Pohฤพad na Bratislavu.

Problรฉmy pomalรฉho povoฤพovania stavieb

Novรฝ stavebnรฝ zรกkon mal byลฅ zaradenรฝ na rokovanie vlรกdy vย oktรณbri 2021, no doteraz sa oย ลˆom nerokovalo. Zdรก sa vลกak, ลพe predkladateฤพ by ho chcel vย januรกri 2022 schvaฤพovaลฅ na vlรกde aย nรกsledne posunรบลฅ do parlamentu. Tรฉma sa tak zrejme opรคลฅ dostane do pozornosti aspoลˆ odbornej verejnosti.

O tom, preฤo potrebujeme rรฝchlo zmeniลฅ nรกลก sรบฤasnรฝ prรญstup, som pรญsal v minulom blogu. Otรกzka je, ฤi naลกe problรฉmy dokรกลพe vyrieลกiลฅ iba novรฝ zรกkon. ฤŒo sรบ hlavnรฉ nedostatky dneลกnรฉho slovenskรฉho procesu povoฤพovania stavieb, ktorรฉ nรกs radia na jedno zย poslednรฝch miest na svete vย danej oblasti?

Nekoneฤnรฉ povoฤพovanie

Naลกa prax sa ustรกlila na povoฤพovacom procese, ktorรฝ mรก v Bratislave pรคลฅ aย inde na Slovensku tri stupne! Kaลพdรฝ si asi dokรกลพe predstaviลฅ, ลพe takรฝto proces je neรบnosnรฝ, odrรกdza investorov aย je jednรฝm zย dรดvodov nรกลกho zaostรกvania.

Skรบsim vย skratke popรญsaลฅ, ฤo vลกetko musรญ stavebnรญk zabezpeฤiลฅ, ak prรกve nestavia rodinnรฝ dom. Dopredu upozorลˆujem, ลพe nepรดjde ani oย ฤพahkรฉ, ani oย krรกtke ฤรญtanie napriek tomu, ลพe sa pokรบsim o โ€žskratkuโ€œ.

Investiฤnรฝ zรกmer (toto je ลกpecifikum Bratislavy, vย inom slovenskom ani ฤeskom meste som sa sย nรญm nestretol) obsahuje takmer vลกetko ako DUR (dokumentรกcia pre รบzemnรฉ rozhodnutie), t. j. โ€žvyลกลกรญ stupeลˆ projektovej dokumentรกcieโ€œ, najmรค vลกak architektonicko-urbanistickรฉ rieลกenie, dispozรญcie podlaลพรญ, dopravnรฉ rieลกenie, DKP โ€“ dopravno-kapacitnรฉ posรบdenie, hlukovรบ ลกtรบdiu atฤ.

Po tom, ako bratislavskรฝ magistrรกt vydรก kladnรฉ stanovisko k investiฤnรฉmu zรกmeru, mรดลพe sa stavebnรญk pustiลฅ do spracovania DUR a EIA. DUR โ€“ dokumentรกcia pre รบzemnรฉ rozhodnutie aย vลกetky vyjadrenia kย dokumentรกcii. Teda vyjadrenia najmenej 30 aลพ 35 organizรกciรญ, susedov aย nespoฤetnรฉho mnoลพstva aktivistov.

Ilustraฤnรฉ foto - stavba domu
Ilustraฤnรฉ foto – stavba domu | Zdroj: Shutterstock

EIA alebo posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredieย (Environmental Impact Assesment) je proces, ktorรฉho cieฤพom je posรบdiลฅ moลพnรฉ vplyvy uvaลพovanรฉho zรกmeru na ลพivotnรฉ prostredie a slรบลพi ako podklad pre rozhodovanie orgรกnov ลกtรกtnej sprรกvy.

Posudzujรบ sa priame a nepriame vplyvy zรกmeru na verejnรฉ zdravie, ลพivotnรฉ prostredie, prรญrodnรฉ zdroje, majetok a kultรบrne pamiatky. Posudzuje sa nielen prevรกdzka zรกmeru, ale aj jeho realizรกcia a likvidรกcia.ย Vย naลกich podmienkach, povedzme si รบprimne, ide o formรกlny dokument.

Podrobnosti procesu EIA na Slovensku upravujeย zรกkon ฤ. 24/2006 Z. z.ย o posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. K zรกkonu vydanรกย vyhlรกลกka MลฝP SR ฤ. 113/2006 Z. z. upravuje podrobnosti o odbornej spรดsobilosti na รบฤely posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Vย prรญpade schvรกlenia EIA aย zรญskania vลกetkรฝch kladnรฝch stanovรญsk kย DUR je moลพnรฉ poลพiadaลฅ stavebnรฝ รบrad oย vydanie รบzemnรฉho rozhodnutia.

DSP โ€“ dokumentรกcia pre stavebnรฉ povolenie. Po รบzemnom rozhodnutรญ si stavebnรญk eลกte raz zopakuje celรฝ proces. Zadรก zhotovenie DSP projektantovi a โ€žzoลพenieโ€œ eลกte raz stanoviskรก vลกetkรฝch รบฤastnรญkov konania. Ak je รบspeลกnรฝ, poลพiada stavenรฝ รบrad o stavebnรฉ povolenie. Celรฝ proces od investiฤnรฉho zรกmeru aลพ po stavebnรฉ povolenie mรดลพe trvaลฅ roky. Hovorรญ sa, ลพe vย Bratislave takรฝto proces mรดลพe trvaลฅ aj desaลฅ rokov. Moja skรบsenosลฅ to potvrdzuje.

Aktuรกlny รบzemnรฝ plรกn Bratislavy je z roku 2007
Aktuรกlny รบzemnรฝ plรกn Bratislavy je z roku 2007 | Zdroj: MIB

Piatym povoฤพovanรญm je tzv. zmena projektu pred dokonฤenรญm. Kaลพdรฝ projekt mรก vย procese realizรกcie oproti poฤiatoฤnรฝm ลกtรกdiรกm zmeny. Zmeny sรบ vyvolanรฉ dlhรฝm ฤasom povoฤพovania (od zhotovenia prvรฉho investiฤnรฉho zรกmeru po povolenie stavby, ako som napรญsal, uplynie niekedy aj desaลฅ rokov).

Vย priebehu realizรกcie, keฤ uลพ investor โ€žide na ostroโ€œ aย zvaลพuje jednak kaลพdรฉ euro, ako aj poลพiadavky klientov, tzv. klientske zmeny, sรบ zmeny stavby prirodzenou sรบฤasลฅou stavebnรฉho a investiฤnรฉho procesu.

Na takรฉto zbytoฤnรฉ, drahรฉ aย ฤas naลฅahujรบce konanie pochopiteฤพne nie je dรดvod. Dlhรฝ ฤas povoฤพovania nielenลพe stavbu predraลพuje, ale neumoลพลˆuje reagovaลฅ na prudko sa meniaci trh. Pohodlne by staฤil jeden stupeลˆ.

Podmienkou, aby sme mohli maลฅ jednostupลˆovรฉ konanie, je vลกak existencia kvalitnรฝch รบzemnรฝch plรกnov, resp. procesov aย pravidiel regulรกcie investiฤnej aktivity v รบzemรญ, ktorรฝch dodrลพiavanie by bolo zรกvรคznรฉ dokonca aj bez vynรบtenia, ako aj zjednoduลกenie procesu EIA, povinnosลฅ รบradnรญkov konaลฅ kvalitne aย vฤas, teda do istรฉho termรญnu (sen), vylรบฤiลฅ zย konania ลกpekulantov aย ukonฤiลฅ tak roky trvajรบci stav, keฤ je stavebnรญk vydanรฝ na milosลฅ a nemilosลฅ desiatkam subjektov, aย nahradiลฅ ho stavom, kde je nรกrok vymedzenรฝ jasnรฝm rรกmcom.

Moja nedรกvna skรบsenosลฅ z Maฤarska:ย Na dva zรกvody na zelenej lรบke sme dokรกzali zรญskaลฅ stavebnรฉ povolenie za tri mesiace. Podobnรฝ zรกvod na Slovensku nemรกme povolenรฝ ani v treลฅom roku! Dรดsledkom je odchod investorov a hospodรกrske zaostรกvanie.

Neexistencia kvalitnรฝch รบzemnรฝch plรกnov a dobrรฝch pravidiel spรดsobuje enormnรฉ mnoลพstvo problรฉmov

Nedostatky neaktuรกlnych a zlรฝch รบzemnรฝch plรกnov neodstrรกni ลพiaden novรฝ stavebnรฝ zรกkon. Ten bude aj pri najlepลกej vรดli len popisom procesov, ako sa dostaลฅ k povoleniu stavaลฅ.

Podstata problรฉmov leลพรญ totiลพ mimo stavebnรฉho zรกkona. Je ลˆou predovลกetkรฝm sรบฤasnรก regulรกcia รบzemia. Procesnรก nรกroฤnosลฅ a moลพnosลฅ kaลพdรฝ stupeลˆ konania napadnรบลฅ kรฝmkoฤพvek. Pomalosลฅ a niekedy aลพ zรกkernosลฅ รบradnรญkov. Neexistencia reรกlnej arbitrรกลพe a politickรฉ vplyvy.

Sรบฤasnรก metodika tvorby รบzemnรฝch plรกnov a pravidiel zabezpeฤujรบcich โ€žregulรกciuโ€œ vรฝstavby je extrรฉmne nepruลพnรก, limituje (niekedy dokonca neumoลพลˆuje) vznik kvalitnรฝch urbanistickรฝch komplexov i jednotlivรฝch architektonickรฝch rieลกenรญ. Prebrala direktรญvny (komunistickรฝ) spรดsob regulรกcie a plรกnovania bez reรกlnej schopnosti plรกny realizovaลฅ z titulu absolรบtneho nedostatku zdrojov.

Neprispรดsobila prรกva stavebnรญka novรฝm pomerom, stavebnรญk akoby nemal prรกvo a mรก iba povinnosti. Nezosรบladila regulaฤnรฉ mechanizmy tak, aby zodpovedali potrebรกm. Reguluje a prikazuje, ฤasto bez logiky a kontextu obmedzuje. Neplรกnuje, lebo nemรก v rukรกch ekonomickรฉ nรกstroje, a tak ฤasto iba individuรกlne presadzuje svoje videnie sveta, ktorรฉ sa ฤasto menรญ s osobami a obsadenรญm รบradov.

Bratislava
Bratislava | Zdroj: iStock

Je extrรฉmne citlivรก na politickรฉ cykly. Svoje โ€žprรกvaโ€œ uplatลˆuje zรกvรคznรฝmi stanoviskami, ktorรฉ sรบ ฤasto plnรฉ nezrozumiteฤพnรฝch viet a spornรฝch ฤi dokonca protichodnรฝch tvrdenรญ. Fontรกnky, zelenรฉ fasรกdy, laviฤky a podobnรฝ romantizmus, ktorรฝm sa vyjadrenia hemลพia, hoci ich autori sรบ ฤasto iba โ€žneznรกmi aktivistiโ€œ, stavebnรฉ รบrady berรบ do รบvahy ako relevantnรฝ โ€žnรกzor verejnostiโ€œ napriek tomu, ลพe niektorรฉ โ€žaktivistickรฉ entityโ€œ sรบ vo verejnosti znรกme najmรค tรฝm, ลพe povรฝลกili svoj aktivizmus na spรดsob obลพivy.

Zvlรกลกtnou ฤrtou niektorรฝch ochrancov spoloฤnosti je metรณda โ€žpรกฤi sa โ€“ nepรกฤi saโ€œ. Netvrdรญm, ลพe takรกto metรณda je neuplatniteฤพnรก. Sรบ krajiny, kde sa na tรฉmu pรกฤi a nepรกฤi tvoria komisie pre krรกsno a ich stanovisko je rozhodujรบce pre povolenie stavaลฅ. Vลกetko ostatnรฉ je potom uลพ len vecou rutiny.

Ak je tรกto komisia zloลพenรก z uznรกvanรฝch odbornรญkov a ak sรบ stanovenรฉ aspoลˆ smernรฉ pravidlรก, myslรญm si, ลพe ide o dobrรฉ rieลกenie. Ak sรบ vลกak za nรกzorom jednotlivcov bez renomรฉ politickรฉ, obchodnรฉ alebo osobnรฉ preferencie presadzovanรฉ lobistami, potom ide o katastrofu.

My pouลพรญvame skรดr tรบto druhรบ formu, kde zvรคฤลกa neznรกmy autor naprogramoval algoritmy รบzemia a ich vykladaฤi, ฤasto pod vplyvom politikov, ich krรบtia ako slovo Boลพie v kรกzni, priฤom samotnรญ vykladaฤi sรบ ฤasto eลกte anonymnejลกie osoby ako autor algoritmu. Toto spรดsobuje enormnรฉ mnoลพstvo problรฉmov.

Stavbรกri na stavenisku
Ilustraฤnรฉ foto | Shutterstock

Regulรกcie, ktorรฉ vstรบpili do hry po revolรบcii, neboli v naลกej praxi odskรบลกanรฉ a v spojitosti s naลกimi zvykmi a schopnosลฅami pรดsobia zlovestne. Naprรญklad v centrรกch miest sa investor beลพne stretne so zรณnami, ktorรฉ majรบ obmedzenie (regulatรญv) v tom zmysle, ลพe zรกstavba mรก byลฅ mestskรก, kompaktnรก a blokovรก, ale zรกroveลˆ mรก inรฝ regulatรญv, tzv. index zastavanรฝch plรดch max. 30 %.

Tieto dva regulatรญvy sa vyluฤujรบ, pretoลพe index zastavanosti 30 % umoลพลˆuje iba realizรกciu bodovรฝch domov (tzv. sรญdliskovรบ ลกtruktรบru). Napriek tomu vznikajรบ novotvary, ktorรฝch povolenie vyvolรกva otรกzniky.

Alebo: Indexy a regulatรญvy v Bratislave neumoลพnia postaviลฅ terasovรฉ domy, hoci terรฉn Bratislavy si priam ลพiada takรฝto typ zรกstavby.

ฤŽalej: Mnohรฉ brownfieldy sรบ dodnes v รบzemnom plรกne Bratislavy oznaฤenรฉ ako โ€žstabilizovanรฉ รบzemieโ€œ, a teda ich zastavanie podฤพa platnej metodiky by malo byลฅ iba budovami podobnรฝmi uลพ stojacim (alebo nestojacim) na danom mieste, hoci lokalita priam volรก po odvรกลพnejลกom poฤine. (napr. vรฝchodnรก ฤasลฅ Mlynskรฝch Nรญv).

Alebo: Vysunutรฉ lรกvky a premostenia, najnovลกie asi aj balkรณny (sic!), โ€žvyลฅaลพujรบโ€œ vzรกcny index zastavanosti, a tak sa s nimi v Bratislave nemรดลพeme stretnรบลฅ. Odvรกลพne architektonickรฉ rieลกenia, ktorรฉ poznรกme zo zahraniฤnรฝch dovoleniek alebo z krรกsnych ฤasopisov, tak prenechรกvame inรฝm.

Alebo: Nepochopiteฤพne naprรญklad pรดsobรญ poลพiadavka modernรฝch plรกnovaฤov realizovaลฅ na รบzemรญ hlavnรฉho mesta predovลกetkรฝm tzv. nadmestskรบ obฤiansku vybavenosลฅ na รบkor bรฝvania.

รšzemnรฝ plรกn Bratislavy naprรญklad navrhuje len cca 100 ha rozvojovรฝch plรดch na bรฝvanie a aลพ 1 200 ha na nadmestskรบ vybavenosลฅ! Akoby mesto nemalo rรกsลฅ poฤtom obyvateฤพov, ale malo sa zmeniลฅ na fabriku, do ktorej sa cestuje pracovaลฅ a nakupovaลฅ!

Diskutabilnรฝm je regulatรญv stanovujรบci funkฤnosลฅ. Tento regulatรญv โ€žplรกnujeโ€œ a prikazuje investorovi stavaลฅ to, ฤo โ€žgรฉniusโ€œ za zelenรฝm stolom vymyslel. Napr. postaviลฅ 30 % โ€žvybavenostiโ€œ a 70 % bรฝvania. A to aj na tej najmenลกej plรดลกke (v Bratislave oznaฤenej kรณdom H501). Bรฝvanie je bรฝvanie โ€“ pozor, apartmรกny, teda obytnรฉ priestory urฤenรฉ na krรกtkodobรฝ pobyt a prenรกjom, nie sรบ najnovลกie ani bรฝvanie, ale ani vybavenosลฅ (sic!) a vybavenosลฅou mรดลพe byลฅ obchod, kancelรกria, hotel, domov dรดchodcov atฤ.

Lenลพe investori dnes nechcรบ stavaลฅ ฤalลกie obchody, kancelรกrie alebo inรฉ nepredajnรฉ a neprenajateฤพnรฉ priestory tak, ako to plรกnovaฤ naplรกnoval pred desiatkami rokov. Chcรบ stavaลฅ byty. Mestu dnes obchodรญky chรฝbaลฅ nebudรบ, ale byty a novรญ obyvatelia platiaci dane, ktorรญ dnes uลพ aj tak pracujรบ a nocujรบ v hlavnom meste, mu chรฝbaลฅ budรบ. Zdรก sa vลกak, ลพe stavaลฅ byty je dnes veฤพkรฝ problรฉm, a tak je celkom prirodzene bytov v hlavnom meste nedostatok a ich ceny rastรบ do zรกvratnรฝch vรฝลกok.

Bratislava
Bratislava | MIB

Celรฝ spรดsob regulovania je takรฝ zรกhadnรฝ, ลพe beลพnรฝ investor a architekt sa v ลˆom ani nevie zorientovaลฅ. Proces komplikuje aj to, ลพe ak aj nakoniec investor dokรกลพe dokumentรกciu spracovaลฅ, ฤakรก na vyjadrenie รบradov mesiace. Sรบ prรญpady, keฤ sa na vyjadrenie ฤakรก roky!

Bez akejkoฤพvek istoty, ลพe nakoniec bude kladnรฉ. Ak vyjadrenie kladnรฉ nie je, celรฝ proces sa opakuje โ€“ bez zรกruky, ลพe sa vลกetko nemรดลพe opakovaลฅ stรกle dokola. Na trhu sa tak objavili โ€žลกpecializovanรฉ kancelรกrieโ€œ, ktorรฉ za astronomickรฉ peniaze dokรกลพu parametre projektu โ€žnapasovaลฅโ€œ na poลพiadavky regulรกtora. Odtiaฤพto je uลพ len kรบsok k รบvahe, ลพe vลกetko sa deje tak, aby nakoniec investor podฤพahol a zaplatil.

ฤŒo presne platรญ ale nevedno. Vyjadrenie, ak sa aj nakoniec k investorovi dostane a je โ€žkladnรฉโ€œ, ฤasto obsahuje celรฝ rad podmieลˆujรบcich poลพiadaviek, ktorรฉ musรญ investor splniลฅ. Spravidla sรบ to investรญcie, ktorรฉ by malo realizovaลฅ mesto. Aj tieto tzv. vyvolanรฉ investรญcie sรบ predmetom rรดznych pochybnostรญ a ลกpekulรกciรญ, pretoลพe ich โ€žprideฤพovanieโ€œ nemรก ลพiadnu dopredu stanovenรบ logiku. Jednoducho je ich treba โ€žzobchodovaลฅโ€œ. Atฤ., atฤ.

V predchรกdzajรบcom reลพime bolo รบzemnรฉ plรกnovanie a povoฤพovanie stavieb postavenรฉ na inรฝch princรญpoch ako dnes. รšzemnรฉ plรกnovanie bolo napojenรฉ na hospodรกrske plรกny. Existovali odbornรฉ รบtvary a organizรกcie, tvorbe รบzemnรฝch plรกnov sa venoval aj vzdelรกvacรญ systรฉm.

Dnes toto absentuje. Problematika รบzemnรฉho plรกnovania je v naลกej spoloฤnosti okrajovรก tรฉma. Developer sa stal podฤพa mลˆa nezaslรบลพene โ€žtriednym nepriateฤพomโ€œ a vรคฤลกina toho, ฤo sa deje okolo investovania, smrdรญ obchodmi na pozadรญ.

Regulรกcia รบzemia plรดลกkami, ktorรฝm sa prisudzujรบ regulatรญvy, teda to, ฤo dnes robรญme, je podฤพa mรดjho hlbokรฉho presvedฤenia omyl.

Dรดleลพitรฉ je plรกnovaลฅ koridory, infraลกtruktรบru, vรฝลกkovรบ hladinu a moลพno deliลฅ funkciu na โ€žzรกvadnรบโ€œ a โ€žnezรกvadnรบโ€œ. A vลกetko ostatnรฉ treba nechaลฅ na tvorbu konkrรฉtnych zรกmerov a autorov. Stavaลฅ mesto zospodu. Tak ako to bolo vลพdy.

Veฤ tak ako nie je v sรบฤasnosti moลพnรฉ ลพiadaลฅ od spisovateฤพa, ฤo mรก pรญsaลฅ, od spevรกka, ฤo mรก spievaลฅ, nie je podฤพa mรดjho hlbokรฉho presvedฤenia moลพnรฉ ani od investora ลพiadaลฅ, ฤo mรก stavaลฅ dnes, za desaลฅ rokov, resp. ako mรก stavaลฅ, ak stavia za svoje, na svojom a podฤพa aktuรกlnych noriem.

Na druhej strane โ€žplรกnovaฤiโ€œ zatiaฤพ nevymysleli, ako dostaลฅ do รบzemia ลกkolu, ลกkรดlku, park alebo nemocnicu. Preto si myslรญm, ลพe celรฉ sรบฤasnรฉ plรกnovanie je jeden veฤพkรฝ omyl.

Rieลกenie: prรญprava novej metodiky tvorby รบzemnรฝch plรกnov (nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona, pokiaฤพ poznรกm jeho aktuรกlne znenie, zatiaฤพ toto neobsahuje).

V tejto oblasti malo doteraz pรดsobiลฅ ministerstvo vรฝstavby, na danรบ รบlohu vลกak rezignovalo. Moลพnosลฅ na rieลกenie vidรญm aj vo verejnej voฤพbe zรกstupcov pre krรกsno, ktorรฝch รบlohou by bolo strรกลพiลฅ kvalitu rozvoja v danom รบzemรญ, t. j. vznik reลกpektovanรฝch konzรญliรญ posudzujรบcich jednotlivรฉ investiฤnรฉ zรกmery.

Sรบฤasลฅou takรฉhoto konzรญlia by mohli byลฅ aj โ€žfundamentรกlneโ€œ zloลพky, akรฝmi sa stali pamiatkovรฉ รบrady, aby boli stanoviskรก komplexnรฉ. Pozoruhodnรบ ลกtรบdiu k tejto oblasti vydal svojho ฤasu ฤeskรฝ architekt Roman Kouckรฝ. Svoje videnie zhrnul v knihe โ€žรšrad kreรกtoraโ€œ. V knihe sa zaoberรก alternatรญvami k dneลกnรฝm direktรญvnym postupom.

Veฤพkรฝ poฤet รบฤastnรญkov konania

Veฤพkou prekรกลพkou plynulรฉho povoฤพovania stavby je extrรฉmne veฤพkรฝ poฤet รบฤastnรญkov konania. Dneลกnรก prax povoฤพuje รบฤasลฅ kohokoฤพvek. Teoreticky sa stavebnรฉho konania dokรกลพe zรบฤastniลฅ 5 miliรณnov รบฤastnรญkov, a to je, samozrejme, neรบnosnรฉ.

Je vลกeobecne znรกme, ลพe sรบฤasnรฝ stav zneuลพรญvajรบ rรดzni ลกpekulanti. Inลกpirรกciou, ako tento stav rieลกiลฅ, sรบ niektorรฉ ฤeskรฉ nรกvrhy, ktorรฉ obmedzujรบ poฤet รบฤastnรญkov na รบฤastnรญkov z danรฉho miesta a โ€žobฤianske iniciatรญvy a zdruลพeniaโ€œ vpรบลกลฅajรบ do procesu, iba ak zastupujรบ relevantnรบ spoloฤenskรบ vzorku, napr. 20 % tam ลพijรบceho obyvateฤพstva. Rieลกenie: obmedziลฅ poฤet รบฤastnรญkov konania.

รšzemnรฝ plรกn ilustraฤnรก foto
รšzemnรฝ plรกn ilustraฤnรก foto | Zdroj: Shutterstock

Neexistencia reรกlnej arbitrรกลพe

V povoฤพovacom procese je potrebnรฉ zladiลฅ zรกujmy mnohรฝch strรกn, ฤo niekedy bez arbitrรกลพe nie je moลพnรฉ. Dnes sa v zauลพรญvanom procese povoฤพovania stavieb od investora poลพaduje zabezpeฤiลฅ kladnรฉ stanoviskรก vลกetkรฝch โ€ždotknutรฝchโ€œ. To je ฤasto รบloha nad ฤพudskรฉ sily. Mnohรญ sรบ si tejto skutoฤnosti vedomรญ, preto nastavili svoje sprรกvanie tak, aby bol investor nรบtenรฝ si ich nejako nakloniลฅ.

Spravidla peniazmi. Takรฉto prostredie je ale extrรฉmne nevypoฤรญtateฤพnรฉ, nevhodnรฉ na podnikanie a extrรฉmne napomรกha korupcii. Tรญ, ktorรญ poznajรบ procesy aj v inรฝch krajinรกch, tvrdia, ลพe u nรกs je korupcia monumentรกlna.
A tu sme zrazu pri ฤalลกej podstatnej tรฉme, ktorou je nezรกvislosลฅ a kvalita stavebnรฝch รบradov.

V praxi sa stretรกme s tรฝm, ลพe stavebnรฉ รบrady si ustรกlili svoj โ€žlokรกlny koloritโ€œ. Inรฝmi slovami: to, ฤo platรญ v meste A, nemusรญ platiลฅ v meste B. Je na mnoลพstve prรญkladov preukaznรฉ, ลพe prenesenรฝ vรฝkon ลกtรกtnej sprรกvy na stavebnรฉ รบrady patriace mestรกm a obciam sa neosvedฤil a je potrebnรฉ ho vrรกtiลฅ tam, kam patrรญ.ล tรกtu.

Stavebnรฝ รบrad je โ€“ alebo by mal aspoลˆ byลฅ โ€“ aj arbitrรกลพnym รบradom a ako takรฝ musรญ byลฅ nezรกvislรฝm, ลกpecializovanรฝm a vรฝkonnรฝm. Dnes stavebnรฉ รบrady funkciu arbitrรกลพe neplnia. Nie sรบ ani nezรกvislรฉ a uลพ vรดbec nie vรฝkonnรฉ. V tejto oblasti je situรกcia doslova alarmujรบca.

Rieลกenie: posilnenie odbornosti stavebnรฝch รบradov a ich presun do okruhu ลกtรกtnej sprรกvy.

Neexistencia lehรดt na vydanie stanoviska

A sme pri poslednej vรฝฤitke. Na Slovensku รบrady nemajรบ termรญny na vydanie stanoviska! A รบradnรญci nenesรบ ani ลพiadnu zodpovednosลฅ za odbornรบ รบroveลˆ svojich stanovรญsk a vรฝrokov! Toto je, samozrejme, absurdnรฝ stav. Povedanรฉ slovami jednรฉho kolegu: โ€žAk pred pandรฉmiou pracovali mizerne (รบradnรญci), teraz nepracujรบ vรดbec.
Bez zmeny v tejto oblasti budรบ vลกetky uvedenรฉ problematiky nezvlรกdnuteฤพnรฉ.

Zรกverom

Dostali sme sa do situรกcie, keฤ je zrejmรฉ, ลพe vฤasnรฉ a spravodlivรฉ povoฤพovanie, resp. nepovoฤพovanie stavieb, ako aj neฤinnosลฅ รบradnรญkov, resp. ich korupฤnรฉ sprรกvanie, sa stalo reรกlnou hrozbou naลกej ekonomickej prosperity. Nedokรกลพeme ฤerpaลฅ eurofondy, pretoลพe nemรกme pripravenรฉ a โ€žvypovoฤพovanรฉโ€œ projekty. Nedokรกลพeme plรกnovaลฅ, regulujeme extrรฉmne zle, nedokรกลพeme lรกkaลฅ kapitรกl, ktorรฝ nรกs zaฤal obchรกdzaลฅ.

Okolitรฉ ลกtรกty lรกkajรบ investorov na nรญzke dane, dobrรฉ sluลพby ลกtรกtu, rรฝchle povoฤพovacie procesy. Bez reforiem budรบ od nรกs odchรกdzaลฅ nielen lekรกri a zdravotnรฉ sestry, ale aj kapitรกl a to mรดลพe byลฅ pre nรกs osudovรฉ. V minulom ฤlรกnku som pรญsal o tom, ลพe stavebnรฉ sektory v okolitรฝch ลกtรกtoch โ€“ v ฤŒesku, Maฤarsku a Poฤพsku โ€“ majรบ nรกsobne vรคฤลกie rozmery ako slovenskรฝ stavebnรฝ sektor. Maฤarsko 3,5-krรกt vรคฤลกรญ, ฤŒesko 4-krรกt vรคฤลกรญ a Rakรบsko mรก dokonca 7-krรกt vรคฤลกรญ sektor stavebnรญctva.

ฤŒoraz viac si to uvedomujem, keฤ prechรกdzam na susednรบ Moravu. Rozdiel medzi Slovenskom a ฤŒeskom zaฤรญna byลฅ markantnรฝ. Je to vidieลฅ na kaลพdom rohu. Tento stav sa tak skoro nepodarรญ zmeniลฅ.

Mรดลพeme uลพ iba zmierniลฅ rรฝchlosลฅ narastajรบcich rozdielov. Jednou z ciest, ako to spraviลฅ, je zmeniลฅ pomery v procese povoฤพovania stavieb, v รบzemnom plรกnovanรญ a v ochote รบradnรญkov pracovaลฅ. Lepลกie plรกnovaลฅ, navrhovaลฅ, projektovaลฅ, regulovaลฅ, povoฤพovaลฅ ฤi ฤerpaลฅ fondy. Dnes vo vลกetkom za susedmi zaostรกvame.

Ing. arch. Pavol Kollรกr