Šaľa: Výstavba obchvatu odľahčí mesto
Široká rovina, ktorou sa jemne vlní rieka Váh. Akoby príroda chcela vyvážiť jednotvárnosť rozložitej pláne. Takto môže z hľadiska prírodných pomerov pôsobiť územie mesta Šaľa. S jeho menom sa však niekoľko desaťročí spája najmä chemický podnik Duslo, ktorý sa začal budovať už v povojnovom období. Vďaka nemu sa niekdajšia poľnohospodárska obec postupne premenila na priemyselné mesto.
Aj v súčasnosti si výrobca hnojív a ďalších produktov zachoval pozíciu významného slovenského priemyselného podniku a najväčšieho zamestnávateľa v okrese Šaľa. Do jeho blízkosti – na severovýchodný okraj mestskej časti Veča popri komunikácii smerujúcej na obec Močenok – sa sústredila aj hlavná priemyselná zóna mesta.
V minulom roku tu svoje haly sprevádzkovali dve spoločnosti. Prvou je kórejský podnik Shin Heung Precision, ktorý využil hlavne blízkosť fabrík Samsung a Sony. Ázijským spoločnostiam dodáva plastové kryty na LCD a plazmové televízory a zároveň kompletuje DVD či domáce kiná. Druhým podnikom je výrobca a predajca expandovaného polystyrénu Euro Dabo. „V tejto zóne máme pripravenú ešte jednu súkromnú investíciu s územným rozhodnutím o umiestnení logistického parku. Ďalšie pozemky s potenciálom rozvoja priemyselnej výroby sú v územnom pláne zatiaľ bez územného rozhodnutia a ešte nie sú vyňaté z pôdneho fondu. V blízkej budúcnosti sa ako súčasť obchvatu okolo mesta počíta aj s prekládkou cesty I/75,“ hovorí primátor mesta Šaľa Martin Alföldi.
Podľa jeho slov chýba mestu vyhradená zóna, v ktorej by sa koncentrovala výrobná či skladová funkcia, namiesto toho vzniklo v rámci urbanistickej štruktúry niekoľko roztrúsených lokalít s takouto náplňou. Isté obmedzenie pre rozvoj prináša popri svojich výhodách aj železnica, ktorá na juhu vedie popri meste, ako aj prirodzená bariéra rieky Váh, rozdeľujúca Šaľu na dve časti. Územný plán charakterizuje ako priestor na ľahkú priemyselnú výrobu lokalitu za železnicou pri výpadovke na obec Diakovce. Možnosť na vybudovanie logistického parku ďalej územný plán ponúka v zóne, ktorá tvorí výsek v katastrálnom území priľahlej obce Kráľová nad Váhom a prechádza pozdĺž cesty vedúcej do Galanty.
Pri východe z mesta smerom na Vlčany sa plánuje vybudovanie kompostárne a logistického zázemia na komunálny odpad. V súčasnosti sa tu nachádzajú skladové priestory. Investičné aktivity mesta však napovedajú aj o snahe zúročiť potenciál územia na využitie obnoviteľných zdrojov energie. Koncom roka 2009 začala stopercentná dcéra spoločnosti MeT mestská tepláreň realizovať na katastrálnom území Šale geotermálny vrt.
Ortofotomapa mesta Šaľa
1 – centrálna metská zóna; 2 – križovatka Vlčanskej, Družstevnej a Dolnej ulice; 3, 4, 5 – zóny vymedzené na umiestnenie logistického parku, 6 – lokalita určená na sústredenie priemyselnej výroby
Ortofotomapa
© Eurosense, s. r. o., 2009
| Šaľa Okres: Šaľa Kraj: Nitriansky Región: Podunajsko Rozloha katastrálneho územia mesta: 44,97 km2 Počet obyvateľov mesta: 23 860 Počet obyvateľov okresu: 55 000 Ekonomicky aktívni občania okresu: 26 834 Nezamestnanosť v okrese: 9,79 % Strategické podniky
|
Riešenie dopravných problémov
K nezanedbateľným problémom mesta sa v súčasnosti zaraďuje veľké zaťaženie tranzitnou dopravou. Riešenie by mal preto priniesť obchvat, ktorý sa pripravuje prakticky od roku 2004 a je predmetom mnohých diskusií. Do úvahy prichádzalo hneď niekoľko variantov jeho výstavby. Prvý navrhoval viesť obchvat južnou trasou s vybudovaním premostenia poniže železničného a cestného mosta, ďalšie uprednostňovali severné trasovanie. Uvažovalo sa tiež o tom, že obchvat pôjde cez mesto a ponad Váh bude pokračovať samostatným mostným telesom.
„Kým výhodou tejto trasy bolo najmä vybudovanie druhej spojnice cez rieku, v jej neprospech hovorilo križovanie so zastavaným územím, ako aj obmedzenie budúceho rozvoja mesta,“ vysvetľuje primátor. Ďalšie varianty sa napájajú na cestu medzi Galantou a Šaľou, obchádzajúc jednotlivé obce – od Kráľovej nad Váhom cez Dlhú nad Váhom, Šaľu, jej mestskú časť Veča až po Trnovec nad Váhom. Obchvat potom vyúsťuje na cestu vedúcu z Trnovca do Jatova. „Pozitívom severného riešenia je lokalizovanie komunikačného ťahu do priemyselnej zóny závodu Duslo a vedenie tranzitnej dopravy mimo sídla.
V budúcnosti by mal obchvat spolu s plánovaným vybudovaním južnej trasy R7 podstatne zredukovať dopravné zaťaženie. V súčasnosti sa projekt nachádza vo fáze ukončenia EIA (posudzovania vplyvov na životné prostredie) a vypracovania projektu pre územné rozhodnutie. Predpokladaný plán výstavby je v horizonte rokov 2013 až 2015,“ vysvetľuje Martin Alföldi. Mesto však už teraz rieši dopravné problémy vnútri svojej štruktúry. Chystá rekonštrukciu križovatky Dolná – Vlčanská – Družstevná, ktorú bude financovať v spolupráci s VÚC.
Pôjde o vybudovanie kruhového objazdu s kompletnou prekládkou inžinierskych sietí a rekonštrukciou Dolnej ulice. Prestavba, ktorej výsledkom by malo byť predovšetkým zvýšenie bezpečnosti na frekventovanom úseku, si vyžiada investície vo výške asi jeden milión eur. Problémy statickej dopravy sa pre zmenu snaží mesto obmedziť výstavbou parkovacích miest.
Najvýznamnejší zamestnávateľ v okrese – priemyselný podnik Duslo
Podpora súkromných investorov
„V minulosti sa uskutočnila výstavba nájomných bytov z prostriedkov ŠFRB, v súčasnosti však Šaľa s podobnými aktivitami nepočíta. Na akúkoľvek výstavbu nemá mesto dostatok pozemkov vo svojom vlastníctve, preto sa sústreďuje hlavne na podporu súkromných investorov,“ pokračuje šaliansky primátor.
Kríza síce donútila samosprávu prehodnotiť možnosti vlastných investícií, stavebná aktivita v meste však neutíchla. Najvýznamnejším projektom v oblasti bytovej výstavby v minulom roku bolo dokončenie polyfunkčného domu Poplar so 60 bytmi a 12 nebytovými priestormi na konci Budovateľskej ulice. Na tento rok sa pripravuje realizácia ďalších polyfunkčných domov na Námestí sv. Juraja a Jarmočnej ulici, ako aj výstavba galérie a obchodných priestorov za Kostolom sv. Margity Antiochijskej. Pri ceste smerom na Dlhú nad Váhom má zo súkromných zdrojov vzniknúť obytná zóna Zajarčie, v ktorej sa začne s výstavbou rodinných aj bytových domov. Nemenej významnú časť tvorí aj obnova existujúcich zariadení, ktorú mesto financuje najmä z prostriedkov EÚ a vlastného rozpočtu. Modernizácia školskej infraštruktúry stála približne 3,7 milióna eur.
Súčasťou regenerácie bolo aj vybudovanie viacúčelového športového areálu s umelým trávnikom a tartanovou atletickou dráhou v areáli Základnej školy na ulici Hollého v hodnote 232 000 eur, ktoré mesto z veľkej časti krylo z vlastných zdrojov. Z rovnakých zdrojov bude mesto čerpať aj na plánovanú rekonštrukciu materskej školy, ktorá sa nachádza na tej istej ulici. Finančné náklady sa pohybujú v hodnote 500 000 eur. Súčasne sa pripravuje projekt domova dôchodcov s kapacitou 80 miest na Nešporovej ulici. Šalianska samospráva už s týmto zámerom pripravuje projekt na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov.
Súčasťou plánov je aj rekonštrukcia mestskej knižnice v hodnote 244 000 eur či revitalizácia centrálnej mestskej zóny, na ktorú sa vynaložia takmer 2 milióny eur (1,6 milióna sa schválilo z ROP, zvyšok tvoria vlastné zdroje). V štádiu posudzovania sa v súčasnosti nachádzajú aj projekty EÚ – dokončenie pešej zóny smerom k Námestiu sv. Juraja, ktorého súčasťou má byť dobudovanie zelene v celkovej hodnote 2,3 milióny eur, a modernizácia verejných objektov.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
| blízkosť veľkých centier – Nitra, Trnava, Bratislava | prirodzená bariéra rieky Váh |
| sídlo veľkého chemického závodu | zhoršená dostupnosť priemyselnej zóny pre jej umiestnenie za železničnou traťou |
| vyspelé poľnohospodárstvo | veľké dopravné zaťaženie mesta tranzitnou automobilovou dopravou |
| blízkosť termálnych kúpalísk | pozvoľné znižovanie počtu obyvateľov – ich sťahovanie do susedných obcí |
| relatívne stabilizovaná miera nezamestnanosti | slabá diverzifikácia v dôsledku prílišnej väzby niektorých firiem na chemický závod |
Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
