Ružomberok: Mesto mladých i cestovného ruchu
Výhodná geografická poloha z pohľadu ďalšieho rozvoja, študentské mesto, v ktorom študuje približne 10 tisíc mladých ľudí, dopravný uzol ako potenciál pre rozmach priemyselnej výroby či logistických parkov, ale aj mesto športu a rekreácie – to je krátka charakteristika Ružomberka, rozlohou piateho najväčšieho mesta na Slovensku. Celková mozaika tváre mesta v západnej časti malebnej Liptovskej kotliny je však oveľa pestrejšia.
Podľa administratívneho členenia je Ružomberok od roku 1996 okresným mestom v rámci Žilinského samosprávneho kraja a skladá sa z mestských častí: Hrboltová (patrí sem aj Rybárpole), Biely Potok, Černová a Vlkolínec. Ružomberkom prechádzajú cesty I. triedy E50 a E77 a hlavná železničná trať (Bratislava – Košice). „V júli tohto roku začalo obstarávanie nového územného plánu (ÚP) mesta Ružomberka, ktorý by mal byť v priebehu dvoch rokov vypracovaný a schválený mestským zastupiteľstvom,“ približuje perspektívny rozvoj mesta vedúci oddelenia územného rozvoja a koncepcií na Mestskom úrade Ružomberok Ing. arch. Jozef Jurčo. „V súčasnosti sa uskutočňujú prieskumy a rozbory, nasledovať bude zadanie, koncept, návrh a napokon schválenie ÚP. Nový ÚP začne platiť až po roku 2012.“ V novom ÚP by mali byť vytýčené a zapracované nové plochy pre bytovú výstavbu, občiansku vybavenosť, rekreačné zariadenia v mestských parkoch, športoviská a výrobné prevádzky. Funkčné využitie určitých plôch podľa požiadaviek Mestského úradu by v ňom malo byť aktualizované a na základe neho by sa mali zosúladiť, regulovať a koordinovať investorské záujmy pri výstavbe s ochranou pamiatkových, kultúrnych a prírodných hodnôt.
Pokiaľ bude nový ÚP schválený, platí ÚP z roku 1996, ktorý rieši rozvoj mesta v troch etapách: I. etapa – návrh do r. 2015 (45 000 obyvateľov) – urbanizácia plôch v zastavanom území mesta; II. etapa – návrh do roku 2025 (55 000 obyvateľov) – urbanizácia plôch mimo zastavaného územia mesta v západnej časti mesta; III. etapa – výhľad do roku 2045 (80 000 obyvateľov) – urbanizácia voľných plôch mimo zastavaného územia mesta východným smerom na Štiavničku.
„Táto prognóza sa ukázala ako silne nadsadená a demografické údaje nenaznačujú ďalší vývoj týmto smerom, ale skôr sa zaznamenáva všeobecný pokles počtu obyvateľov Ružomberka,“ hovorí Jozef Jurčo. „Príčiny treba vidieť v prirodzenom úbytku starých ľudí a nízkej pôrodnosti, ale aj v migrácii obyvateľov v rámci okresu smerom von z mesta, v tomto prípade do aglomerácie Ružomberok, ktorá zahŕňa aj obce ako Likavka, Lisková, Štiavnička, Štiavnica, Ludrová atď.“
Ekonomické aktivity a priemysel
Priemysel sa v Ružomberku vyvíjal na základe pôsobenia interaktívnych väzieb a vlastného ľudského potenciálu. Štruktúra priemyslu mesta sa od začiatku vyznačovala veľkou rozmanitosťou druhov a výrobných činností. Tá predznamenáva aj veľký potenciál rozvoja terciárneho sektora – obchodu, finančníctva a služieb. V meste sa etablovali aj rôznorodé aktivity regionálneho a nadregionálneho významu v oblasti bankovníctva, obchodu, kultúry, cestovného ruchu a školstva.
Najväčším zamestnávateľom na území mesta je spoločnosť s dlhoročnou tradíciou, ktorá v súčasnosti nesie názov Mondi SCP, a. s. (bývalé Severoslovenské celulózky a papierne). Hoci v posledných rokoch firma prekonávala veľa prekážok, dnes už má jasnú koncepciu obchodnej a investičnej politiky. Tá umožnila aj prevádzku fabrík v Rakúsku, Maďarsku, Izraeli a Juhoafrickej republike.
K významným zamestnávateľom patrila aj firma Texicom. Ide o bývalé Bavlnárske závody s dlhoročnou históriou, no v roku 2006 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz a výroba bola zastavená. V súčasnosti je snaha oživiť výrobu, ale budúcnosť firmy je stále neistá.
„Plochy na priemyselnú výrobu na území mesta majú v súčasnosti asi 12,5 hektára,“ približuje Jozef Jurčo. „Lokalitami sú oblasť s názvom Vyše skál – miesto východne od cesty I/59 navrhnuté pre ľahký priemysel a sklady a Pod Skalami – bývalý areál firmy Osivo západne od cesty I/59. Plochy pre technickú vybavenosť majú rozlohu 8 hektárov a sú situované v rôznych lokalitách mesta.“
Polyfunkčné mesto
Napriek tomu, že priemysel zohráva v meste primárnu úlohu, Ružomberok je aj sídlom niekoľkých významných inštitúcií. Ide predovšetkým o Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP – Fakultnú nemocnicu, Katolícku univerzitu, či významné lyžiarske centrum SKIPARK Ružomberok.
Ružomberok sa takto mení z priemyselného mesta na mesto polyfunkčné s dobre rozvinutou sieťou základných a stredných škôl a niekoľkými vysokoškolskými inštitúciami. Rozvinuté je zdravotníctvo, ale aj bankovníctvo, čo odráža hospodársku silu mesta.
K významným aktérom v rozvoji mesta patria malí a strední podnikatelia, ktorí sa podieľajú aj na zamestnanosti v meste. „Veľmi dôležité sú ich vzťahy so samosprávou mesta,“ zdôrazňuje Jozef Jurčo. „Mesto by v tomto prípade malo prijať opatrenia, ktoré by novým podnikateľom pomohli pri rozbiehaní ich aktivít v meste a pôvodným podnikateľom pri ich rozvoji.“
Doprava
Hlavným problémom Ružomberka z hľadiska dopravy je tranzitná doprava. Dve cesty európskeho významu pretínajú mesto z juhu na sever (I/59) a z východu na západ (I/18). Po týchto cestách prejde denne viac ako 35 tisíc vozidiel. „Problém tranzitnej dopravy vyrieši iba dostavba diaľnice D1, ktorá odvedie z mesta vozidlá idúce po ceste I/18 ako cestný ťah E50,“ tvrdí Jozef Jurčo. „Výstavba rýchlostnej cesty R1 vytesní z mesta tranzitnú dopravu po ceste I/59.“
Ako každé väčšie mesto Slovenska aj Ružomberok má akútny nedostatok parkovacích miest. Najexponovanejšími lokalitami z pohľadu parkovania sú centrum mesta a sídliská Baničné, Klačno a Roveň.
V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry je potrebné rešpektovať železničné zariadenia v trase železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou a chrániť územný koridor (v úsekoch úprav smerového vedenia trate) na modernizáciu železničnej trate pre rýchlosť vlakov 160 km/hod.
Cestovný ruch a služby
Ružomberok má výhodnú polohu z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. V trojhodinovej dostupnosti od mesta sa nachádzajú viaceré miliónové aglomerácie (Budapešť, Krakov, Ostravsko, Sliezsko), pre ktoré je oblasť Západných Karpát najbližším vysokým pohorím vhodným na realizáciu rôznych aktivít. Ide predovšetkým o zimné športy, ktoré patria medzi najlukratívnejšie v cestovnom ruchu.
Najväčším strediskom zimných športov je lyžiarske stredisko Ružomberok-Maliné Brdo. Je to jedno z najmodernejších stredísk na Slovensku s vysokým štandardom služieb, servisným programom a starostlivosťou o zákazníka. Počas letnej sezóny má vysokú návštevnosť Specialized Bike Park Maliné Brdo. Vstupnou bránou do strediska je Hrabovská dolina s dvomi lanovými parkami, aquazorbingom, cyklotrasami a turistickými trasami.
Súčasťou mesta je stále živá obec Vlkolínec, ktorá bola v roku 1993 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je výnimočná zrubovou architektúrou vrchárskeho typu v najucelenejšom urbanistickom celku pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe.
Na rozvoj cestovného ruchu združenia slúži aj Klaster Liptov, ktorý je prvou spoločnou marketingovou centrálou destinácie Liptov. Jeho ambíciou je dostať Liptov svojimi aktivitami na mapu vyhľadávaných európskych destinácií cestovného ruchu.
Sociálna starostlivosť
Mesto vynakladá veľké úsilie v oblasti zabezpečenia sociálnych služieb pre svojich občanov. Hlavným cieľom v tomto období je skvalitnenie sociálnych služieb v oblasti terénnej opatrovateľskej služby, ktorú zabezpečuje Ružomberok pre viac ako 100 občanov odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby. Mesto pomáha týmto občanom pri vybavovaní dokladov a rôznych iných úkonoch, ako aj pri umiestňovaní záujemcov do zariadení sociálnych služieb. Seniori sa podieľajú na spoločenskom živote mesta prostredníctvom Rady starších, ktorá je poradným orgánom primátora mesta
„S účinnou pomocou ÚPSVaR, organizovaním dobrovoľníckych prác v meste a individuálnym prístupom k našim klientom sa nám darí udržiavať kvalitný život vo vlastnom, t. j. domácom prostredí klienta,“ hovorí Jozef Jurčo. „Dobrú spoluprácu máme s VÚC Žilina, na základe ktorej sa nám darí pružne umiestňovať ťažko chorých občanov do DSS a DS, a to v prvom rade imobilných pacientov a pacientov, ktorí nemajú rodinu, ani príbuzných.“
Kultúra a školstvo
V oblasti kultúry Ružomberok organizuje kultúrno-spoločenský život občanov mesta prostredníctvom svojich oddelení Mestského úradu. Pokračuje v zachovávaní ľudových tradícií pričom v meste organizuje v spolupráci s folklórnymi súbormi rôzne tematicky zamerané podujatia.
Väčšinu kultúrnych podujatí mesto zabezpečuje prostredníctvom svojej akciovej spoločnosti Kultúrny dom Andreja Hlinku, ktorá, okrem iného, spravuje aj zariadenia v mestských častiach, kde organizuje kultúrno-spoločenské podujatia pre svojich miestnych obyvateľov, a tiež objekt Björnsonovho domu, ktorý je aj sídlom Slovenského zväzu fotografov a Študentského parlamentu. K významným kultúrnym stánkom mesta patrí Galéria Ľudovíta Fullu a Liptovské múzeum.
V meste Ružomberok je 9 materských škôl a povinnú školskú dochádzku detí zabezpečuje 9 základných škôl. Stredoškolské vzdelanie zabezpečujú dve gymnáziá, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Škola úžitkového výtvarníctva, Združená stredná škola obchodu a služieb a Odborné učilište.
V Ružomberku sa nachádza Fakulta priemyselných technológií – katedra priemyselného dizajnu Trenčianskej univerzity A. Dubčeka a Katolícka univerzita, ktorá bola zriadená na základe rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska 1. júla 2000 a má dve fakulty: pedagogickú a filozofickú. Neskôr boli vytvorené aj teologická fakulta a fakulta zdravotníctva.
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský, Wikipedia Commons
