Projekt Nové Lido vstupuje do dôležitej fázy. Stále však čaká aj na zmenu územného plánu

Oživenie územia medzi Starým a Prístavným mostom na pravom brehu Dunaja stojí pred dôležitými míľnikmi. Developer J&T Real Estate (JTRE) ohlásil, že stavebný zámer projektu Nové Lido vstupuje do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Okrem toho sa tiež čaká na aktualizáciu územného plánu mesta. K tomu by mohlo dôjsť už tento rok, keďže návrh zmien a doplnkov prešiel v uplynulom roku verejným pripomienkovaním.

Aktuálny návrh Nového Lida stavia na hlavných princípoch, ako je pestrosť funkcií, kompaktná bloková zástavba s pokojnými dvormi, severojužný urbanistický raster s priehľadmi na mestské dominanty a okolitú krajinu, centrálny park či promenádny most cez Dunaj.

Na pravom brehu rieky tak vznikne zmiešané územie s bývaním i občianskou vybavenosťou, kde vzniknú desaťtisíce pracovných príležitostí či kvalitné verejné priestory.

„Bývanie orientujeme k nábrežiu a do centra štvrte, funkcie občianskej vybavenosti sú zmiešané do celého územia a pozdĺž Einsteinovej dominujú pracovné príležitosti a administratíva,“ spresňuje zámer Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ developera projektu JTRE.

Územie bude mať svoje centrálne námestie, kde má vyrásť významná multifunkčná budova so spoločenskou funkciou. A to všetko presne oproti námestiu so Slovenským národným divadlom, ktoré prepojí už spomenutá lávka pre chodcov.

Námestie Nového Lida bude prechádzať od nábrežia cez centrálny park po plnohodnotný mestský bulvár s alejami stromov, cyklotrasou, veľkým priestorom pre chodcov a s možnosťou vybudovať električkovú trať.

„Nové Lido je miesto, kde si nové centrum, nazývané aj downtown, vie podať ruky s pravým brehom Dunaja. Vznikne tak nové prepojenie Petržalky so Starým Mestom a s Ružinovom,“ objasňoval architekt Juraj Benetin.

Zmena územného plánu

Aby projekt odpovedal súčasným návrhom i štandardom, potrebuje zmenu územného plánu. Terajší stav totiž napríklad nepočíta s priamym začlenením električkovej dopravy, ktorá, práve naopak, bude hrať dôležitú úlohu pri prepojení protiľahlých brehov i spojení oblasti s centrálnym priestorom Petržalky.

Automobilová doprava bude organizovaná tak, aby sa od Einsteinovej ulice smerom k nábrežiu postupne vytrácala. Autá teda vchádzajú čo najskôr do podzemných garáží, vnútorné územie a nábrežná zóna budú upokojené. Dopravy sa týka aj zmena železničnej zastávky na terminál integrovanej dopravy (TIOP) ako dopravného prestupného uzla.

Na druhej strane, starý územný plán ešte stále ráta s obtokový kanálom, ktorý by však do značnej miery likvidoval jestvujúci biotop lužných lesov. Architekti tu však oveľa radšej vidia nábrežný park, ktorý podľa slov Juraja Benetina pomôže zlepšiť vzťah ľudí k Dunaju. Plocha zelene sa má dokonca s aktualizáciou územného plánu navýšiť o viac ako tretinu. Vďaka tomu by malo byť možné zachovať a rozvíjať vodácke športy a obnoviť i kedysi obľúbenú mestskú pláž Lido.

Dlhodobé plány

Plány na zmeny tohto územia sú známe už od druhej polovice 20. storočia, keď sa začínalo hovoriť o vízii Bratislavy ako o meste na oboch brehoch Dunaja. Návrh novej mestskej štvrte je výsledkom dlhodobej prípravy developera JTRE s domácimi aj so zahraničnými architektmi, s urbanistami, krajinnými architektmi a konzultantmi v oblastiach spoločenskej zodpovednosti, udržateľnosti, ekológie, sociológie či zelených technológií.

Autormi urbanistickej štúdie sú Juraj Benetin s tímom z ateliéru Compass Architekti. Na projekte spolupracujú aj architekti a urbanisti Jakub Cigler, Marko & Placemakers, Gehl Architects či GFI. Výstavba bude prebiehať po etapách s dokončením v horizonte 15 až 20 rokov. S prvou etapou sa môže pri optimistickom slede udalostí začať najskôr o štyri roky.

„Vieme, že projekt ako Nové Lido nemôže byť povolený za dva roky. Sme však trpezliví a dúfame, že sa Bratislave čo najskôr podarí využiť potenciál rozvoja centra mesta aj na pravý breh Dunaja,“ informoval na tlačovej konferencii Pavel Pelikán.

Nový ekologický i komunitný štandard

Okrem dôležitých procesov smerujúcich k začiatku výstavby projektu prebieha aj certifikácia v systéme BREEAM Communities International, ktorá sa zároveň prelína so strategickou víziou Bratislava 2030 spracovanou Metropolitným inštitútom Bratislavy. Toto prestížne hodnotenie zatiaľ získalo iba 6 projektov v strednej a vo východnej Európe.

„Už od počiatku prípravy chceme zásadne znížiť až úplne eliminovať prevádzkové emisie s cieľom maximálnej možnej miery uhlíkovej neutrality,“ približuje Martin Stohl, ESG manažér JTRE.

Projekt sa zameria na bezemisné obnoviteľné zdroje energií, pričom v území bude využiteľná predovšetkým energia zo zeme, slnka a z vody. Upustilo sa od využívania zemného plynu. Tvorba udržateľnej štvrte si však vyžaduje prístup s dlhodobou perspektívou. Developer preto kladie dôraz na riešenia utlmujúce efekt tepelných ostrovov. Využije aj pozitívny vplyv zelene, tienenia, zachytávania dažďovej vody a zvolí výber vhodných materiálov.

„Pri súčasnom tempe globálneho otepľovania je zrejmé, že chladenie bude čoraz dôležitejšie. A netýka sa to len interiérov, ale aj verejných priestorov, ktoré navrhujeme tak, aby sa v nich ľudia cítili dobre aj pri očakávanom zhoršovaní klimatických pomerov,“ podotýka Martin Stohl, ESG manažér JTRE.