasti umenia máme so Silviou ešte veľké plány, kde chceme zúročiť naše skúsenosti v biznise, filantropii i umení, no teraz by som nerád predbiehal.
Ste aktívny aj v Tate Modern Gallery. Môžete nám svoju činnosť priblížiť?
V Tate Modern som sa stal členom tzv. CEEPAC komisie, teda komisie pre akvizíciu diel pre strednú a východnú Európu. Je to pre mňa veľká pocta byť súčasťou tejto inštitúcie a jej misie, byť súčasťou diskusií o tom, akým spôsobom sa uberá jedna z najprestížnejších galérií sveta. Zároveň to vnímam ako veľkú zodpovednosť neustále sa vzdelávať a prinášať relevantné názory v kontexte regiónu strednej a východnej Európy.
Môžem sa spýtať, čo u vás prišlo ako prvé? Láska k umeniu alebo k developerstvu?
O developmente som na začiatku ani ako o láske nehovoril, skôr to bola zvedavosť a snaha niečo dosiahnuť a presadiť sa. Umenie je pre mňa láska odjakživa. Som veľmi rád, že moji kolegovia v Immocape majú rovnakúvášeň pre umenie, ktoré sa preto stáva prirodzenou súčasťou každého nášho projektu.
Aké sú vaše najväčšie výzvy v developerstve?
Momentálne je najväčšou výzvou v oblasti developmentu úspešná realizácia projektu Nový Istropolis, na ktorú sa veľmi teším, nielen pre vznik novej kultúrno-spoločenskej haly, ale aj preto, že do Bratislavy prinášame svetový urbanizmus, špičkovú architektúru, moderné verejné priestory plné zelene a umenia a kvalitné miesta na prácu i život.
Pôjde o zásadný projekt pre Bratislavu. S mestom vedieme konštruktívny dialóg o budúcich synergiách a čo najlepšom využití priestoru pre mesto a jeho obyvateľov. Nový Istropolis začíname stavať budúci rok.
Čo je najväčším umením v biznise?
Podľa mňa je najväčším umením v biznise trpezlivosť. Ako sa hovorí, najhoršie chyby sú z „oplašenia“. Je potrebné byť trpezlivý, nepanikáriť a nenechať sa odradiť. Absolútne kľúčová je správna kombinácia inštinktu a analytiky. Jedno bez druhého nefunguje. A pri tom všetkom sa musíte obklopiť správnymi a kvalitnými ľuďmi.
Peter Lukeš
Jeho prvou prácou bol predaj vianočných kaprov v centre Bratislavy. Peniaze, ktoré zarobil v ľadovej vode, použil na lyžovačku s kamarátmi. Po skončení Elektrotechnickej fakulty STU so špecializáciou na elektronické počítače zostal pracovať ako pedagóg na svojej alma mater, kde sa venoval problematike umelej inteligencie. Tá bola aj predmetom jeho doktorandskej práce. Titul PhD. však napokon dobrovoľne nezískal, keďže sa s pádom socializmu rozhodol zamestnať v zahraničí. Vo Viedni, kam 2,5 roka každý deň dochádzal z Bratislavy, pracoval v renomovanej IT firme vyvíjajúcej softvér. Rýchlo si však začal klásť otázku, prečo by mal robiť pre iných to, čo môže robiť sám pre seba. Takto vznikol DITEC, jeho prvá firma, ktorá je už 30 rokov jednou z najväčších slovenských IT firiem vyvíjajúcich softvér.
Jednou z odpovedí, kam investovať svoje zarobené peniaze z IT, bol vznik spoločnosti Immocap, v ktorej začal písať svoj príbeh developera. Kľúčovým projektom Immocapu je v súčasnosti NOVÝ ISTROPOLIS – projekt kultúrno-kongresového centra na Trnavskom mýte v Bratislave, ktorý do hlavného mesta prinesie špičkovú architektúru, moderné verejné priestory, kultúru a kongresovú turistiku. Vytrvalosť, ktorá mu pomáha v biznise, je zároveň motorom jeho obľúbených koníčkov. Vyznáva zdravý životný štýl, je vášnivý športovec a niekoľko rokov sa aktívne venuje výtvarnému umeniu a zberateľstvu. Jeho platforma na podporu umenia Collective je spoluorganizátorom Ceny Oskára Čepana, prestížneho ocenenia pre vizuálnych umelcov do 40 rokov.
