Pezinok má veľkú výhodu
V rámci rubriky Regióny sme sa zatúlali do rôznych miest Slovenska, ale do Pezinka, ktorý máme takmer pod nosom, sme sa vybrali až teraz. Blízkosť Bratislavy je pre toto okresné mesto veľkou výhodou a má vplyv na mnohé oblasti v rozvoji mesta. To nám potvrdil aj primátor mesta Mgr. Oliver Solga pri našej návšteve. Na miestnom úrade v Pezinku navyše finišujú s prípravou nového územného plánu, ktorý mesto člení na tri charakteristické pásma. V septembri 2012 sa predpokladá jeho schválenie.
Prvé pásmo s primárnou priemyselnou funkciou sa rozkladá po pravej strane hlavnej komunikácie z Bratislavy, pokračuje smerom na Senec. Už teraz tam sídli množstvo rozličných slovenských aj zahraničných firiem s počtom 50 až 100 zamestnancov. Bonusom tejto lokality je dobré dopravné napojenie cestnou sieťou aj železnicou.
Priemysel má v meste dávnu tradíciu. Významné boli Pezinské tehelne s tehliarskou výrobou a výrobou stavebnej keramiky či paneláreň. Strojárske a stavebné firmy svojím zameraním nadväzujú na predošlú výrobu aj dnes. Pezinok sa môže pochváliť ocenením Najlepšie mesto pre podnikanie na Slovensku, ktoré získalo v roku 2010 od ministra hospodárstva.
Pezinská skládka
Pezinok je známy odporom k novopostavenej skládke odpadu. Momentálne mesto čaká na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Posudok európskej komisárky dodal Pezinčanom mierny optimizmus. Ak medzinárodný súd rozhodne v ich prospech, budú to, samozrejme, musieť rešpektovať aj naše inštitúcie a súd. Mgr. Oliver Solga vysvetľuje: „Dostali sme sa do konfliktu so staviteľom skládky preto, že sme ju nielen nechceli, ale ju ani nepotrebujeme. Mesto Pezinok už od roku 1991 separuje odpad, nevyseparovaný zvyšok vozíme na regulárnu skládku Dubová. Zintenzívnili sme aj spoluprácu so spoločnosťou ecorec a máme dvor nebezpečného odpadu, kde občania môžu voziť akýkoľvek odpad tohto druhu. Robíme pravidelné zbery, kde občania môžu po predložení občianskeho preukazu doviezť všetko a mesto odpad vyseparuje. Novej skládke sa bránime najmä preto, lebo to nebude skládka pre nás, pravdepodobne by to bola skládka pre Bratislavu a najmä by sa rýchlo zaplnila. Skládke sa bránime aj preto, že je neďaleko centra, len 400 m od mestského úradu.“
Aj stará skládka je blízko mesta. Ako hovorí primátor: „Predpokladáme, že v starej mestskej skládke pravdepodobne skončil odpad všetkého druhu. Vznikla v šesťdesiatych rokoch, odpad sa vozil do vyťaženej jamy, ktorú zaplavila voda. Nie je tam žiadna fólia, ktorá by chránila spodné vrstvy. Napriek tomu, že sa tvrdí, že íly pod starou skládkou sú dobré, vieme o tom, že aj v nich sú štrkové vrstvy so spodnou vodou. Je možné, že voda je kontaminovaná, že to môže mať vplyv na zdravotný stav obyvateľov. Nikto nerobil prieskum v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch, ani sa neodoberali vzorky. Takže nemáme žiadnu reálnu odpoveď, ako to naozaj je. Prítomnosť dusitanov a dusičnanov vo vode kompetentní vysvetľujú tým, že je to kontaminácia z poľnohospodárskej výroby, keď sa enormne striekali vinohrady a ošetrovali polia. Aj s informáciami o kontaminácii radónom z banskej ťažby narábame veľmi opatrne. Sedemsto rokov sa tu ťažilo zlato, potom antimón a pyrit. Vplyv tejto ťažby na životné prostredie sa ťažko posudzuje najmä v kontexte, keď Pezinkom prejde denne dvadsaťtisíc automobilov smerom do Bratislavy a späť.
Väčšia časť obyvateľstva pracuje a študuje v Bratislave a dopravné zaťaženie je enormné.“ Mesto má vyprojektovaný obchvat vrátane Svätého Jura, Vinosadov a Modry.
Dopravoprojekt Bratislava už pripravil trasovanie a teraz bude nasledovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
| Pezinok Samosprávny kraj: Bratislavský Počet obyvateľov: 23 000 Nezamestnanosť: 6 % Rozloha územia mesta: 7 276 ha Historické časti: Grinava, Cajla Najväčší zamestnávatelia Silné stránky mesta:
Slabé stránky mesta:
|
Bývanie a školy
Druhé pásmo tvorí obytná zóna v podhorí Karpát od Svätého Jura, cez Grinavu až po Cajlu a cestu do Modry. Komplexná bytová výstavba z predošlých rokov je najmä v časti Juh, Muškát a Sever, kde boli postavené až dvanásťposchodové vežiaky. Nové bytové domy sú už limitované primeranou výškou štyroch nadzemných podlaží. Na výstavbu rodinných domov sú zadefinované tri rozvojové územia s celkovou plochou 10 ha. Nové ulice, Rétyho, Schaubmanova a Ondreja Šteberlu, vznikajú v časti Sever 3.
Posledné roky počet obyvateľov mierne stúpa, rádovo po stovkách. Na mestskom úrade predpokladajú, že bez prihlásenia k trvalému pobytu býva v meste tisíc až tritisíc obyvateľov.
V Pezinku je nedostatok materských škôl, približne 150 detí nie je umiestnených. Podmienkou pre prijatie je, že aspoň jeden rodič musí mať v meste trvalý pobyt. Situáciu pomôže čiastočne riešiť otvorenie ďalších dvoch tried, ktoré chcú pripraviť do začiatku nového školského roka. Ďalšou možnosťou sú súkromné materské školy. Na výber je ich päť, ale poplatky v nich sú, samozrejme, vyššie.
Základné školy sú štyri, z toho tri vo veľmi dobrom stave. Horšia situácia je v základnej škole v Grinave, kde chodí len 167 detí. V tejto časti žije aj veľa rómskych rodín, ktorých deti chodia práve sem a ostatní rodičia, nakoľko im to napriek rajonizácii umožňuje zákon, majú tendenciu umiestniť svoje dieťa inde.
Zo stredných škôl má mládež na výber kvalitné gymnázium, obchodnú akadémiu a strednú odbornú školu, ktorá vychováva rôzne odborné profesie ako kuchár, čašník, kaderníčka a podobne. V Pezinku je aj stredná škola policajného zboru.
Množstvo prisťahovaných mladých rodín s malými deťmi vytvára predpoklad na rozvoj základného a stredného školstva v meste. Oproti satelitom, ktoré vznikli z okolitých dedín má Pezinok výhodu kompletnej infraštruktúry, nielen pokiaľ ide o počet a vybavenie škôl, ale aj voľnočasových aktivít detí. Oliver Solga pripúšťa: „Pravdou je, že časť detí vozia rodičia do škôl v Bratislave, ale na druhej strane aj my máme vychytené niektoré základné školy a deti z okolitých obcí chodia k nám. Dve základné školy máme úplne naplnené, je tam až okolo sedemsto detí.“
Riešenie rómskej otázky
Čo sa týka rómskej otázky, s miestnymi Rómami v Pezinku nemajú také problémy ako na východe republiky. A privítali by, keby mali reálne možnosti dať im prácu. Ako hovorí primátor: „Rómovia sú manuálne zruční, ale mať ich ako zamestnancov nie je riešením. Ak ich zamestnáme ako „dohodárov“, prídu o rôzne príspevky a spočítajú si, že je jednoduchšie ostať doma a poberať príspevky, než pracovať. Vhodná by bola výnimka pre mestá a obce, ktoré by ich mohli zamestnať a vyplatiť im peniaze na ruku. Iste, dalo by sa to považovať za diskrimináciu ostatných občanov, ale podľa mojich dlhoročných skúseností u nás by to fungovalo, lebo by sa zvýhodnili tí, ktorí pracovať chcú. Mestá by mali zabezpečené jednoduché kopáčske alebo čistiace práce a inak nezamestnateľní Rómovia by mali prácu a nadobudli by pracovné návyky. Pre malé komunity je to určite riešenie.“
Šport
O možnosti športového vyžitia v meste nie je núdza. Zo zimných športov sú známe bežkárske trate v okolí, lyžiari to na Pezinskú babu tiež nemajú ďaleko. „Ľadová plocha chýba, ale trochu sa situácia začala hýbať aj vďaka slávnym hokejistom, ktorí bývajú v okolí. Mesto by mohlo prispieť pozemkom za euro. Malá hala by mala svoj zmysel, lebo Pezinčania radi hrajú hokej,“ vyjadril nádej Oliver Solga a doplnil: „Územie Rozálka, podľa kaplnky svätej Rozálie, s rozlohou 17 ha bolo podľa pôvodného plánu predurčené na bytovú zástavbu. Zmenami a doplnkami k územnému plánu práve toto územie poslanci určili na rekreáciu a šport. Dnes je tam vybudovaný najväčší jazdecký areál v strednej Európe, areál zdravia, ktorý vznikol na pôvodných pozemkoch JRD. Mesto v budúcnosti uvažuje v tejto lokalite o výstavbe športovej haly, ale zatiaľ je táto vybavenosť v Pezinku postačujúca. Máme tu deväť telocviční a hál. Mestskú halu majú v dlhodobom prenájme extraligové basketbalistky, aj tenisových kurtov je veľa. V Pezinku je dostatok detských ihrísk, sú na každom sídlisku. Chýba nám len poriadne kúpalisko, jedno malé je na sídlisku Sever.“
Vo víne je budúcnosť
Tretím pásmom so striktne zadefinovanou funkciou sú vinohrady a predpolia vinohradov, čiže lúky, pasienky a sady. Začiatkom tohto roka z iniciatívy Bratislavského samosprávneho kraja všetci dotknutí primátori miest a starostovia obcí podpísali memorandum o ochrane vinohradov.
Z historického hľadiska je pre Pezinok najtypickejšie vinárstvo a práve to zaznamenalo za posledných dvadsať rokov v oblasti veľký rozvoj. Navyše z malých rodinných vinárstiev vyrástli väčšie firmy, ktoré práve na vinárstvo nabaľujú ďalšie sféry podnikania, ako je hotelierstvo alebo gastronómia.
V Pezinku sa tešia každej novovysadenej vinici. To je perspektíva pre tento kraj. Mnoho ľudí zdedilo pozemky pod vinohradmi a dúfali, že sa práve ich územie preklasifikuje na stavebné pozemky. Nestalo sa a teraz, keď sa ukázalo, že stavať sa nedá, začínajú sa o vinohrady s tisícročnou históriou starať, alebo ich aspoň predávajú iným záujemcom.
Mesto sa snaží chrániť tradíciu vinohradov a vinohradníckych domov a viech a snažíme sa inšpirovať u susedov v Rakúsku, ale i v Taliansku a ostatných vinárskych krajinách. Vo výrobe vína tkvie výnimočný potenciál podložený nielen historickým, ale aj ekonomickým kontextom. Mesto, hoci malé, má štyri kostoly, renesančnú radnicu, žili tu nemeckí prisťahovalci, Česi, Maďari, Slováci a židovská komunita. Vďaka predaju tunajšieho vína miestni veľa cestovali do okolitých krajín, a to všetko malo vplyv na rozvoj mesta.
Brigády
Minulý rok v Pezinku začali formou brigád so slušnou účasťou obnovovať všetky melioračné kanály a potoky, nadväzne na to aj studničky a staré kamenice. Kamenice sú pritom miestnou raritou. Múry z naukladaného kamenia vynášaného z vinohradu držali svah a pod ním bola cesta. V kameniciach boli približne každých sedemdesiat až osemdesiat metrov zárezy na vozy, ktoré tam zacúvali a nakladalo sa na ne naoberané hrozno.
Cieľom týchto prác je zabezpečiť prirodzený odtok vody pri veľkých dažďoch a zároveň snaha, aby voda ostávala v krajine. Primátor len pripomína: „Chceme dotiahnuť turistov a návštevníkov nielen na vínnu cestu a do vinoték, ale snažíme sa dostať záujemcov aj do vinohradov. Sme radi, že ľudia sa chytajú a táto oblasť sa úspešne rozvíja.“
Výhody Pezinka
Pezinok má jednu raritu a možno aj výhodu, že za takmer 60 rokov mal len troch primátorov. Kontinuita vo vedení mesta je badateľná. Je pravdou, že časy socializmu sa k historickej výstavbe v meste zachovali dosť barbarsky, mesto dostalo zabrať najmä v sedemdesiatych rokoch. Našťastie historické renesančné kúrie ostali neporušené. Väčšina z nich je už majetkom mesta. Nedávno mesto kúpilo veľkú Palugyayovskú kúriu a vytvorilo v nej priestory pre základnú umeleckú školu.
Široko-ďaleko sú známe aj rozličné kultúrne podujatia, v Pezinku sa každý týždeň niečo deje. Mesto sa môže pochváliť slávnymi rodákmi. Eugen Suchoň, významný hudobný skladateľ a Ľudovít Rajter, známy dirigent, v meste trávili veľa času a sú tu aj pochovaní. Hudobnú tradíciu nesú mnohé spevácke spolky či ochotnícke divadlo. Z najvýznamnejších podujatí treba spomenúť Keramické trhy, ktoré sa konajú začiatkom júna, festival pouličného divadla, a samozrejme, každoročné oberačkové slávnosti – vinobranie. Primátor Oliver Solga sa spokojne usmieva: „Oproti iným mestám, ako sú Kremnica či Banská Štiavnica, ktoré sú nádherné, máme jednu veľkú výhodu. Tou je blízkosť Bratislavy, ktorá nám zabezpečuje bohatú návštevnosť na všetkých podujatiach.“
Mária Nováková
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
