Stredná vrstva začína uprednostňovať prenájmy, dôvody sú nielen ekonomické
redakcia ASB Slováci menia tradície týkajúce sa bývania. Vlastná nehnuteľnosť sa mnohým obyvateľom postupne vzďaľuje. Čoraz viac ľudí začína bývať v prenájmoch. Dôvodom je najmä nedostupnosť hypoték a rastúce ceny nehnuteľností.
Slovensko je krajinou s vysokou preferenciou vlastného bývania. Až 93 percent našincov má byt alebo dom, v ktorom býva, v osobnom vlastníctve. Vyplýva to z histórie, keď po roku 1989 bolo možné dopracovať sa k vlastnému bytu veľmi lacno. Pomer vlastného bývania je tak na Slovensku po Rumunsku najväčší v Európe.
Podľa dát Eurostatu pritom v Európskej únii býva v prenájme až 30 percent ľudí. Vo Švajčiarsku je ich dokonca 58 percent, v Nemecku 49 a v Rakúsku 45 percent. Aj na Slovensku sa ale situácia postupne mení. Nájom sa stáva prvou voľbou pri riešení bytovej otázky najmä pre mladých ľudí a tých, ktorí nemajú hotovosť na 20 percent z hodnoty nehnuteľnosti financovanej hypotékou.
„Stredná vrstva bude čoraz častejšie bývať v nájomných bytoch. Tento trend je čoraz silnejší, predovšetkým v Bratislave a veľkých mestách, kde budú ceny nehnuteľností naďalej stúpať,“ prognózuje zakladateľ realitnej siete UPgreat, Richard Churý. Dôjde k tomu podľa neho z viacerých dôvodov.
„Či už sú to ekonomické príčiny, alebo zmena správania, keď mladá generácia bude prenájom a flexibilitu uprednostňovať pred vlastnením a fixovaním sa na konkrétnu nehnuteľnosť. Táto zmena bude pozvoľná,“ nazdáva sa odborník.
Problémy s financovaním
Problém s kúpou bytu alebo domu majú podľa neho najmä ľudia, ktorých príjem nestačí na získanie hypotéky. Rovnako aj tí, ktorí nemajú dostatočnú finančnú rezervu. „Sú to predovšetkým jednorodičia, mladí ľudia, ďalej začínajúci podnikatelia alebo tí, ktorí majú problém získať spoluručiteľa. A vo všeobecnosti majú problém ľudia s nízkymi príjmami,“ sumarizuje okruh záujemcov o vlastné bývanie, ktorí narážajú na najväčšie bariéry.
Vekový priemer ľudí, ktorí si kupujú svoje prvé vlastné bývanie vo všeobecnosti stúpa. „Dôvodom nie sú len sprísnené hypotéky, ale aj vôľa mladých ľudí cestovať predtým, než sa usadia, či dlhšie využívanie mama hotelu, prípadne uprednostnenie nájomného bývania pred rýchlym zadlžením sa,“ vymenúva realitný expert.
Slovensko sa tak podľa Richarda Churého nebude veľmi líšiť od v zahraničia. Správanie mladých sa bude odvíjať od troch faktorov: schopnosti čerpať hypotéku, porovnania výšky splátky hypotéky s výškou nájomného a ochoty uväzovať sa k úveru, keď človek nevie, či chce zostať na Slovensku, alebo žiť v zahraničí.
Nedostatok nájomných bytov
Za rastúcim záujmom o nájomné byty však zaostáva ich ponuka. Ich výstavbu sľubovalo už viacero politikov. Doteraz k tomu však v relevantnej miere nedošlo. Nestíhajú ani mestá a obce. V Bratislave je len 1 900 nájomných bytov, čo je necelé percento bytového fondu mesta. V susednom Brne tvorí tento typ bývania až 15 percent.
Samospráva Viedeň vlastní 220-tisíc sociálnych nájomných bytov. Ďalších zhruba 200-tisíc družstevných bytov bolo postavených z peňazí mesta. V bytoch z mestských peňazí tak žije dovedna polovica obyvateľov Viedne.
„Určitý prísun nájomných bytov sa dá očakávať, avšak ich množstvo závisí od podpory a možností štátu, samospráv a dostupnosti dlhodobého kapitálu. Rovnako tak získanie partnerstiev so spoločnosťami, ktoré majú s výstavbou nájomného bývania skúsenosti zo zahraničia,“ predpokladá Richard Churý.
Pre tých, ktorí majú problémy so zabezpečením si vlastného bývania, je podľa odborníka relevantná predovšetkým cena nehnuteľnosti. „Preto vyhľadávajú byty v lacnejších lokalitách, v pôvodnom stave a s nižšími výmerami. Ak sa im v priebehu rokov začne viac dariť, či sa im narodia deti, menia tieto nehnuteľnosti za väčšie alebo kvalitnejšie,“ naznačuje Richard Churý. Vekový priemer ľudí kupujúcich prvé vlastné bývanie vo všeobecnosti stúpa. Mal by sa posúvať do vo vekového rozhrania 30 až 45 rokov.
Zdroj: UPgreat
