Problรฉmy pomalรฉho povoฤพovania stavieb
Novรฝ stavebnรฝ zรกkon mal byลฅ zaradenรฝ na rokovanie vlรกdy vย oktรณbri 2021, no doteraz sa oย ลom nerokovalo. Zdรก sa vลกak, ลพe predkladateฤพ by ho chcel vย januรกri 2022 schvaฤพovaลฅ na vlรกde aย nรกsledne posunรบลฅ do parlamentu. Tรฉma sa tak zrejme opรคลฅ dostane do pozornosti aspoล odbornej verejnosti.
O tom, preฤo potrebujeme rรฝchlo zmeniลฅ nรกลก sรบฤasnรฝ prรญstup, som pรญsal v minulom blogu. Otรกzka je, ฤi naลกe problรฉmy dokรกลพe vyrieลกiลฅ iba novรฝ zรกkon. ฤo sรบ hlavnรฉ nedostatky dneลกnรฉho slovenskรฉho procesu povoฤพovania stavieb, ktorรฉ nรกs radia na jedno zย poslednรฝch miest na svete vย danej oblasti?
Nekoneฤnรฉ povoฤพovanie
Naลกa prax sa ustรกlila na povoฤพovacom procese, ktorรฝ mรก v Bratislave pรคลฅ aย inde na Slovensku tri stupne! Kaลพdรฝ si asi dokรกลพe predstaviลฅ, ลพe takรฝto proces je neรบnosnรฝ, odrรกdza investorov aย je jednรฝm zย dรดvodov nรกลกho zaostรกvania.
Skรบsim vย skratke popรญsaลฅ, ฤo vลกetko musรญ stavebnรญk zabezpeฤiลฅ, ak prรกve nestavia rodinnรฝ dom. Dopredu upozorลujem, ลพe nepรดjde ani oย ฤพahkรฉ, ani oย krรกtke ฤรญtanie napriek tomu, ลพe sa pokรบsim o โskratkuโ.
Investiฤnรฝ zรกmer (toto je ลกpecifikum Bratislavy, vย inom slovenskom ani ฤeskom meste som sa sย nรญm nestretol) obsahuje takmer vลกetko ako DUR (dokumentรกcia pre รบzemnรฉ rozhodnutie), t. j. โvyลกลกรญ stupeล projektovej dokumentรกcieโ, najmรค vลกak architektonicko-urbanistickรฉ rieลกenie, dispozรญcie podlaลพรญ, dopravnรฉ rieลกenie, DKP โ dopravno-kapacitnรฉ posรบdenie, hlukovรบ ลกtรบdiu atฤ.
Po tom, ako bratislavskรฝ magistrรกt vydรก kladnรฉ stanovisko k investiฤnรฉmu zรกmeru, mรดลพe sa stavebnรญk pustiลฅ do spracovania DUR a EIA. DUR โ dokumentรกcia pre รบzemnรฉ rozhodnutie aย vลกetky vyjadrenia kย dokumentรกcii. Teda vyjadrenia najmenej 30 aลพ 35 organizรกciรญ, susedov aย nespoฤetnรฉho mnoลพstva aktivistov.
EIA alebo posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredieย (Environmental Impact Assesment) je proces, ktorรฉho cieฤพom je posรบdiลฅ moลพnรฉ vplyvy uvaลพovanรฉho zรกmeru na ลพivotnรฉ prostredie a slรบลพi ako podklad pre rozhodovanie orgรกnov ลกtรกtnej sprรกvy.
Posudzujรบ sa priame a nepriame vplyvy zรกmeru na verejnรฉ zdravie, ลพivotnรฉ prostredie, prรญrodnรฉ zdroje, majetok a kultรบrne pamiatky. Posudzuje sa nielen prevรกdzka zรกmeru, ale aj jeho realizรกcia a likvidรกcia.ย Vย naลกich podmienkach, povedzme si รบprimne, ide o formรกlny dokument.
Podrobnosti procesu EIA na Slovensku upravujeย zรกkon ฤ. 24/2006 Z. z.ย o posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. K zรกkonu vydanรกย vyhlรกลกka MลฝP SR ฤ. 113/2006 Z. z. upravuje podrobnosti o odbornej spรดsobilosti na รบฤely posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Vย prรญpade schvรกlenia EIA aย zรญskania vลกetkรฝch kladnรฝch stanovรญsk kย DUR je moลพnรฉ poลพiadaลฅ stavebnรฝ รบrad oย vydanie รบzemnรฉho rozhodnutia.
DSP โ dokumentรกcia pre stavebnรฉ povolenie. Po รบzemnom rozhodnutรญ si stavebnรญk eลกte raz zopakuje celรฝ proces. Zadรก zhotovenie DSP projektantovi a โzoลพenieโ eลกte raz stanoviskรก vลกetkรฝch รบฤastnรญkov konania. Ak je รบspeลกnรฝ, poลพiada stavenรฝ รบrad o stavebnรฉ povolenie. Celรฝ proces od investiฤnรฉho zรกmeru aลพ po stavebnรฉ povolenie mรดลพe trvaลฅ roky. Hovorรญ sa, ลพe vย Bratislave takรฝto proces mรดลพe trvaลฅ aj desaลฅ rokov. Moja skรบsenosลฅ to potvrdzuje.
Piatym povoฤพovanรญm je tzv. zmena projektu pred dokonฤenรญm. Kaลพdรฝ projekt mรก vย procese realizรกcie oproti poฤiatoฤnรฝm ลกtรกdiรกm zmeny. Zmeny sรบ vyvolanรฉ dlhรฝm ฤasom povoฤพovania (od zhotovenia prvรฉho investiฤnรฉho zรกmeru po povolenie stavby, ako som napรญsal, uplynie niekedy aj desaลฅ rokov).
Vย priebehu realizรกcie, keฤ uลพ investor โide na ostroโ aย zvaลพuje jednak kaลพdรฉ euro, ako aj poลพiadavky klientov, tzv. klientske zmeny, sรบ zmeny stavby prirodzenou sรบฤasลฅou stavebnรฉho a investiฤnรฉho procesu.
Na takรฉto zbytoฤnรฉ, drahรฉ aย ฤas naลฅahujรบce konanie pochopiteฤพne nie je dรดvod. Dlhรฝ ฤas povoฤพovania nielenลพe stavbu predraลพuje, ale neumoลพลuje reagovaลฅ na prudko sa meniaci trh. Pohodlne by staฤil jeden stupeล.
Podmienkou, aby sme mohli maลฅ jednostupลovรฉ konanie, je vลกak existencia kvalitnรฝch รบzemnรฝch plรกnov, resp. procesov aย pravidiel regulรกcie investiฤnej aktivity v รบzemรญ, ktorรฝch dodrลพiavanie by bolo zรกvรคznรฉ dokonca aj bez vynรบtenia, ako aj zjednoduลกenie procesu EIA, povinnosลฅ รบradnรญkov konaลฅ kvalitne aย vฤas, teda do istรฉho termรญnu (sen), vylรบฤiลฅ zย konania ลกpekulantov aย ukonฤiลฅ tak roky trvajรบci stav, keฤ je stavebnรญk vydanรฝ na milosลฅ a nemilosลฅ desiatkam subjektov, aย nahradiลฅ ho stavom, kde je nรกrok vymedzenรฝ jasnรฝm rรกmcom.
Neexistencia kvalitnรฝch รบzemnรฝch plรกnov a dobrรฝch pravidiel spรดsobuje enormnรฉ mnoลพstvo problรฉmov
Nedostatky neaktuรกlnych a zlรฝch รบzemnรฝch plรกnov neodstrรกni ลพiaden novรฝ stavebnรฝ zรกkon. Ten bude aj pri najlepลกej vรดli len popisom procesov, ako sa dostaลฅ k povoleniu stavaลฅ.
Podstata problรฉmov leลพรญ totiลพ mimo stavebnรฉho zรกkona. Je ลou predovลกetkรฝm sรบฤasnรก regulรกcia รบzemia. Procesnรก nรกroฤnosลฅ a moลพnosลฅ kaลพdรฝ stupeล konania napadnรบลฅ kรฝmkoฤพvek. Pomalosลฅ a niekedy aลพ zรกkernosลฅ รบradnรญkov. Neexistencia reรกlnej arbitrรกลพe a politickรฉ vplyvy.
Sรบฤasnรก metodika tvorby รบzemnรฝch plรกnov a pravidiel zabezpeฤujรบcich โregulรกciuโ vรฝstavby je extrรฉmne nepruลพnรก, limituje (niekedy dokonca neumoลพลuje) vznik kvalitnรฝch urbanistickรฝch komplexov i jednotlivรฝch architektonickรฝch rieลกenรญ. Prebrala direktรญvny (komunistickรฝ) spรดsob regulรกcie a plรกnovania bez reรกlnej schopnosti plรกny realizovaลฅ z titulu absolรบtneho nedostatku zdrojov.
Neprispรดsobila prรกva stavebnรญka novรฝm pomerom, stavebnรญk akoby nemal prรกvo a mรก iba povinnosti. Nezosรบladila regulaฤnรฉ mechanizmy tak, aby zodpovedali potrebรกm. Reguluje a prikazuje, ฤasto bez logiky a kontextu obmedzuje. Neplรกnuje, lebo nemรก v rukรกch ekonomickรฉ nรกstroje, a tak ฤasto iba individuรกlne presadzuje svoje videnie sveta, ktorรฉ sa ฤasto menรญ s osobami a obsadenรญm รบradov.
Je extrรฉmne citlivรก na politickรฉ cykly. Svoje โprรกvaโ uplatลuje zรกvรคznรฝmi stanoviskami, ktorรฉ sรบ ฤasto plnรฉ nezrozumiteฤพnรฝch viet a spornรฝch ฤi dokonca protichodnรฝch tvrdenรญ. Fontรกnky, zelenรฉ fasรกdy, laviฤky a podobnรฝ romantizmus, ktorรฝm sa vyjadrenia hemลพia, hoci ich autori sรบ ฤasto iba โneznรกmi aktivistiโ, stavebnรฉ รบrady berรบ do รบvahy ako relevantnรฝ โnรกzor verejnostiโ napriek tomu, ลพe niektorรฉ โaktivistickรฉ entityโ sรบ vo verejnosti znรกme najmรค tรฝm, ลพe povรฝลกili svoj aktivizmus na spรดsob obลพivy.
Zvlรกลกtnou ฤrtou niektorรฝch ochrancov spoloฤnosti je metรณda โpรกฤi sa โ nepรกฤi saโ. Netvrdรญm, ลพe takรกto metรณda je neuplatniteฤพnรก. Sรบ krajiny, kde sa na tรฉmu pรกฤi a nepรกฤi tvoria komisie pre krรกsno a ich stanovisko je rozhodujรบce pre povolenie stavaลฅ. Vลกetko ostatnรฉ je potom uลพ len vecou rutiny.
Ak je tรกto komisia zloลพenรก z uznรกvanรฝch odbornรญkov a ak sรบ stanovenรฉ aspoล smernรฉ pravidlรก, myslรญm si, ลพe ide o dobrรฉ rieลกenie. Ak sรบ vลกak za nรกzorom jednotlivcov bez renomรฉ politickรฉ, obchodnรฉ alebo osobnรฉ preferencie presadzovanรฉ lobistami, potom ide o katastrofu.
My pouลพรญvame skรดr tรบto druhรบ formu, kde zvรคฤลกa neznรกmy autor naprogramoval algoritmy รบzemia a ich vykladaฤi, ฤasto pod vplyvom politikov, ich krรบtia ako slovo Boลพie v kรกzni, priฤom samotnรญ vykladaฤi sรบ ฤasto eลกte anonymnejลกie osoby ako autor algoritmu. Toto spรดsobuje enormnรฉ mnoลพstvo problรฉmov.
Regulรกcie, ktorรฉ vstรบpili do hry po revolรบcii, neboli v naลกej praxi odskรบลกanรฉ a v spojitosti s naลกimi zvykmi a schopnosลฅami pรดsobia zlovestne. Naprรญklad v centrรกch miest sa investor beลพne stretne so zรณnami, ktorรฉ majรบ obmedzenie (regulatรญv) v tom zmysle, ลพe zรกstavba mรก byลฅ mestskรก, kompaktnรก a blokovรก, ale zรกroveล mรก inรฝ regulatรญv, tzv. index zastavanรฝch plรดch max. 30 %.
Tieto dva regulatรญvy sa vyluฤujรบ, pretoลพe index zastavanosti 30 % umoลพลuje iba realizรกciu bodovรฝch domov (tzv. sรญdliskovรบ ลกtruktรบru). Napriek tomu vznikajรบ novotvary, ktorรฝch povolenie vyvolรกva otรกzniky.
Alebo: Indexy a regulatรญvy v Bratislave neumoลพnia postaviลฅ terasovรฉ domy, hoci terรฉn Bratislavy si priam ลพiada takรฝto typ zรกstavby.
ฤalej: Mnohรฉ brownfieldy sรบ dodnes v รบzemnom plรกne Bratislavy oznaฤenรฉ ako โstabilizovanรฉ รบzemieโ, a teda ich zastavanie podฤพa platnej metodiky by malo byลฅ iba budovami podobnรฝmi uลพ stojacim (alebo nestojacim) na danom mieste, hoci lokalita priam volรก po odvรกลพnejลกom poฤine. (napr. vรฝchodnรก ฤasลฅ Mlynskรฝch Nรญv).
Alebo: Vysunutรฉ lรกvky a premostenia, najnovลกie asi aj balkรณny (sic!), โvyลฅaลพujรบโ vzรกcny index zastavanosti, a tak sa s nimi v Bratislave nemรดลพeme stretnรบลฅ. Odvรกลพne architektonickรฉ rieลกenia, ktorรฉ poznรกme zo zahraniฤnรฝch dovoleniek alebo z krรกsnych ฤasopisov, tak prenechรกvame inรฝm.
Alebo: Nepochopiteฤพne naprรญklad pรดsobรญ poลพiadavka modernรฝch plรกnovaฤov realizovaลฅ na รบzemรญ hlavnรฉho mesta predovลกetkรฝm tzv. nadmestskรบ obฤiansku vybavenosลฅ na รบkor bรฝvania.
Diskutabilnรฝm je regulatรญv stanovujรบci funkฤnosลฅ. Tento regulatรญv โplรกnujeโ a prikazuje investorovi stavaลฅ to, ฤo โgรฉniusโ za zelenรฝm stolom vymyslel. Napr. postaviลฅ 30 % โvybavenostiโ a 70 % bรฝvania. A to aj na tej najmenลกej plรดลกke (v Bratislave oznaฤenej kรณdom H501). Bรฝvanie je bรฝvanie โ pozor, apartmรกny, teda obytnรฉ priestory urฤenรฉ na krรกtkodobรฝ pobyt a prenรกjom, nie sรบ najnovลกie ani bรฝvanie, ale ani vybavenosลฅ (sic!) a vybavenosลฅou mรดลพe byลฅ obchod, kancelรกria, hotel, domov dรดchodcov atฤ.
Lenลพe investori dnes nechcรบ stavaลฅ ฤalลกie obchody, kancelรกrie alebo inรฉ nepredajnรฉ a neprenajateฤพnรฉ priestory tak, ako to plรกnovaฤ naplรกnoval pred desiatkami rokov. Chcรบ stavaลฅ byty. Mestu dnes obchodรญky chรฝbaลฅ nebudรบ, ale byty a novรญ obyvatelia platiaci dane, ktorรญ dnes uลพ aj tak pracujรบ a nocujรบ v hlavnom meste, mu chรฝbaลฅ budรบ. Zdรก sa vลกak, ลพe stavaลฅ byty je dnes veฤพkรฝ problรฉm, a tak je celkom prirodzene bytov v hlavnom meste nedostatok a ich ceny rastรบ do zรกvratnรฝch vรฝลกok.
Celรฝ spรดsob regulovania je takรฝ zรกhadnรฝ, ลพe beลพnรฝ investor a architekt sa v ลom ani nevie zorientovaลฅ. Proces komplikuje aj to, ลพe ak aj nakoniec investor dokรกลพe dokumentรกciu spracovaลฅ, ฤakรก na vyjadrenie รบradov mesiace. Sรบ prรญpady, keฤ sa na vyjadrenie ฤakรก roky!
Bez akejkoฤพvek istoty, ลพe nakoniec bude kladnรฉ. Ak vyjadrenie kladnรฉ nie je, celรฝ proces sa opakuje โ bez zรกruky, ลพe sa vลกetko nemรดลพe opakovaลฅ stรกle dokola. Na trhu sa tak objavili โลกpecializovanรฉ kancelรกrieโ, ktorรฉ za astronomickรฉ peniaze dokรกลพu parametre projektu โnapasovaลฅโ na poลพiadavky regulรกtora. Odtiaฤพto je uลพ len kรบsok k รบvahe, ลพe vลกetko sa deje tak, aby nakoniec investor podฤพahol a zaplatil.
ฤo presne platรญ ale nevedno. Vyjadrenie, ak sa aj nakoniec k investorovi dostane a je โkladnรฉโ, ฤasto obsahuje celรฝ rad podmieลujรบcich poลพiadaviek, ktorรฉ musรญ investor splniลฅ. Spravidla sรบ to investรญcie, ktorรฉ by malo realizovaลฅ mesto. Aj tieto tzv. vyvolanรฉ investรญcie sรบ predmetom rรดznych pochybnostรญ a ลกpekulรกciรญ, pretoลพe ich โprideฤพovanieโ nemรก ลพiadnu dopredu stanovenรบ logiku. Jednoducho je ich treba โzobchodovaลฅโ. Atฤ., atฤ.
V predchรกdzajรบcom reลพime bolo รบzemnรฉ plรกnovanie a povoฤพovanie stavieb postavenรฉ na inรฝch princรญpoch ako dnes. รzemnรฉ plรกnovanie bolo napojenรฉ na hospodรกrske plรกny. Existovali odbornรฉ รบtvary a organizรกcie, tvorbe รบzemnรฝch plรกnov sa venoval aj vzdelรกvacรญ systรฉm.
Dnes toto absentuje. Problematika รบzemnรฉho plรกnovania je v naลกej spoloฤnosti okrajovรก tรฉma. Developer sa stal podฤพa mลa nezaslรบลพene โtriednym nepriateฤพomโ a vรคฤลกina toho, ฤo sa deje okolo investovania, smrdรญ obchodmi na pozadรญ.
Regulรกcia รบzemia plรดลกkami, ktorรฝm sa prisudzujรบ regulatรญvy, teda to, ฤo dnes robรญme, je podฤพa mรดjho hlbokรฉho presvedฤenia omyl.
Dรดleลพitรฉ je plรกnovaลฅ koridory, infraลกtruktรบru, vรฝลกkovรบ hladinu a moลพno deliลฅ funkciu na โzรกvadnรบโ a โnezรกvadnรบโ. A vลกetko ostatnรฉ treba nechaลฅ na tvorbu konkrรฉtnych zรกmerov a autorov. Stavaลฅ mesto zospodu. Tak ako to bolo vลพdy.
Veฤ tak ako nie je v sรบฤasnosti moลพnรฉ ลพiadaลฅ od spisovateฤพa, ฤo mรก pรญsaลฅ, od spevรกka, ฤo mรก spievaลฅ, nie je podฤพa mรดjho hlbokรฉho presvedฤenia moลพnรฉ ani od investora ลพiadaลฅ, ฤo mรก stavaลฅ dnes, za desaลฅ rokov, resp. ako mรก stavaลฅ, ak stavia za svoje, na svojom a podฤพa aktuรกlnych noriem.
Na druhej strane โplรกnovaฤiโ zatiaฤพ nevymysleli, ako dostaลฅ do รบzemia ลกkolu, ลกkรดlku, park alebo nemocnicu. Preto si myslรญm, ลพe celรฉ sรบฤasnรฉ plรกnovanie je jeden veฤพkรฝ omyl.
Rieลกenie: prรญprava novej metodiky tvorby รบzemnรฝch plรกnov (nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona, pokiaฤพ poznรกm jeho aktuรกlne znenie, zatiaฤพ toto neobsahuje).
V tejto oblasti malo doteraz pรดsobiลฅ ministerstvo vรฝstavby, na danรบ รบlohu vลกak rezignovalo. Moลพnosลฅ na rieลกenie vidรญm aj vo verejnej voฤพbe zรกstupcov pre krรกsno, ktorรฝch รบlohou by bolo strรกลพiลฅ kvalitu rozvoja v danom รบzemรญ, t. j. vznik reลกpektovanรฝch konzรญliรญ posudzujรบcich jednotlivรฉ investiฤnรฉ zรกmery.
Sรบฤasลฅou takรฉhoto konzรญlia by mohli byลฅ aj โfundamentรกlneโ zloลพky, akรฝmi sa stali pamiatkovรฉ รบrady, aby boli stanoviskรก komplexnรฉ. Pozoruhodnรบ ลกtรบdiu k tejto oblasti vydal svojho ฤasu ฤeskรฝ architekt Roman Kouckรฝ. Svoje videnie zhrnul v knihe โรrad kreรกtoraโ. V knihe sa zaoberรก alternatรญvami k dneลกnรฝm direktรญvnym postupom.
Veฤพkรฝ poฤet รบฤastnรญkov konania
Veฤพkou prekรกลพkou plynulรฉho povoฤพovania stavby je extrรฉmne veฤพkรฝ poฤet รบฤastnรญkov konania. Dneลกnรก prax povoฤพuje รบฤasลฅ kohokoฤพvek. Teoreticky sa stavebnรฉho konania dokรกลพe zรบฤastniลฅ 5 miliรณnov รบฤastnรญkov, a to je, samozrejme, neรบnosnรฉ.
Je vลกeobecne znรกme, ลพe sรบฤasnรฝ stav zneuลพรญvajรบ rรดzni ลกpekulanti. Inลกpirรกciou, ako tento stav rieลกiลฅ, sรบ niektorรฉ ฤeskรฉ nรกvrhy, ktorรฉ obmedzujรบ poฤet รบฤastnรญkov na รบฤastnรญkov z danรฉho miesta a โobฤianske iniciatรญvy a zdruลพeniaโ vpรบลกลฅajรบ do procesu, iba ak zastupujรบ relevantnรบ spoloฤenskรบ vzorku, napr. 20 % tam ลพijรบceho obyvateฤพstva. Rieลกenie: obmedziลฅ poฤet รบฤastnรญkov konania.
Neexistencia reรกlnej arbitrรกลพe
V povoฤพovacom procese je potrebnรฉ zladiลฅ zรกujmy mnohรฝch strรกn, ฤo niekedy bez arbitrรกลพe nie je moลพnรฉ. Dnes sa v zauลพรญvanom procese povoฤพovania stavieb od investora poลพaduje zabezpeฤiลฅ kladnรฉ stanoviskรก vลกetkรฝch โdotknutรฝchโ. To je ฤasto รบloha nad ฤพudskรฉ sily. Mnohรญ sรบ si tejto skutoฤnosti vedomรญ, preto nastavili svoje sprรกvanie tak, aby bol investor nรบtenรฝ si ich nejako nakloniลฅ.
Spravidla peniazmi. Takรฉto prostredie je ale extrรฉmne nevypoฤรญtateฤพnรฉ, nevhodnรฉ na podnikanie a extrรฉmne napomรกha korupcii. Tรญ, ktorรญ poznajรบ procesy aj v inรฝch krajinรกch, tvrdia, ลพe u nรกs je korupcia monumentรกlna.
A tu sme zrazu pri ฤalลกej podstatnej tรฉme, ktorou je nezรกvislosลฅ a kvalita stavebnรฝch รบradov.
V praxi sa stretรกme s tรฝm, ลพe stavebnรฉ รบrady si ustรกlili svoj โlokรกlny koloritโ. Inรฝmi slovami: to, ฤo platรญ v meste A, nemusรญ platiลฅ v meste B. Je na mnoลพstve prรญkladov preukaznรฉ, ลพe prenesenรฝ vรฝkon ลกtรกtnej sprรกvy na stavebnรฉ รบrady patriace mestรกm a obciam sa neosvedฤil a je potrebnรฉ ho vrรกtiลฅ tam, kam patrรญ.ล tรกtu.
Stavebnรฝ รบrad je โ alebo by mal aspoล byลฅ โ aj arbitrรกลพnym รบradom a ako takรฝ musรญ byลฅ nezรกvislรฝm, ลกpecializovanรฝm a vรฝkonnรฝm. Dnes stavebnรฉ รบrady funkciu arbitrรกลพe neplnia. Nie sรบ ani nezรกvislรฉ a uลพ vรดbec nie vรฝkonnรฉ. V tejto oblasti je situรกcia doslova alarmujรบca.
Rieลกenie: posilnenie odbornosti stavebnรฝch รบradov a ich presun do okruhu ลกtรกtnej sprรกvy.
Neexistencia lehรดt na vydanie stanoviska
A sme pri poslednej vรฝฤitke. Na Slovensku รบrady nemajรบ termรญny na vydanie stanoviska! A รบradnรญci nenesรบ ani ลพiadnu zodpovednosลฅ za odbornรบ รบroveล svojich stanovรญsk a vรฝrokov! Toto je, samozrejme, absurdnรฝ stav. Povedanรฉ slovami jednรฉho kolegu: โAk pred pandรฉmiou pracovali mizerne (รบradnรญci), teraz nepracujรบ vรดbec.
Bez zmeny v tejto oblasti budรบ vลกetky uvedenรฉ problematiky nezvlรกdnuteฤพnรฉ.
Zรกverom
Dostali sme sa do situรกcie, keฤ je zrejmรฉ, ลพe vฤasnรฉ a spravodlivรฉ povoฤพovanie, resp. nepovoฤพovanie stavieb, ako aj neฤinnosลฅ รบradnรญkov, resp. ich korupฤnรฉ sprรกvanie, sa stalo reรกlnou hrozbou naลกej ekonomickej prosperity. Nedokรกลพeme ฤerpaลฅ eurofondy, pretoลพe nemรกme pripravenรฉ a โvypovoฤพovanรฉโ projekty. Nedokรกลพeme plรกnovaลฅ, regulujeme extrรฉmne zle, nedokรกลพeme lรกkaลฅ kapitรกl, ktorรฝ nรกs zaฤal obchรกdzaลฅ.
Okolitรฉ ลกtรกty lรกkajรบ investorov na nรญzke dane, dobrรฉ sluลพby ลกtรกtu, rรฝchle povoฤพovacie procesy. Bez reforiem budรบ od nรกs odchรกdzaลฅ nielen lekรกri a zdravotnรฉ sestry, ale aj kapitรกl a to mรดลพe byลฅ pre nรกs osudovรฉ. V minulom ฤlรกnku som pรญsal o tom, ลพe stavebnรฉ sektory v okolitรฝch ลกtรกtoch โ v ฤesku, Maฤarsku a Poฤพsku โ majรบ nรกsobne vรคฤลกie rozmery ako slovenskรฝ stavebnรฝ sektor. Maฤarsko 3,5-krรกt vรคฤลกรญ, ฤesko 4-krรกt vรคฤลกรญ a Rakรบsko mรก dokonca 7-krรกt vรคฤลกรญ sektor stavebnรญctva.
ฤoraz viac si to uvedomujem, keฤ prechรกdzam na susednรบ Moravu. Rozdiel medzi Slovenskom a ฤeskom zaฤรญna byลฅ markantnรฝ. Je to vidieลฅ na kaลพdom rohu. Tento stav sa tak skoro nepodarรญ zmeniลฅ.
Mรดลพeme uลพ iba zmierniลฅ rรฝchlosลฅ narastajรบcich rozdielov. Jednou z ciest, ako to spraviลฅ, je zmeniลฅ pomery v procese povoฤพovania stavieb, v รบzemnom plรกnovanรญ a v ochote รบradnรญkov pracovaลฅ. Lepลกie plรกnovaลฅ, navrhovaลฅ, projektovaลฅ, regulovaลฅ, povoฤพovaลฅ ฤi ฤerpaลฅ fondy. Dnes vo vลกetkom za susedmi zaostรกvame.