Radoslav Števčík: Je dôležité, aby obyvatelia nemali pocit, že niekto im chce robiť dobro nasilu

V Bratislave pribúdajú v momentálnej ekonomickej klíme nehnuteľnosti ako huby po daždi. Mestská časť Staré Mesto sa vďaka rozsiahlym rezidenčným projektom chystá na prílev tisícov nových Staromešťanov. O tom, ako centrum vytrhnúť z pazúrov statickej dopravy, ako zlepšiť kvalitu života a ako si porozumieť s obyvateľmi, hovorí starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.

V Bratislave ste známy tým, že sa (aj po skončení nášho predsedníctva v Európskej únii) intenzívne venujete revitalizácii verejných priestorov a opravám komunikácií. Ako sa cítite v pozícii „opravára” Starého Mesta?
Dobre! Už som sa stretol aj s názorom, že som údržbár a že je to dehonestujúce. Vraj by som mal byť vizionár. Ale ja si myslím, že úlohou starostu je pristupovať k správe mestskej časti ako k správe domu. Najskôr, samozrejme, potrebujete opraviť pokazené veci. Takmer 20 rokov som sa venoval komunálnej sfére ako novinár prostredníctvom Bratislavských a Staromestských novín, takže som o tých problémoch písal dlhodobo. Niektoré sa podarilo vyriešiť, niektoré, na ktoré sme upozorňovali pred 20 rokmi, stále pretrvávajú.

Takže prednostne riešite veci, ktoré vám už dlho „žerú nervy”?
Pokiaľ ide o moje predsavzatie opravovať Staré Mesto, tak je to naozaj dávať do poriadku veci, ktoré roky nefungujú. Mňa ako občana tieto veci hnevali a možno to vyznie egoisticky, ale keď sa budem v tomto meste dobre cítiť ja, budú sa snáď dobre cítiť aj moji susedia a ďalší, a ďalší, a postupne všetci. Oprava chodníka či schodov – zdá sa, že sú to drobnosti, ale život sa skladá z drobností. A tie sa nabaľujú.

Napríklad, vlani sa nám podarilo konečne opraviť dlažbu okolo pamätníka holokaustu. Keď sme tam boli, pozerám na vedľajšie schody ku katedrále, ktoré vyzerajú hrozne a sú rozpadnuté. Tie sme opravili tento rok. Neskôr mi na sociálnu sieť písal občan, že výborne, ale ešte ten múr vedľa je počmáraný. Tak aj ten múr sme namaľovali. Postupne zistíte, že je to robota možno aj na desaťročie.

A potom ho zase niekto počmára a môžete začať odznova…
Áno, ale tentokrát sa už snažíme veci prerobiť komplexne. Ako starosta som sa napríklad naučil, že cesta má mať betónový kufor, potom jednu vrstvu asfaltu a na nej druhú, obrusnú vrstvu. V princípe by sa každých 10 rokov mala tá vrchná vrstva prebrúsiť a nanovo natiahnuť. Tu sa to nerobilo.

Doteraz tu bol systém, že sa opravovali výtlky. Problémom sú aj správcovia sietí, ktorí prídu a v rámci havárie vám rozkopú cesty a chodníky krížom-krážom. Dajú ich potom svojim dodávateľom uviesť do pôvodného stavu, ale nikdy to nie je spravené tak dobre, ako by to malo byť. A tak sa chodníky a cesty prepadávajú a stále je čo opravovať.

Nie je to unavujúce?
Opravovať ma baví, dokonca som na to pyšný, takže nie. Ale musíme to robiť na etapy. Aby sme opravili všetky cesty a chodníky mestskej časti, ktoré máme v správe, potrebovali by sme 24 miliónov eur. Náš celkový ročný rozpočet vrátane školstva a sociálnych vecí je 20 miliónov. To znamená, že tie peniaze nikdy nebudeme mať naraz. Staré Mesto je výkladnou skriňou hlavného mesta, ale nie sme schopní z peňazí, ktoré máme k dispozícii, opraviť všetko, čo by bolo treba.

Kedy k vašim opravám pribudla agenda návratu zelene do Starého Mesta?
Začali sme s tým v roku 2015. Na Fajnorovom nábreží je vzadu súvislý pás zelene a vpredu boli stromy v asfalte. Ten asfalt a betón medzi stromami je častokrát zbytočný, lebo sa po ňom nechodí. Snažíme sa ho vybúrať a miesto neho dať ­zelené pásy. Na Palackého tak máme z 50 m² zelene zrazu 170 m². A to len tým, že sme sa zbavili asfaltových štvorcov medzi stromami. Je to celkom pozitívne vnímaný krok. Šafárikovo námestie je tiež taký fenomén, tam je skoro polovica (44 %) spevnených plôch. Po revitalizácii pomer asfaltu klesne na 8 %.

Robíme aj revitalizáciu Panenskej ulice a chceme tam dať urobiť bezbariérovú cestu, takú kvázi pešiu zónu (niečo obdobné majú v Nemecku), s tým, že všade, kde je na tej ulici dopravný tieň (také to šrafovanie), chceme dať zeleň. Dopravný tieň je hluchý priestor, ktorý môže byť nahradený. Všade, kde to dovolia siete a podložie, dáme zeleň. A zrazu tá ulica dostane úplne iný vzhľad.

Grösslingová ulica
Oprava a revitalizácia: 2017
Novým prvkom ulice je bezbariérový priechod od gymnázia k Liga pasáži, lemovaný zeleňou.

Je okrem opravovania a pridávania zelene možné v staromestských uliciach zaviesť aj nejaké rozsiahlejšie „smart” riešenie? Napríklad polozapustené alebo podzemné smetné koše?
Sú riešenia, ktoré by sme chceli presadiť. Uvažovali sme napríklad aj nad tým odpadom. Ale my sme najhustejšie zastavaná mestská časť, na 9 km² máme najviac nehnuteľností, ciest a chodníkov, toľko nemá žiadna iná mestská časť v pomere k rozlohe. Problém je v tom, že pod tými chodníkmi je množstvo sietí. Mali sme dokonca aj takú ponuku od OLO, no tí si potom sami vybrali Zuckermandel – tam to má logiku, je to nový projekt, tam vedeli, čo je v podloží.

Ale s odpadom je to aj bez tých sietí ťažké. Na jednej strane zodpovednosť za tvorbu a likvidáciu odpadu nesie občan, on sa ale častokrát obracia na mesto: „Mesto, ty mi pomôž to vyriešiť.” „Ako ti to máme pomôcť vyriešiť?“ Kedysi mali ľudia smetné nádoby v pivniciach, keď prišli smetiari, tak ich vytiahli po schodíkoch, vyložili von, vysypali a dali naspäť. Vtedy sa o to staral nejaký domovník. To dnes nefunguje. Ľudia len povedia: „My to nebudeme vyťahovať, chceme to mať na ulici, ale zase nie pod oknami.” Najradšej by mali smetné koše u susedov.

Ľudia chcú mať asi prirodzene komfort…
Áno, len pri tom neberú ohľad na druhých. Keď chceme mať krajšie a čistejšie mesto, začnime každý od seba. Nesnažme sa riešiť, čo robí druhý. Je to naše mesto, my v ňom žijeme a to, aké to mesto je, je naša vizitka – od starostu cez primátora až po občana. Vyhovárať sa na to, že na to čistenie ste tu vy, to je nanič. Neporiadok nepadá z neba.

Takéto zásady by bolo asi dobré čím skôr presadiť – onedlho sa vám do Starého Mesta prisťahuje záplava nových rezidentov.
Máme Stein, Blumentál, Zuckermandel, Riverpark 2, Sky Park, v Panorama City už je snáď aj plno – nechcem teraz preháňať, ale možno to bude aj do 10-tisíc nových Staromešťanov. To bude veľká záťaž. Nevieme, kto príde, ale každého jedného treba pripraviť na pravidlá, nastaviť ich tak, aby ich rešpektoval. Mám skúsenosť z nášho domu, dochádza tam k obmene vlastníkov a narážame na to, že príde niekto z iného mesta, z iného prostredia, kúpi si byt v našom dome a zrazu chce, aby bolo všetko podľa neho.

Nie je ochotný akceptovať, že my máme spoločenstvo 15 rokov a máme nejaké pravidlá. Toto je povolené, toto zakázané, toto sa robí, toto sa nerobí. Máme napríklad spoločný priestor vo dvore a tam si jeden obyvateľ začal odkladať bicykel. Prekážalo nám to – kto u nás má bicykel, rieši si jeho uskladnenie doma alebo v pivnici, nikomu nenapadlo dať ho do spoločného priestoru. A on stále, že komu to prekáža? Ale zaberať verejný priestor, to sa nesluší.

Vie Staré Mesto z prílevu nových obyvateľov aj nejako vyťažiť?
Bude viac financií z daní. Podniky budú plnšie. Ale v tom prvom období to bude hlavne extrémna záťaž na dopravu, na školy a škôlky.

Keď sa bavíme o tom zaberaní verejného priestoru, ako ste na tom s riešením parkovacích miest?
Miesta na parkovanie, to je dilema. Na Grösslingovej sme kvôli vybudovaniu bezbariérového priechodu zrušili asi osem parkovacích miest. Myslím si, že to je ten správny trend. Tak na to idú aj iné európske mestá, najmä na severe. Jednoducho vytláčajú tie autá z ulice. Lebo ulice neboli postavené ani dimenzované na parkovanie. Po Grösslingovej kedysi obojsmerne jazdili trolejbusy a parkovalo sa vo dvoroch.

Áut bolo, samozrejme, menej. Dnes je auto, žiaľ, prejavom spoločenského statusu a každý považuje za povinnosť ho mať. Našťastie, mladá generácia to tak už nevníma a stále viac využíva iné formy dopravy. Centrum mesta je špecifické v tom, že všetci majú ambíciu sem prísť a zaparkovať. Niežeby sme tu nechceli mať ľudí, ale nechceme tu mať autá. Hneď ako mesto prijme zmenu štatútu a mestská časť bude môcť vyberať poplatok za parkovanie, spoplatníme ho.

A ako to funguje doteraz?
Momentálne tu máme taký nešťastný systém – časť parkovacích miest má prenajatú súkromná spoločnosť zazmluvnená ešte 10 rokov a k tomu je tu náš projekt rezidenčného parkovania s vyhradenými miestami pre Staromešťanov. Ale takýto systém nie je nikde na svete. Je to taký „mačkopes“. Všade na svete je regulačným nástrojom parkovacej politiky cena. Moja predstava je taká, že radi poskytneme všetky parkovacie miesta všetkým, ale rezidenti majú permanentku na celý rok a návštevníci budú platiť hodinovú sadzbu. S tým, že keď bude veľa áut, tak zvýšime cenu, keď ich bude menej, tak ju znížime.

Ako majú parkovaciu politiku nastavenú historické centrá, s ktorými spolupracujete – prvý viedenský okrsok alebo Praha 1?
Vo Viedni má mestská časť pomerne menšie kompetencie, tam je ten systém samosprávy centralizovaný, všetko riadi magistrát, takže ten im aj určuje jednotný parkovací systém. Praha 1, tam je postavenie mestskej časti síce silnejšie, ale majú vlastný systém parkovania na karty a podobne. Praha je špecifická a najpodobnejšia nám, čo sa týka histórie a legislatívy, ale my sme zasa mentálne bližšie k tej Viedni, lebo ju všetci poznáme, chodíme tam a chceme, aby tu bolo tak dobre ako u nich.

Pomohli by Staré Mesto odbremeniť napríklad parkovacie domy pri vjazdoch do Bratislavy?
Jedna vec sú záchytné parkoviská pre tých, ktorí prichádzajú do Bratislavy. Ale máme aj veľa Bratislavčanov, ktorí sa chcú presúvať v rámci mesta. Ja som za hromadné garáže a parkoviská, ale pod zemou. S tým, že kapacita tých garáží sa rovná počtu parkovacích miest, ktoré budú zrušené na ulici. Stali sme sa otrokmi áut. Všetko podriaďujeme tomu, aby sme mali kde zaparkovať.

Napríklad, chceme revitalizovať Jakubovo námestie. To je park v obkľúčení 160 plechových štvorkolesových krabíc. A keď sme v rámci participácie obyvateľom povedali, že chceme ten park rozšíriť a zrušiť preto osem parkovacích miest, boli zhrození. Ale čo tí ľudia, ktorí autá nemajú a chceli by viac zelene?

Palackého ulica
Revitalizácia stromoradia: 2016
Výmena stromov so zlým zdravotným stavom bola sprevádzaná rozšírením zelených plôch a obnovou chodníka.

Ako by teda podľa vás mohla v budúcnosti vyzerať „smart” doprava v centre?
Napríklad ako v Londýne. Tam, keď sa stavia administratívna budova, máte vyslovene zakázané navrhovať parkovacie miesta. Keď postavíte napríklad 30-podlažnú budovu, môžete vytvoriť dve miesta – jedno pre sanitku a jedno pre imobilných. Tam je politika taká, že do práce sa chodí verejnou dopravou.

U nás je to naopak, u nás vám normy stanovujú, koľko musíte vybudovať parkovacích miest, aby ste mohli administratívnu budovu postaviť. Ja chápem, že Londýn má inú verejnú dopravu, má metro a tak ďalej, ale napriek tomu sa nad tým treba zamyslieť. My sa za každú cenu snažíme maximalizovať počet parkovacích miest a potom sa nám stáva, že ulice sú jedno veľké parkovisko.

Keď vaši rezidenti protestujú už aj proti zrušeniu ôsmich parkovacích miest, čo hovoria na tie väčšie projekty?
Staromešťania sú oveľa senzitívnejší na to, čo sa im deje v mestskej časti – na zeleň, parkovanie, odpad. Čo sa nám osvedčilo vždy, to boli participačné procesy. Zavolať si tie komunity a povedať im, že chceme urobiť toto a toto, ale chceme vedieť, či psíčky áno alebo nie? Parkovanie pod zemou – áno či nie? Nie je ľahké ísť na stretnutie, kde na vás obyvatelia najprv kričia, ale vieme to ustáť. A vždy sme boli radi, že sme do toho šli. S ľuďmi treba hovoriť. Je to viac práce, ale funguje to. Ono je dôležité, aby obyvatelia nemali pocit, že niekto im chce robiť dobro nasilu.

Moja predstava môže byť hocijako ušľachtilá, ale ak ju oni neprijmú, tak je zbytočná. O niektorých veciach sa nebavím – keď vidím prepadnutý chodník, tak ho opravím, na to sa nemusím nikoho pýtať. Iné je, keď chceme riešiť dispozíciu alebo funkcie nejakého priestoru. Neviem, ako budú na tú Panenskú reagovať obyvatelia. Možno nám povedia, že zeleň nechcú. To sa nám stalo na Židovskej ulici. Na Židovskej sa parkovalo na chodníku a chodilo sa po ceste. Pred obytnými domami sme tam chceli vysadiť stromy, ale obyvatelia povedali: „My stromy nechceme, my tu chceme parkovať.”

A my sme im povedali: „Ale viete, toto je pamiatková rezervácia, tu sú ulice, ktoré sú naozaj cenné, nielen z pamiatkového, ale aj z urbánneho hľadiska. Bola by veľká škoda, aby tu bolo parkovisko pre 40 áut.“ Napokon sme tam vysadili tri nové stromy, chceme tam dať aj mobilnú zeleň v kvetináčoch, ale v tej prvej fáze som bol naozaj zaskočený odporom obyvateľov.

Požiadavky občanov vedia byť niekedy paradoxné…
Židovská je veľmi paradoxná ulica. Tam bolo perfektne vidno, že podnikatelia s krčmičkami chcú úplne niečo iné ako trvalí rezidenti, tí niečo iné ako ľudia v prenájme a predstava pamiatkarov je diametrálne odlišná. Ale nakoniec sa to na dobré obrátilo. Na jeseň mi ľudia písali, že sú výstavbou znechutení a vo februári, keď sme zaviedli systém regulovaného vjazdu, písali, že sa ospravedlňujú, lebo sa im rapídne zvýšila kvalita bývania. Síce nemôžu parkovať pod oknom, ale zrazu je ulica pokojnejšia. To ma potešilo. Židovská je dnes promenáda, kadiaľ chodia turisti. Vytlačiť odtiaľ autá, dať tú ulicu ľuďom, to sa ukázalo ako dobré rozhodnutie.

Židovská ulica
Oprava a revitalizácia: 2016 – 2017
Regulácia parkovania otvorila ulicu turistom aj chodcom.

Často sa vám stáva, že podnetom od občanov neviete vyhovieť, lebo hoci je dotknutý priestor v Starom Meste, v správe ho má bratislavský magistrát. Je možné nejaké zosúladenie priorít?
Rozdelenie kompetencií a verejného priestoru medzi magistrát a mestské časti, to je večný problém. Poviem otvorene, že to prekáža aj mne. Nechce sa mi stále vyhovárať: „Viete čo, ja tento trávnik pokosiť nemôžem, lebo patrí primátorovi.” Každý, kto dnes vidí Kamenné námestie, sa opýta, čo ten starosta robí… Ja by som rád niečo robil, ale podľa zákona môžem investovať len do niečoho, čo je mestskej časti zverené alebo jej patrí. Hlavne cesty sú problematické. V Prahe sa magistrát stará o cestu a mestská časť o chodníky. To považujem z hľadiska údržby za zmysluplné rozdelenie, aj keď je to vlastne jedna stavba.

U nás má magistrát na starosti komunikácie 1. a 2. triedy, my spravujeme cesty 3. a 4. triedy. Vajanského nábrežie je magistrátna cesta, ale stačí odbočiť a Múzejná je naša. Predstavte si to. Staré Mesto pozametá lístie v pondelok, lenže magistrát má zametanie naplánované na utorok. Tomu vetru, ktorý príde medzi tým, je jedno, na cestu ktorej triedy to rozfúka. Keď bol primátorom pán Moravčík a starostom Ďurkovský, Ďurkovský sa na to nemohol pozerať a dohodol sa s Moravčíkom, aby mu mesto zverilo aj jednotky a dvojky, najmä v centre mesta.

Snažíte sa aj vy o takúto spoluprácu?
Nejaké nové riešenia treba nájsť, ale nemôžem míňať čas a energiu na presviedčanie. Ja budem opravovať svoju mestskú časť, ale keď bude ochota spolupracovať, pôjdeme do toho. Napríklad Horský park. Je v správe magistrátu, my s ním z hľadiska kompetencií nemáme nič spoločné. Napriek tomu pán primátor chcel, aby som bol pri tom, keď sa bude riešiť. Mohol som povedať, že to nie je moja starosť, ale chodia tam mnohí Staromešťania, takže je to aj naša záležitosť. Na jednej strane je fajn mať 4. pásmo ochrany prírody, na druhej strane ho navštevujú tisíce ľudí – bežci, mamičky, materské školy, základné školy. Nájdite rovnováhu medzi pralesom a mestským parkom! Bude to zaujímavé.

A čo bežná údržba v takto „rozdrobenej” mestskej časti?  
Nielen v mestskej časti, ale v celom meste. Každá mestská časť má dnes vlastnú údržbu zelene, komunikácií, zimnú službu. Magistrát má tiež vlastnú. Toto nie je v poriadku. Vo Viedni je to robené centrálne ako kedysi u nás. Lenže po revolúcii sa nepremysleným spôsobom zrušili Technické služby, zrušil sa Zares, zrušili sa všetky tie organizácie, ktoré servisovali celé mesto. Jediné, čo z toho ostalo, je OLO a Dopravný podnik. Údržba priestranstva sa rozbila a dnes, aj keď sa hocijako snažíme, je to zložité – jedno leto je suché, druhé mokré, niekedy miniete viac peňazí, inokedy menej.

Robíte zo svojho pohľadu pre Staromešťanov dosť?
Staromešťania sú veľmi nároční. Platia najvyššie dane z nehnuteľnosti na Slovensku a dovolím si povedať, že nedostávajú úmerne tomu vyššiu kvalitu služieb. Lebo ani nemôžu. Systém prerozdelenia daní je nastavený tak, že neumožňuje, aby mestská časť mohla mať viac peňazí. Navyše, my servisujeme turistov, prevádzkarov všetkých gastronomických a zábavných prevádzok, čistíme po ich hosťoch.

Žijeme z takých istých peňazí ako hociktorá iná dedina, ale tých funkcií, ktoré máme v rámci toho, že sme výkladná skriňa hlavného mesta Slovenska, je omnoho viac, a to sa nijako nezohľadňuje. Ale robíme, čo sa dá. Revitalizujeme ulice jednu po druhej, vraciame do Starého Mesta život.

Mgr. Radoslav Števčík

Je absolventom Filozofickej fakulty UK. Pochádza z Bojníc, v Bratislave však žije už takmer 30 rokov. Od roku 1995 bol šéfredaktorom Staromestských novín, od roku 1998 zakladateľom a vydavateľom Bratislavských novín. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako nezávislý poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto.

BRATISLAVA
TEXT: KORINA KRCHNIAKOVÁ,
FOTO: MIRO POCHYBA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2017.