Nová Matadorka chce disponovať zdravým mestským prostredím

Bývalý Matador a okolie Kopčianskej ulice sa mení na jednu z najkvalitnejšie a najkrajšie sa rozvíjajúcich častí Petržalky. Projekt Nová Matadorka je toho nespochybniteľným dôkazom.

V roku 2010 navrhol pamiatkový úrad ochrániť 10 historických stavieb gumárenského podniku Matador, ktorého súčasťou boli aj objekty smaltovne. Napriek veľkému úsiliu pamiatkarov a nadšencov technických pamiatok Ministerstvo kultúry smaltovňu medzi pamiatky nezapísalo.

Mestská časť Petržalka ju eviduje aspoň ako pamätihodnosť, no bez ochrany pred zbúraním. Kompletná premena areálu Matador sa skloňuje už niekoľko rokov. Začala sa ešte počas realitného boomu. Prvým spracovateľom urbanistickej štúdie možnej podoby celého územia Nová Matadorka je architekt Ivan Kočan. Prestavbu v roku 2014 plánovali talianski investori. Návrh sa však nerealizoval.

História, jej význam a vplyv

Riešené územie má ideálnu polohu. Nachádza sa v širšom centre hlavného mesta, no zároveň v blízkosti Pečianskeho lesa. Dnes je jeho ďalší rozvoj pod taktovkou architektonického ateliéru Compass. Developerskú spoločnosť OXIO a architektov spojila snaha o vytvorenie kultúrneho a unikátneho prostredia na život. Ešte tento rok by sme mali byť svedkami výstavby Novej Matadorky.

Prestavba areálu niekdajšej petržalskej smaltovne získala po niekoľkoročnej príprave stavebné povolenie. I napriek tomu, že príťažlivý industriálny objekt nie je pamiatkovo chránený, sa ho developer OXIO rozhodol z podstatnej časti zachrániť aj za cenu vyšších nákladov.

„Baví nás dávať šancu zabudnutým či zanedbaným miestam a pretvárať ich na funkčné a príjemné priestory na bývanie, prácu či relax. O každom projekte rozmýšľame tak, akoby sme ho navrhovali pre seba. Každému detailu preto venujeme toľko pozornosti, koľko si naozaj zaslúži,“ vysvetľuje majiteľ developerskej spoločnosti OXIO Ján Benetin.

Riešené územie má charakteristickú historickú stopu, ktorú sa rozhodli architekti zachovať a prezentovať. Tvorcovia silne rešpektujú pôvodný historický urbanizmus v líniách, ktoré pomedzi haly vykresľovali trate železnice.

„Snažíme sa vytvárať byty, ktoré si môžu ľudia v súčasných podmienkach dovoliť.“

Compass má kultivovaný prístup k revitalizácii či rekonštrukcii (nielen) industriálneho prostredia vo svojej DNA. Architekti sa snažia zachrániť maximálny počet pôvodných objektov. Od roku 1946 je súčasťou gumární Matador aj bývalý areál továrne na výrobu smaltovaného riadu.

Najhodnotnejšie stavby sa nachádzajú práve tam. Okrem hál smaltovne a moriarne je na pozemku historické depo električky zo začiatku 20. storočia a na pozemkoch v bezprostrednom okolí sa nachádza žiháreň, mlyn a komín. Továreň s dvoma výrobňami založil rakúsky podnikateľ Peter Westen oficiálne v roku 1899.

Stavby smaltovne sú dielom žitavského architekta Heinricha Ziegera. „Navrhujeme zachovať aj ďalší z pôvodných objektov tzv.Kalander. Ten by sme chceli pretvoriť na multifunkčný objekt s občianskou vybavenosťou nadväzujúcou na školu. Jeho súčasťou by mohlo byť aj športové centrum,“ vysvetľuje developer.

Vzťahové spojenia

Tento development tak môže byť spoločenským srdcom celej širšej lokality. V bezprostrednom okolí Novej Matadorky totiž vznikli, vznikajú alebo majú vzniknúť ďalšie projekty. Veľmi výraznou realizáciou je Matadorka od VI Group, jedna z najvyšších budov na pravom brehu Dunaja.

Juhovýchodne od smaltovne sa aktuálne buduje aj Kopčianka od Metrostavu a architektov Pantograph. A napokon opäť VI Group pripravuje prestavbu areálu Acord, pričom spolupracuje s ateliérom Compass, aby zámer štýlovo nadviazal na Novú Matadorku.

„Kopčianska je dodnes mentálnou psychologickou bariérou. Za ňou akoby Petržalka nebola Petržalkou, ale Kopčanmi. Snažíme sa o zmenu,“ hovorí architekt Juraj Benetin.

Bratislava sa rozvíja v štyroch radiálach, resp. rozvojových póloch. V každom z nich navrhuje projekt aj architektonický ateliér Compass. Architekti natrvalo menia tvár hlavného mesta. Ku každému zo svojich diel pristupujú s čo najväčšou zodpovednosťou a hľadajú tie najkvalitnejšie riešenia. Ich snahou je dosiahnuť maximálnu kvalitu a flexibilitu riešeného územia a diel.

„Zóny sociálnej vybavenosti navrhujeme flexibilne, aby postupom času správne reagovali na zmeny.“

„Územie je potrebné vnímať v širších súvislostiach. A to nielen v tých „petržalských“ či týkajúcich sa hlavného mesta, ale aj v tých, ktoré vychádzajú z územia v okolí Kitsee. Je to jediný bod, kde sa vieme prepájať cez os Kopčianskej. Práve cez ňu by malo fungovať prepojenie štruktúr v rámci územia,“ vysvetľuje architekt Matej Grébert.

Riešené územie má dva charaktery. „Jedným je nižšia bloková štruktúra a druhým je tzv. downtown s bodovými výškovými budovami. Oba sa vzájomne dopĺňajú a ponúkajú zaujímavé možnosti riešenia verejných priestorov. Zároveň rešpektujú aj objekt pôvodného komína a najvyššej stavby v území, ktorý sme sa rozhodli zachovať,“ dodáva Grébert.

Vo svojich projektoch sa Compass vždy snaží o tvorivú spoluprácu nielen s urbanistami a architektmi, ale aj s odborníkmi a nadšencami z ďalších oblastí. „Chceme, aby naše projekty vznikali v dialógu s mestom a jeho inštitúciami, ale aj v harmónii s očakávaniami verejnosti a susedov z lokalít, kde pôsobíme. Výsledkom našej spolupráce s OZ Čierne diery a SUPERATELIERom je zachovanie železobetónovej konštrukcie pôvodnej dvojitej haly na smaltovanie nádob z roku 1908, ale aj častí tehlových fasád a konštrukcií hál na morenie,“ vysvetľuje Juraj Benetin.

Demografická vlna

Tvorbu lokality Nová Matadorka ovplyvnila aj demografická štúdia a jej výsledky. Najvypuklejší problém so seniormi má v súčasnosti mestská časť Bratislava-Petržalka. Predpokladá sa, že v roku 2030 tu bude 30-tisíc ľudí v dôchodkovom veku.

Dnes ich v tejto časti žije približne 20-tisíc. Momentálny stav v DSS-kách je 363 miest. Novostavby sú demograficky veľmi ploché. Projekt kladie dôraz na sociálnu integráciu. Obyvatelia medzi 26. a 45. rokom spolu tvoria vyše 60 % obyvateľstva.

Demografická vlna sa valí desaťročiami, niekedy narazí na chýbajúcu školskú vybavenosť, v inom čase stredoškolskú a neskôr, ako dnes v prípade Petržalky, na seniorskú. Ako teda navrhovať zóny sociálnej vybavenosti, aby postupom času reagovali flexibilne?

„Riešenie verejných priestorov kladie dôraz na kvalitu a kultivovanú realizáciu.“

„Aj toto je veľmi dôležitá súčasť úvah, ktoré sme zapracovali do projektu. V návrhu riešenia absentujú drahé byty. Snažíme sa vytvárať byty, ktoré sú ľudia schopní financovať pri súčasných podmienkach. V danej lokalite preto chceme vytvoriť priestor práve pre tieto rodiny. Z tohto dôvodu sme navrhli trojizbové byty menších výmer a množstvo štartovacích bytov. Bývanie je navrhnuté tak, že každá izbovosť má relatívne nižšiu výmeru. Snažíme sa zvyšovať dostupnosť bytov. Ľudia nájdu v lokalite byty, za ktorých ceny by si mohli pri súčasných podmienkach inde dovoliť dvojizbák. V Matadorke si budú môcť kúpiť trojizbák, ktorý má cca 50 – 60 m² a kvalitné dispozičné riešenie,“ vysvetľuje Benetin.

Vďaka zvolenému modulu 6 ½ m mohli architekti jednoduchšie pracovať s dispozičným riešením bytov. Z nich má napríklad dvojizbový 42 m² a štvorizbový 78 m². Ich kvalita ani komfort sa však neznižuje, naopak, efektivita priestoru je výrazná.

V Novej Matadorke zámer predpokladá výstavbu približne 2 300 bytov, pričom predpokladaný počet obyvateľov je približne 5 700 až 6 000. Starnúce obyvateľstvo, flexibilné zóny sociálnej vybavenosti a v neposlednom rade cenovo dostupné bývanie pre mladých ľudí i rodiny sa tak stali centrom pozornosti architektov i developera.

Kvalita verejného priestoru

Architekti kládli dôraz aj na vysokú kvalitu verejného priestoru a kvalitnú infraštruktúru s dobrým napojením na jednotlivé časti hlavného mesta, predovšetkým na centrum a autobusovú a železničnú stanicu.

„Štvrť navrhujeme tak, aby jej obyvatelia trávili maximum času vonku. Vytvárame podmienky na využívanie mikromobility a MHD, verejné priestory navrhujeme bezpečné pre deti z pohľadu áut aj sociálnej kontroly, využiteľné v zlom počasí, v lete, v zime, cez deň aj v noci. Dôležitou súčasťou vytvárania bezpečného verejného priestoru je integrácia seniorov do projektu. Veríme, že štvrť, kde ľudia trávia maximum času vonku, je zároveň zdravou štvrťou nielen z pohľadu fyzického zdravia, ale aj psychického vývoja detí a boja proti digitálnym závislostiam či  z hľadiska sociálnej integrácie vyžitia dospelých,“ vysvetľuje architekt Juraj Benetin.

Developerská spoločnosť OXIO aj architekti či iní spolupracovníci rešpektujú v návrhu halu z 80. rokov, ktorá by sa mala zachovať, línie ulice Bratská a depo, ktoré dopĺňajú priečnymi prepojeniami.

Vzniká tak jednoduchý klasický blokový systém. V pozdĺžnom smere priebežný, v priečnom pohybe hustejší. V centre riešeného územia je navrhovaný rozsiahly park. V uličnej zástavbe je situovaný bulvár, na ktorého charakter mala vplyv aj pandémia.

Architekti navrhli priateľský priestor v mierke, ktorá je obyvateľom známa a príjemná, kde sa do obchodov vstupuje z partera a pred každým je zelený priestor, miesto na sedenie, oddych alebo prácu. „Na takýto uličný profil je človek zvyknutý, je mu blízky, jeho mierka je príjemná. Mobilita sa mení na mikromobilitu a vytvárame tak kontinuálny verejný priestor v klasickej mestskej štruktúre.

„Riešenie verejných priestorov kladie dôraz na kvalitu a kultivovanú realizáciu spevnených plôch, prvkov zelene a sadových úprav, ale aj drobnej architektúry ako prítomnosti umenia vo verejnom priestore,“ hovorí Ján Benetin, majiteľ developerskej spoločnosti OXIO.

Dopravným riešením je vytvorenie pešej zóny. Všetky parkovacie miesta sa budú nachádzať v podzemných parkoviskách. V priestoroch Novej Matadorky je systém ulíc priamo navrhnutý na peší a cyklistický pohyb . Autá tu nenájdete.

Niektoré miesta v dotyku s Novou Matadorkou sú dnes do istej miery fascinujúcim obrázkom úpadku a zanedbania. To má napraviť poznávací chodník, ktorý odkryje neznámu históriu Petržalky. Na jeho trase sa nachádzajú miesta, ktoré by mala sprístupniť kvalitná cyklotrasa.

Vďaka tomu si budeme môcť pozrieť históriu Bratislavy, ako napríklad Sad Janka Kráľa, smaltovňu, Pamätník obetiam nacistickej okupácie, trať električky do Viedne, vojenský cintorín, vojenské bunkre, pečianske pláže, či znovuobjaviť krásu Pečianskeho lesa.

Príbeh lokality je zaujímavý. Sme svedkami toho, ako sa donedávna prehliadaná časť mesta mení na jednu z najatraktívnejších a najkvalitnejších zón s obrovským potenciálom. Nová Matadorka môže byť výnimočnou realizáciou v celomestskom kontexte.

OXIO „Vieme, že celkový výsledok vždy odráža prístup a nasadenie každého v našom tíme. Od toho sa totiž odvíja spokojnosť a dôvera ľudí, ktorí v našich projektoch žijú, ale aj to, ako bude naše mesto vyzerať v budúcich desaťročiach. Za svoju prácu preto cítime osobnú a dlhodobú zodpovednosť.“

Projekty developera

Nová Vajnorská

Na Vajnorskú ulicu sme priniesli projekt, ktorý svojou mierkou a charakterom rešpektuje okolitú zástavbu a funkčne dopĺňa existujúcu mestskú blokovú štruktúru. Namiesto parkoviska, s ktorým počítal predchádzajúci projekt, sme vnútroblok zaplnili zeleňou a ihriskom, vďaka čomu vzniklo aj v rušnej časti mesta príjemné miesto na relax.

Janáčkova 1

Bytový dom v úplnom srdci Starého Mesta sme vďaka citlivej rekonštrukcii premenili na modernú a funkčnú budovu s viac ako tridsiatkou bytov a občianskou vybavenosťou.

Miletičova 5

Nenápadnú administratívnu budovu na jednej z najobľúbenejších ulíc Bratislavy sme prestavali na polyfunkčný objekt s viac ako 200 bytmi a apartmánmi, kanceláriami a obchodnými priestormi v parteri. Kombinácia precíznej rekonštrukcie a funkčného mixu služieb v dostupnej a dobre vybavenej lokalite tak vytvára kvalitný priestor na život aj prácu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6/2022