Storočné čakanie je na konci. Víťazné námestie v Prahe konečne dostavajú

Rozsiahly stavebný projekt, ktorý po sto rokoch čakania konečne dotvorí pôvodnú urbanistickú koncepciu Víťazného námestia, spracuje holandsko-český tandem architektonických štúdií, ktorý si dal za cieľ vytvoriť „demokratickú architektúru“.

Víťazné námestie nie je len centrom Prahy 6, ale aj jedným z najdôležitejších námestí celého hlavného mesta. Napriek tomu má podobu skôr obrieho kruhového objazdu než atraktívneho verejného priestoru, aj preto ho Pražania nenazvú inak ako Kulaťák.

Majestátne priestranstvo vytýčila koncepcia významného urbanistu Antonína Engela, ktorý začiatkom 20. rokov minulého storočia vypracoval urbanistický plán nových Dejvíc založený na blokovej zástavbe.

Súťažný workshop miesto bežnej súťaže

Dodnes sa však nedoparilo zaplniť jedno voľné „pole“ pôvodného Engelovho plánu, tzv. štvrtý kvadrant Víťazného námestia. A práve zastavenie plochy s výmerou vyše 100-tisíc štvorcových metrov bolo úlohou veľkej medzinárodnej architektonickej súťaže vyhlásenej vlani v auguste.

Vzhľadom na náročnosť projektu, ktorého investorom je spoločnosť Fourth Quadrant, tvorená developermi Penta Real Estate a Sekyera Group a investičnou skupinou Kaprain, išlo o tzv. súťažný workshop umožňujúci priamy dialóg medzi súťažiacimi ateliérmi, porotou a ďalšími špecialistami.

Víťazný tím v zložení holandskej kancelárie Benthem Crouwel Architects (BCA) a českých OVA zaujal porotu ako riešením jednotlivých stavieb, tak aj verejnými priestranstvami s dobrými väzbami na okolie.

„Porota obzvlášť kladne ocenila polohu nového kultúrneho centra Prahy 6 a jeho atraktívny dvojitý vstup ako z Technickej ulice, tak z podzemia cez zahĺbené nádvorie,“ uviedol predseda poroty a profesor na zürišskej ETH Kees Christiaanse. Druhé miesto obsadil projekt štúdií Cityförster (NL)  a Perspektív (ČR), tretiu cenu získala kancelária A69 (ČR).

Otvorená a prístupná architektúra

Okrem kultúrneho centra projekt štvrtého kvadrantu zahŕňa aj budovy s kanceláriami, bytmi aj obchodnými jednotkami, univerzitnú budovu VŠCHT s minipivovarom a verejné priestory. Pri návrhoch všetkých stavieb pritom architekti a architektky dbali na vytvorenie „demokratickej architektúry“, ktorá podľa nich stojí na princípoch otvorenosti, prístupnosti a inklúzie.

„Podarilo sa nám otvoriť prísnu geometriu stavebných blokov pri zachovaní jej základných pilierov a začleniť do nej verejné námestie v ľudskom meradle, aktivované kultúrnym centrom, univerzitnou budovou VŠCHT, bistrami, reštauráciami a obchodmi,“ uviedol za štúdio BCA architekt Pascal Cornips.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2024