Ekonóm Martin Šuster: Sektor nehnuteľností, komerčných aj rezidenčných, bude pod tlakom celý rok

Jedným z dôležitých vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú ekonomickú kondíciu Slovenska, je podľa ekonóma Martina Šustera sprísňovanie politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Je členom Rady rozpočtovej zodpovednosti (RRZ).

RRZ je nezávislým orgánom, ktorý monitoruje a hodnotí vývoj hospodárenia štátu aj plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálnym cieľom je zníženie deficitu verejných financií na úroveň 2,7 % do roku 2025.

Počas výročnej konferencie  (24. januára) Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Šuster uviedol, že  vrchol sprísňovania politiky ECB predpokladá cca v polovici roka 2023 a od roku 2024 sa očakáva aj mierne pokles sadzieb. K nemenej dôležitým témam fiškálnych predpokladov a zdrojov Európskej únie povedal, že platový balík stúpne o 16 %, ktorý potiahne aj zvýšenie priemernej mzdy o 10 % .

Rast investícii predpokladá o potešiteľných až cca 50 %. Slovensko podľa jeho slov dočerpá takmer celý balík tretieho programového obdobia, ale zároveň sa odsunie časť realizácie plánu obnovy na neskoršie roky. Pretože ceny energií v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny hýbu hospodárstvom, investície sa čiastočne presúvajú na tzv. energokompenzácie.

S ekonómom Martinom Šusterom sme sa rozprávali o dôsledkoch pohybu sadzieb na realitný trh, výstavbu nových nemocníc aj možné zmeny v daniach.

Aký je váš predpoklad vývoja sadzieb ECB, na ktorý reagujú komerčné banky?

V tomto roku očakávame ešte zvýšenie sadzieb ECB. Netrúfam si povedať, či by mohli klesnúť budúci polrok. Skôr by som očakával, že zostanú  na rovnakej úrovni. Ale trošku dobrá správa pre Slovensko je, že rizikové prirážky pre dlhy Slovenska v posledných týždňoch mierne klesli. Takže to, za čo si požičiava aj  náš štát aj podniky u nás, je to o pár desatiniek menej ako pred dvomi  mesiacmi. Je to mierna zmena, nie je to niečo  zásadné, ale je to malá dobrá správa.

Čo sa týka vplyvu na  trh nehnuteľnosti, je fakt, že práve tento trh je veľmi senzitívny na úrokové sadzby. Videli sme to na výraznom spomalení objemu predajov, vlastne zastavení rastu cien nehnuteľností.

Na komerčný segment stále negatívne vplývajú technologické zmeny, ktorými sme sa bránili proti pandémii koronavírusu, ale zdá sa, že budú trvalé,  ide o využívanie home office. To znamená, že firmy budú potrebovať menej kancelárskych priestorov.  Celý sektor nehnuteľností, komerčných aj rezidenčných, bude pod  tlakom celý rok. Zatiaľ nevidíme náznaky nejakého prepadu, ceny sa asi nevrátia k rastu v najbližších štvrťrokoch. Predpokladám, že banky hľadajú serióznych developerov, ktorí majú rezervy a skúsenosti.

V príspevku ste kládli dôraz na uzdravenie verejných a zníženie deficitu na dlh stabilizujúcu úroveň pod 3 % HDP? Môžeme čakať škrty v štátnych dotáciách, financiách pre ŠFRB?

Naopak, verejné výdavky v stavebníctve budú rásť. Je to aj potreba rekonštruovať mnohé verejné budovy, rekonštrukcia verejného sektora v nadväznosti na energetickú krízu ako zatepľovania a opravy a podobne, vo výstavbe sú niektoré  verejné budovy. Okrem toho, sú tu programy aj na podporu súkromného sektora, najmä domácností – reakcia na energetickú krízu, ale aj prípravu na klimatické zmeny. Z tohto pohľadu prichádza impulz z verejného sektora cez eurofondy, cez plán obnovy. Verejný sektor bude zadávať viac stavebných zákaziek.

Spomenuli ste plán obnovy, v jeho rámci štát chystá napríklad výstavbu dvoch veľkých nemocníc v Bratislave a Martine.  Bude štát podporovať trvalo segment zdravotníctva, zdravotníckych budov alebo sa dočkáme nejakej otočky?

Mal by, pretože desiatky rokov sa nepostavila na Slovensku veľká nemocnica a teraz máme  plány postaviť dve. Sú tam nejaké riziká. Ale verím, že keď sa začne stavať, aj keď sa to dostavia s meškaniami, tak nemocnice v Martine a v Bratislave sa dokončia. Ešte by sme potrebovali, podľa pôvodných plánov, tretiu nemocnicu v Košiciach. Popri tom je podpora aj pre niekoľkých malých nemocníc – rekonštrukcia existujúcich alebo výstavba menších nemocníc v regiónoch. Vďaka plánu obnovy  sa postupne zlepší kvalita zdravotníctva.

Je čas sa zmenu niektorých daňových sadzieb zo strany štátu, aby podporil podnikateľský sektor, ak je to možné v tejto situácii?

V tomto by som bol veľmi opatrný, pretože potrebujeme v najbližších rokoch konsolidovať verejné financie, podľa našich odhadov, asi o 5 % HDP.  To nám nedáva priestor na radikálne zníženie daní. Možno 1 % alebo niečo viac ako 1% vieme konsolidovať zlepšením výberu daní pri existujúcich sadzbách, niečo je priestor na ušetrenie  výdavkov, ďalší priestor by mohol byť zlepšením dôchodkového systému, teda dlhodobými úsporami verejných výdavkov.

Ale stále mi to nedáva priestor na znižovanie väčšiny daní, najmä DPH. Nevidím priestor ani na znížení ani  daní zo zisku. Možno menšie dane by sa dali upraviť, sú zase iné dane, ktoré by sa dali zvýšiť, predovšetkým rôzne enviromentálne dane. Celkovo sa obávam, že budeme musieť aj zvýšením daní pomôcť ozdraviť verejné financie.