Piešťany: Zelená pre život
Aj keď podnadpis znie ako reklama z turistického letáka, nenapadlo mi výstižnejšie slovné spojenie. A to nemusím hodnotiť mesto len z hľadiska historickej kúpeľnej tradície. Stačí sa pozrieť na úhľadné ulice s prepracovaným systémom mestskej zelene, aký sme počas histórie písania rubriky o regiónoch nevideli ani v jednom z doteraz navštívených miest. Pokojnú rekreačnú atmosféru dotvára čulý cyklistický ruch, ktorý je azda neoddeliteľnou súčasťou identity bežného piešťanského dňa. Duchovná harmónia a všade prítomná fyzická aktivita dávajú mestu zvláštnu rovnováhu. Na jej zachovanie a rozvoj sa sústredí väčšina investičných aktivít v meste.
Asi 60 % celkovej ekonomiky v Piešťanoch priamo alebo nepriamo súvisí s kúpeľmi. „Toky verejných investícií podriaďujeme snahe zachovať identitu kúpeľného mesta a budovať mesto zdravého životné štýlu,“ hovorí primátor mesta Remo Cicutto. K tým významným možno zaradiť rekonštrukciu centrálnej mestskej zóny, ktorej dotváranie stále prebieha – dopĺňajú sa umelecké prvky.
„V tomto roku sme inštalovali ďalšie tri umelecké diela – plastiku páva pri fontáne Príbeh prameňov, pitnú fontánku a mosadzný reliéf v dlažbe, s odkazom na históriu mesta,“ dodáva. Mesto finančne participovalo na budovaní časti projektu Kolokruh Sĺňava, ktorého výstavba sa ukončila minulý rok.
„Novovybudovaná rekreačná hrádza prechádza po pravej strane rieky Váh, okolo vodnej nádrže Sĺňava až po priehradu. „Víziu chcela pôvodne realizovať nezisková organizácia Pro Polis, avšak vzhľadom na finančnú náročnosť sme do projektu vstúpili spolu s piešťanským závodom Slovenského vodohospodárskeho podniku so sídlom v Banskej Štiavnici. Vodohospodársky podnik zabezpečil technickú úpravu svahov a mesto v spolupráci s nadáciou financovalo povrchy a prvky drobnej architektúry,“ dopĺňa primátor. Okrem korčuľovania a cyklistiky možno trasu využiť na pešiu turistiku alebo ako náučný chodník.
V minulom roku sa zrevitalizovala časť potoka Dubová. Podľa slov primátora mesto plánuje tento rok zrealizovať ďalšiu etapu. Súčasťou projektu je cyklistický a odpočinkový chodník, ktorý prepojí stred sídla s hrádzou, ale aj existujúcou rekreačnou oblasťou. Tu sa nachádzajú zimný štadión, tenisové kurty, squash klub, bowlingové centrum a autocamping. V zóne ešte pribudne paralympijské centrum. Projekt je v štádiu územného konania. Uvažuje sa aj o vybudovaní mestskej plavárne. Mesto počíta s finančnou spoluúčasťou súkromného investora.
Na jestvujúcu športovo-rekreačnú zónu plánuje v budúcnosti nadviazať aktivitami zahraničný súkromný investor. Holandská spoločnosť VVMZ chce na ploche približne 70 ha vystavať lifestylový rezort. V rekreačno-rezidenčnom komplexe klubového charakteru nebudú chýbať bazény, wellness, kúpele, golf, reštaurácie či atrakcie pre deti. Zámer je v štádiu spracovávania zmien a doplnkov k územnému plánu Piešťan. Mesto vyjadrilo kladné stanovisko k zapracovaniu tejto zmeny.
Ortofotomapa mesta Piešťany
Ortofotomapa: © Eurosense, s. r. o., 2005
1 – lokalita pre výstavbu lifestylového rezortu, 2 – lokalita Červená veža, 3 – plánované premostenie Váhu, 4 – lokalita pre bytovú a rekreačnú výstavbu, 5 – lokalita pre výstavbu rekreačného rezortu saudskoarabským investorom, 6 – rozvojová lokalita pri kúpalisku Sĺňava
| Piešťany Okres: Piešťany Kraj: Trnavský Región: Dolné Považie Rozloha katastrálneho územia mesta: 44,201 km2 Počet obyvateľov mesta: 29 606
Nezamestnanosť: 6,96 % |
Súčasné strategické podniky:
|
Rekreácia v blízkom okolí
V súvislosti s rozvojom rekreácie a bývania sa pripravuje viacero aktivít na východnom brehu Váhu – v katastroch okolitých obcí. V katastri obce Banka – pri kúpalisku Sĺňava – plánuje súkromný investor vybudovať hotelový a rekreačný rezort s obchodnými pasážami, mestskou plážou, promenádami a mólami presahujúcimi ponad Váh. Projekt berie do úvahy aj dlhodobý plán nadregionálneho charakteru – postupné splavnenie rieky pre kyvadlovú dopravu.
V inej lokalite – Červená veža – má slovenský developer, spoločnosť IURIS, záujem zrealizovať hotelový komplex so športovým areálom a občianskou vybavenosťou. Časť pozemku – za hranicou vnútorného kúpeľného územia – má mať rezidenčný charakter, s prevahou rodinných domov. Podobný zámer sa pripravuje v lokalite Záhrady, patriacej obci Moravany nad Váhom. Severne od spomínaného rozvojového územia plánuje výstavbu rekreačného objektu s výmerou 36 ha saudskoarabský investor. Oba zámery sú predmetom spracovávania zmien a doplnkov k územnému plánu obce.
Nadbytočná ponuka
Na investovaní do rekreácie a cestovného ruchu sa mesto podieľa aktívne, avšak v segmente bývania výrazne dominujú súkromní investori. „V minulosti sme zrealizovali viacero nájomných bytov, dotovaných zo Štátneho fondu rozvoja a bývania. Avšak stavebný boom výrazne prevýšil ponuku nad dopytom. Preto sme vnútorné zdroje sústredili radšej do iných aktivít – najmä tých s verejnoprospešným charakterom,“ podotýka Remo Cicutto.
Podľa slov primátora mesto zatiaľ nemá záujem investovať do bytovej výstavby. „Počkáme, kým sa ponuka voľných bytov stabilizuje,“ dodáva. Aktuálne prebieha realizácia bytových a rodinných domov s celkovým počtom 200 bytových jednotiek na 10-hektárovej ploche v lokalite Lodenica. Časť bytov je už skolaudovaná, časť ešte len vo výstavbe. Ďalšia rezidenčná štvrť vzniká na severe mesta, v blízkosti letiska. V centrálnej mestskej zóne sa buduje niekoľko luxusných apartmánových domov.
Most cez rieku
Odvážne rozvojové vízie nemožno napĺňať bez kvalitnej dopravy. Podľa slov primátora sa rieka Váh dočká nového technického prírastku – mostu, ktorý spojí brehy rieky pri lokalite Lodenica a nadviaže na cestu 61. „Aby sme predišli nadmernému dopravnému zaťažovaniu sídlisk Adam Trajan a Juh, pripravujeme dopravnú štúdiu priameho prepojenia mosta s cestou 499 a diaľnicou. Vzniknutý obchvat by vytvoril priaznivé podmienky na rozvoj plôch ľahkej priemyselnej výroby a občianskej vybavenosti,“ hovorí Remo Cicutto. Okrem toho sa spracováva generel dopravy, ktorý spolu s komplexným návrhom rieši aktuálne problémy – statickú dopravu a dopravne najzaťaženejšie lokality – centrum mesta a sídlisko Adam Trajan.
Len ekologicky neškodná výroba
Vzhľadom na kúpeľný charakter mesta sa v segmente priemyslu neplánujú veľké investície. „Máme záujem o rozvíjanie ľahkej, ekologicky neškodnej výroby, ktorú sústredíme predovšetkým v existujúcej priemyselnej zóne na západe sídla – popri železničnej trati. Nechceme budovať veľké priemyselné zóny – presadzujeme skôr transformáciu a rozširovanie existujúcich objektov,“ dodáva primátor.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
| Kúpeľná tradícia | Dopravná organizácia v meste, chýbajúci most cez Váh |
| Dostatok zelene, kvalitné životné prostredie | Chýbajú zábavné rekreačné centrá |
| Geografická poloha | Chýbajú voľnočasové aktivity pre mládež |
| Rozvinutý cestovný ruch, kvalifikované a jazykovo zdatné obyvateľstvo | Klesajúca demografická krivka domáceho obyvateľstva |
| Dostatok pracovných príležitostí | Ekonomika mesta sa úzko profiluje predovšetkým na rekreáciu |
Miriam Turancová
Foto: autorka
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
