Som presvedčený, že výstavba nájomných bytov sa rozbehne

Prioritou činnosti Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) bude aj v najbližšom období podpora bývania v nájomných bytoch, ako aj výstavba zariadení sociálnych služieb. O novinkách i dlhodobejších plánoch sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom ŠFRB Ing. Tomášom Lamprechtom.

Na miesto generálneho riaditeľa ŠFRB ste nastúpili 1. júna tohto roku, ale v tejto inštitúcii pôsobíte už 7. rok, naposledy ako riaditeľ odboru posudzovania a schvaľovania úverov, čo je nosný pilier ŠFRB. Bola to pre vás výhoda, že ste na vedúci post prišli z interného prostredia?

Určite áno. Keďže poznám interné procesy ŠFRB a ľudí pracujúcich v našej organizácii, viem, kto čo ovláda a kde sú ich silné i slabé stránky. Zamestnanci takisto vedia, čo môžu odo mňa očakávať, a vnímam ich podporu.

Koncom roka bude výberové konanie na generálneho riaditeľa – budete kandidovať?

Chcel by som do toho ísť. Problematiku ovládam do takej miery, že by som mohol svoju víziu obhájiť.

Ako vyzerá vaša vízia v súčasnosti?

Uvedomujem si, že každý generálny riaditeľ ŠFRB mal svoje predstavy a podľa nich sa aj menilo smerovanie celého fondu. Ľudia však môžu byť z neustálych zmien unavení, a preto ich nechcem robiť drastické a za každú cenu. Predovšetkým chcem zefektívniť procesy, aby fungovali jednoduchšie a rýchlejšie.

Zaostrime na priority ŠFRB, ktorými sú podpora a výstavba nájomných bytov a výstavba zariadení sociálnych služieb. Ako tu zefektívňujete procesy?

Začíname aktívne chodiť do terénu a počúvame, čo ľudia potrebujú v reálnom živote. Sám som vyrastal v rodine stavbárov a pracoval v stavebnej firme, a preto ma „ťahá“ chodiť na stavbu medzi ľudí a nie „úradovať“ od stola v kancelárii.

Aktívne spolupracujeme so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a spolu s primátormi a starostami nás zaujíma, čo sa deje na samotnej výstavbe. Chodíme na regionálne sedenia, zúčastňujeme sa Dní komunálu, pozorne vnímame problematiku a počúvame potenciálnych žiadateľov, čo im pomôže vo výstavbe.

Táto spolupráca viedla k Memorandu o spolupráci, ktoré ste so ZMOS-om podpísali začiatkom augusta. O čo konkrétne ide?

So Združením miest a obcí Slovenska máme dobrú spoluprácu a napríklad v minulom roku sa nám podarili konkrétne legislatívne zmeny vo výstavbe nájomných bytov aj zariadení sociálnych služieb. Spoločne však často navštevujeme regionálne združenia miest a obcí, kde hovoríme o konkrétnych problémoch v aplikačnej praxi.

Preto podpísaným memorandom vyjadrujeme vôľu a spoločný záujem povýšiť doterajšiu spoluprácu na konkrétne oblasti vrátane zriadenia pracovnej skupiny na riešenie problémov z územia, ktorá bude na mesačnej báze formulovať najvhodnejšie riešenia.

V polovici augusta sme mali už aj prvé sedenie pracovnej skupiny – prítomný bol Robert Bartoš, poradca štátnej tajomníčky Kataríny Brunckovej, ako aj poslanec NR SR Miloš Svrček, ktorý by mal predkladať ďalšie novely nášho zákona.

Za ZMOS bol prítomný starosta obce Bešeňová Martin Baran, primátor mesta Šahy Štefan Gregor a za ZSPS predseda dozornej rady Martin Zákopčan. Ideme týmto smerom a chcem, aby táto organizácia dostala nový „drive“.

Vnímate teda zo strany ZMOS-u – primátorov, starostov a samospráv – vôľu spolupracovať?

Je tam obrovská vôľa a zástupcovia obcí a miest pozitívne vnímajú, že ideme do terénu a aktívne sa zaujímame o celú problematiku. Ešte raz zopakujem, že svoje snaženie by som chcel zamerať na pravidelné obhliadky stavieb, ktoré sa priebežne financujú z nášho fondu. Vtedy sa operatívnejšie dajú riešiť jej čiastkové problémy.

Garantujete, že výstavba nájomných bytov nezostane len v rovine podpisu memoranda alebo ako predvolebná agenda vládnucej politickej strany?

Za nás som o tom presvedčený a verím, že výstavba nájomných bytov sa rozbehne. Po zmene legislatívy evidujem, že nielen obce a mestá, ale aj podnikateľský sektor k nám chodí konzultovať a so záujmom sa pýtajú na veci súvisiace s výstavbou nájomných bytov.

Tu by som chcel zdôrazniť, že financujeme komplexný podnikateľský zámer – nielen výstavbu, ale aj kúpu pozemku a prislúchajúcu technickú vybavenosťou.

Kto sa môže uchádzať o finančnú podporu pri obstarávaní nájomného bytu?

Obce a mestá, neziskové organizácie a právnické osoby.

Koľko ste mali tohto roku žiadostí na výstavbu nájomných bytov v porovnaní s uplynulými rokmi?

Za predchádzajúce obdobia sme podporili ročne v priemere 1 200 bytov. Tohto roku sme dostali žiadosti na výstavbu 1 400 nájomných bytov. Samozrejme, je to ešte v posudzovaní a konečný stav sa bude ešte meniť. Do konca augusta mohli navyše predkladať žiadosti podnikateľské subjekty, takže by sme mohli byť na úrovni približne 1 500 nájomných bytov.

A to sú vzhľadom na pandemickú situáciu pozitívne čísla. Zo strany obcí a miest bol záujem ešte oveľa vyšší, ale v danom termíne nestihli pripraviť verejné obstarávanie a stavebné povolenie, preto sa niektoré žiadosti podajú v nasledujúcom roku.

V akej sume sa pohybujú doterajšie žiadosti?

Zatiaľ máme na výstavbu nájomných bytov požiadavku na 53 mil. eur. Rozpočet máme na tento účel v dvojnásobnej výške s patričnou rezervou.

Akú sumu finančných prostriedkov dostávate zo štátneho rozpočtu?

Každý rok dostávame 25 mil. eur zo štátneho rozpočtu a ostatné finančné zdroje sú mimorozpočtové príjmy fondu. Smerom k samosprávam komunikujeme, že na každý rok máme dostatok finančných zdrojov.

Môže vaša politika zlepšiť prostredie dopytu po nájomných bytoch?

Jednoznačne áno a v rámci pracovnej skupiny budeme preberať, čo ešte môžeme vylepšiť. Niektoré veci už boli upravené, napríklad maximálne limity obstarávacích nákladov, no vzhľadom na rast cien stavebných materiálov sa venujeme aj tejto problematike.

Bude sa to riešiť aj novelizáciou zákona?

Áno, ale ešte nevieme, kedy sa to dostane do parlamentu. Budeme zbierať poznatky z externého prostredia a v súčinnosti s MDV SR pripravíme relevantný materiál na úpravu legislatívnych podmienok poskytovania podpory.

V povedomí ľudí je obraz nájomného domu trochu „lowcostový“ prejav, takisto aj architektúra, ktorá je až príliš úsporná. Môže mať aj tento typ výstavby architektonické kvality?

Je výlučne v právomoci miest a obcí alebo súkromného sektora, s akými architektonickými ateliérmi spolupracujú a čo budú mať navrhnuté. Pri tom im nechávame voľnú ruku – samozrejme, musia dodržať zákonom stanovené podmienky. Ale postupne sa ich výzor mení. Aj na zariadeniach sociálnych služieb vidíme väčšiu dizajnovú nápaditosť, ktorá prináša modernejší štýl.

ASB je aj časopisom o architektúre. Aká architektúra je vám blízka?

Mám rád historickú aj modernú architektúru, ale tá moderná je podľa mňa dobrá najmä vtedy, keď harmonizuje s daným prostredím. Ani pri nájomných bytoch netreba stavať iba bytovky. V malej obci sa dá robiť aj radová zástavba formou rodinných domov s predzáhradkou. Treba to len vhodne zakomponovať do prostredia.

ŠFRB má v tomto roku 25 rokov. Obhájila si svoje opodstatnenie?

Z môjho pohľadu je ŠFRB opodstatnená inštitúcia a čísla hovoria samy za seba. Máme v obehu 2 mld. eur a viac ako 40-tisíc aktívnych klientov. Som presvedčený, že nielen pripravované zmeny legislatívnych podmienok, ale aj zmeny interných procesov ŠFRB budú mať pozitívny vplyv na smerovanie našej organizácie.

Zdroj: Štátny fond rozvoja bývania