Tomรกลก Jurdรกk: Mesto nebude efektรญvny developer
Vo veฤพkom รบzemnom plรกne mesta Bratislavy podฤพa neho nemรก zmysel rozhodovaลฅ o individuรกlnych parcelรกch. Nech to urobรญ mestskรก ฤasลฅ na zรกklade รบzemnรฉho plรกnu zรณny.
V rozhovore s Tomรกลกom Jurdรกkom sa dozviete:
- Kto pravidlรก zo zahraniฤia by pomohli Slovensku?
- Pomรดลพe nรกm ลกtรกtom podporovanรฉ nรกjomnรฉ bรฝvanie?
- Preฤo Bratislava nevie naplniลฅ svoje ciele?
- Ako hodnotรญ prรกcu so systรฉmom EIA?
- ฤo oฤakรกva od novej legislatรญvy?
Mรก kritickรฉ nรกzory k povoฤพovacรญm procesom na Slovensku aj k spรดsobu, ako sa chce magistrรกt dostaลฅ k bytom od developerov. Miesto dotovanรฉho nรกjomnรฉho vidรญ najmรค v spojitosti so zamestnancami verejnรฉho sektora, ako sรบ uฤitelia ฤi lekรกri.
Rozprรกvali sme s partnerom a vedรบcim realestate divรญzie v investiฤnom holdingu MiddleCapGroup architektom Tomรกลกom Jurdรกkom. Mรก skรบsenosti s developmentom aj v Londรฝne a Berlรญne, kde je spoloฤnosลฅ aktรญvna.
V Bratislave dlhodobo chรฝbajรบ novรฉ byty, vรฝstavba developerov nevie v dobrom zmysle slova sanovaลฅ vysokรฝ dopyt. Uvedomuje si to aj mesto a magistrรกt s รบzemnรฝm plรกnom. Kde je problรฉm?
V procese povoฤพovania neexistuje spรดsob, ako pretaviลฅ strategickรบ potrebu bรฝvania do toho, ฤo je nadizajnovanรฉ v รบzemnoplรกnovacej dokumentรกcii. Magistrรกt zatiaฤพ nenaลกiel spรดsob, ako prรญsลฅ so systรฉmom transformรกcie tejto dokumentรกcie a strategickรฉho plรกnovania.
Ciele si mesto stanovilo sprรกvne, ale technicky nevie dosiahnuลฅ, aby รบzemnoplรกnovacia dokumentรกcia a procesy dokรกzali naplniลฅ strategickรฉ potreby. Nikdy tu neexistovala dynamickรก รบzemnoplรกnovacia dokumentรกcia vo forme, ktorรก by sa v reรกlnom ฤase prispรดsobovala potrebรกm mesta alebo mestskej ฤasti. Magistrรกt hlavnรฉho mesta a jeho vedenie sa snaลพรญ priniesลฅ takรฝto systรฉm a robia to ako prvรญ โ predtรฝm neboli nastavenรฉ procesy, takลพe zaฤรญnajรบ รบplne od nuly.
Na druhej strane treba objektรญvne povedaลฅ, ลพe za 5 rokov by som ฤakal nejakรฝ vรฝsledok. Vyskรบลกali niekoฤพko spรดsobov a vรฝsledok nie je zadefinovanรฝ. Magistrรกt vie, ลพe treba dosiahnuลฅ istรฉ mnoลพstvo rezidenฤnรฝch plรดch v รบzemnom plรกne a rovnako aj nejakรฝ objem nรกjomnรฉho bรฝvania. Idรบ na to sprรกvne, kontribรบcia developerov je spรดsob, ktorรฝ vyuลพรญvajรบ aj v zahraniฤรญ, naprรญklad v Londรฝne. Ale to, v akej podobe sรบ dnes procesy alebo podmienky kontribรบcie naฤrtnutรฉ, je trochu nerealistickรฉ.
V ฤom je to nereรกlne?
Tรฝm, ลพe kontribรบcia neplatรญ pre vลกetkรฝch developerov, ale pre tรฝch, ktorรญ ลพiadajรบ o zmenu รบzemnรฉho plรกnu. V praxi to znamenรก, ลพe developer dostane to, ฤo ลพiada, respektรญve mu je prisฤพรบbenรฝ rรฝchlejลกรญ proces zmeny a mesto za to na revanลก dostane nejakรฉ percento, respektรญve poฤet bytov, ktorรฉ bude vyuลพรญvaลฅ ako nรกjomnรฉ.
Lenลพe v zรกkone o รบzemnom plรกnovanรญ a stavebnom poriadku sa pรญลกe, ลพe zmena รบzemnรฉho plรกnu mรก byลฅ vykonanรก, ak nie je v rozpore s verejnรฝm zรกujmom. Ak okrem toho, ฤo stanovuje zรกkon, bude vyลพadovanรก kontribรบcia, tak je to na hrane nejakรฝch neฤistรฝch praktรญk.
Za akรฝch okolnostรญ by boli developeri ochotnรญ prispieลฅ mestu bytmi?
V Londรฝne je tรกto povinnosลฅ zadefinovanรก GreaterLondon Authority (ekvivalent bratislavskรฉho magistrรกtu, pozn. red.), teda povinnosลฅ pre developera odovzdaลฅ z kaลพdรฉho rezidenฤnรฉho projektu 35 % bytov miestnej samosprรกve za regulovanรบ odplatu vyplรฝvajรบcu z akceptovanรฝch nรกkladov stavby.
Je to nastavenรฉ ploลกne a platรญ to pre vลกetkรฝch developerov a vลกetky rezidenฤnรฉ projekty bez ohฤพadu na to, ฤi iลกlo o zmenu รบzemnรฉho plรกnu, alebo nie. Ak by mali vลกetci rovnakรฉ a jasne stanovenรฉ podmienky, s ktorรฝmi poฤรญtajรบ od zaฤiatku pri tvorbe projektu, nevidรญm dรดvod, preฤo by s tรฝm mali maลฅ developeri problรฉm.
ฤรญm je danรก tรกto povinnosลฅ? Zรกkonom, nariadenรญm?
Viem to povedaลฅ iba o Londรฝne. V tomto prรญpade je to Greater LondonAuthority. To je sprรกvna inลกtitรบcia Veฤพkรฉho Londรฝna, ktorรฝ sa skladรก z 32 mestskรฝch obvodov a zo City. Londรฝnske mestskรฉ ฤasti iba vyลพadujรบ prevod bytov, ale rozhodovacรญ orgรกn je Greater LondonAuthority.
Kompetencie bratislavskรฉho magistrรกtu a Great LondonAuthority sรบ asi rozdielne. To nie je o kompetenciรกch, ale o dohode a zรกkonoch, ktorรฉ platia pre vลกetkรฝch.
Problรฉm je, ako sa dรก politicky zdรดvodniลฅ to, ลพe vลกetci, ktorรญ si kupujรบ byty v projektoch s kontribรบciou, ฤiลพe na parcelรกch, kde musela prebehnรบลฅ zmena รบzemnรฉho plรกnu, vlastne prispievajรบ inรฉmu ฤloveku na nรกjomnรฝ byt.
Myslรญm si, ลพe ako spoloฤnosลฅ sme dostatoฤne civilizovanรญ na to, aby sme chceli poskytnรบลฅ bรฝvanie uฤiteฤพom ฤi lekรกrom. Tieto povolania sรบ dlhodobo finanฤne podhodnotenรฉ a pritom veฤพmi dรดleลพitรฉ pre naลกu spoloฤnosลฅ. Debata o nรกjomnรฝch bytoch je relevantnรก a som rรกd, ลพe ju niekto otvoril aj na Slovensku. Ale treba maลฅ rovnakรฝ meter na vลกetky projekty.
Nie je to zmena, ktorรก sa mรดลพe staลฅ zo dลa na deล, pretoลพe developeri, ktorรญ majรบ projekty a ฤakajรบ na povolenia, prรญpadne na vhodnรฝ ฤas, kedy zaฤnรบ stavaลฅ, nepoฤรญtali s tรฝm, ลพe prรญdu o nejakรฉ percento bytov. To by prinieslo skokovรฉ zvรฝลกenie cien a trh by to nebol schopnรฝ absorbovaลฅ.
Je potrebnรฉ nรกjsลฅ spรดsob, ako uchopiลฅ kontribรบciu v ฤase, naprรญklad najbliลพลกie tri roky pรดjde o 10 %, najbliลพลกรญch 7 rokov o 15 % . Cieฤพom bude, ลพe o 15 rokov sa dostaneme na รบroveล 20 % bytov z kaลพdej rezidenฤnej vรฝstavby. Ak by existoval presnรฝ model, tak aj developer si tieto podmienky vie zapracovaลฅ do projektu a pripraviลฅ sa na to, akรฝ nรกklad to pre neho predstavuje.
V tomto mรก aj magistrรกt nรกroฤnรบ รบlohu. Mรก nรกjsลฅ spรดsob, ako kontribรบciu odstupลovaลฅ, a nรกjsลฅ ฤo najefektรญvnejลกie a najfunkฤnejลกie rieลกenie, ktorรฉ prinesie poลพadovanรฝ vรฝsledok mestu, ale zรกroveล to neublรญลพi trhu a tieลพ to bude v sรบlade s nรกrodnou legislatรญvou. Nebude sa to daลฅ urobiลฅ รบplne jednoducho, ลพe od budรบceho roka bude XY % bytov z projektu urฤenรฝch na nรกjomnรฉ bรฝvanie a hotovo.
Takลพe by to mala schvรกliลฅ Nรกrodnรก rada SR ako zรกkon?
Neviem, akรฝ by tam mal byลฅ legislatรญvny proces. Zรกkon predsa upravuje od roku 2015 naprรญklad miestny poplatok za rozvoj, ktorรฝ si mรดลพe na svojom รบzemรญ ustanoviลฅ obec. Moลพno ho staฤรญ len rozลกรญriลฅ, ale ja nie som prรกvnik, a preto by som nerรกd hovoril, ako to legislatรญvne ukotviลฅ.
V naลกej debate ste povedali, ลพe mesto nevie dosiahnuลฅ naplnenie vlastnรฝch potrieb na vlastnรฝch pozemkoch. O ฤo ide?
Mesto vlastnรญ pozemky a chce postaviลฅ povedzme 10-tisรญc bytov. Na jednom z nich sa dรก postaviลฅ 300 bytov, ale pozemok mรก funkciu komerฤnรบ. Paradoxne si mesto nevie samo pre seba zmeniลฅ รบzemnรฝ plรกn tak, aby na vlastnom pozemku vedelo postaviลฅ byty, ktorรฉ potrebuje. To je nepochopiteฤพnรก vec. Bratislava je asi jedinรฉ mesto na svete, kde to takto funguje.
Naprรญklad ak je proti stavbe na pozemku 50 ฤพudรญ, tak mesto nemรดลพe ustรบpiลฅ a vลพdy vyhovieลฅ verejnej mienke. Ak to verejnosลฅ nechce a stavba nie je v sรบlade so zรกkonom, tak, samozrejme, je tรกto nรกmietka a nevรดฤพa oprรกvnenรก. Ak ide len o zachovanie nevyuลพitรฉho pozemku zo zvyku a preto, ลพe niekto mi stavia pred oknami a z bytu uลพ nebudem maลฅ vรฝhฤพad, na ktorรฝ som bol roky zvyknutรฝ, tak to predsa nie je moลพnรฉ.
Existujรบ odbornรฉ posudky, ako naprรญklad svetlotechnickรฝ, ktorรฉ jasne urฤia, ฤi je to v sรบlade so zรกkonom alebo nie. Ak je legรกlne stavaลฅ na pozemku a magistrรกt to potrebuje, nech stavia a prinรกลกa potrebnรบ funkciu nรกjomnรฉho bรฝvania do mesta. To istรฉ platรญ pre pozemky developerov ฤi sรบkromnรฝch vlastnรญkov. Nie je dรดvod urฤovaลฅ, akรก funkcia mรก byลฅ na danej parcele.
Mesto sa vyvรญja a kaลพdรก mestskรก ฤasลฅ mรก inรฉ potreby a je ลฅaลพkรฉ definovaลฅ, akรฉ budรบ o niekoฤพko rokov. Myslรญm si, ลพe trh si vie sรกm regulovaลฅ, ฤo v danom momente potrebuje na parcele. ฤo by malo byลฅ strategicky urฤenรฉ a chrรกnenรฉ รบzemnรฝm plรกnom, je to, kde mรก byลฅ zachovanรก zeleล, verejnรฝ priestor, historickรฉ pamiatky a kadiaฤพ vedรบ a sรบ plรกnovanรฉ strategickรฉ dopravnรฉ uzly.
Je ฤalลกรญ dรดvod, preฤo mesto nevie naplniลฅ svoje plรกny?
Podฤพa mรดjho nรกzoru sa niekedy snaลพรญme nanovo objaviลฅ koleso. Vo svete spravujรบ parkovacie miesta fondy. Rieลกia problematiku parkovania vo veฤพkรฝch aj v malรฝch mestรกch, poznajรบ nuansy, legislatรญvu, rรดzne โnรกลกฤพapnรฉ mรญnyโ, ktorรฉ sofistikovanรก parkovacia politika so sebou prinรกลกa.
Rรกd sa inลกpirujem funkฤnรฝmi vecami zo sveta. A ak by som mal rieลกiลฅ parkovaciu politiku, tak by som spravil tender medzi existujรบcimi fondmi, ktorรฉ by mi ponรบkli rรดzne alternatรญvy a cenovรฉ ponuky. Druhรก moลพnosลฅ je, ลพe si vytvorรญm svoj vlastnรฝ systรฉm. Obรกvam sa, ลพe to sa stalo s parkovacou politikou v Bratislave. Trvalo to 4 roky, pritom sรบ k dispozรญcii existujรบce systรฉmy, ktorรฉ netreba tvoriลฅ nanovo.
Reforma parkovania je dnes funkฤnรก a obyvatelia mesta sa adaptovali na novรฝ systรฉm, ฤo je pozitรญvne. Rovnako existuje v zahraniฤรญ funkฤnรก politika nรกjomnรฉho bรฝvania a moลพno ju staฤรญ skonzultovaลฅ s odbornรญkmi, ktorรญ ju uลพ pripravovali a ktorรก v inรฝch mestรกch funguje.
Pomรดลพe nรกm v nieฤom systรฉm ลกtรกtom podporovanรฉho nรกjomnรฉho bรฝvania, ktorรฝ schvรกlila vlรกda a parlament v roku 2022?
Nie som si istรฝ, ฤi mรกme mentalitu na nรกjomnรฉ bรฝvanie. ฤฝudia budรบ dotlaฤenรญ k nรกjomnรฉmu bรฝvaniu preto, lebo si nemรดลพu kรบpiลฅ byt do vlastnรญctva. Pritom sรบ vลกetci mentรกlne v tom, ลพe si ho chcรบ kรบpiลฅ. Budรบ donรบtenรญ bรฝvaลฅ v nรกjme a mรญลaลฅ na to 70 % platu. Vรฝsledok nebude pre nich sluลพba, ale otroctvo. Existuje biznisovรก pouฤka: nikdy nikoho neuฤ, urob to, ฤo potrebuje. Vtedy je to efektรญvne a zarobรญte peniaze.
Myslรญm si, ลพe u nรกs stรกle chรฝba edukรกcia. ฤo je nรกjomnรฝ byt a pre koho vlastne je? ฤฝudia sa nรกjomnรฝch bytov boja, pretoลพe mali s nieฤรญm podobnรฝm zlรบ skรบsenosลฅ z minulosti. Na druhej strane je potrebnรฉ, aby sme zmenili nastavenie a mentalitu potreby vlastniลฅ.
V zahraniฤรญ je รบplne beลพnรก vec nevlastniลฅ a prenajรญmaลฅ si bรฝvanie. Nedostatok bytov na trhu, rast cien stavebnรฝch materiรกlov, rast hypotekรกrnych รบrokov a mnoลพstvo inรฝch faktorov bude maลฅ za nรกsledok nedostupnosลฅ vlastnรฉho bรฝvania pre niektorรฉ prรญjmovรฉ skupiny.
Bรฝvanie v komerฤnom nรกjme vลกak pre niลพลกiu vrstvu znamenรก, ลพe minie niekedy aลพ 70 โ 80 % platu a nedostรกva za tรบto hodnotu primeranรบ kvalitu ลพivota.
Sรบ vลกak ฤพudia rรดznych profesiรญ, niลพลกia a niลพลกia strednรก vrstva, ktorรญ roky platia nรกjomnรฉ stovky eur mesaฤne v starลกรญch bytoch alebo v prerobenรฝch ubytovniach. Nezriedka s rodinami. Podฤพa mลa majรบ maลฅ moลพnosลฅ bรฝvaลฅ v modernom nรกjomnom byte.
Nechcem, aby to vyznelo veฤพmi elitรกrsky, ale svet bude, ลพiaฤพ, vลพdy o rรดznych spoloฤenskรฝch vrstvรกch a niektorรฉ z nich to budรบ maลฅ vลพdy ลฅaลพkรฉ. Mne prekรกลพa, ลพe v skupine โje to vลพdy ลฅaลพkรฉโ sรบ mladรญ lekรกri, zdravotnรฉ sestry a uฤitelia. Sรบ to povolania, ktorรฉ boli u nรกs v minulosti a v zahraniฤรญ eลกte stรกle sรบ veฤพmi vรกลพenรฉ a reลกpektovanรฉ.
Formujรบ vรฝvoj naลกej spoloฤnosti, ale na Slovensku sรบ, ลพiaฤพ, ฤasto vnรญmane bez ลกtipky reลกpektu, majรบ malรฉ mzdy a sรบ odkรกzanรฉ na privyrรกbanie si mimo svojho trvalรฉho pracovnรฉho pomeru. Mladรญ lekรกri a uฤitelia sa nevedia dostaลฅ do systรฉmu bรฝvania, a tak sรบ nรบtenรญ znaฤnรบ ฤasลฅ svojho prรญjmu minรบลฅ na podnรกjom, a preto ฤasto bรฝvajรบ v nevyhovujรบcich podmienkach a ich motivรกcia pracovaลฅ v Bratislave alebo zostaลฅ na Slovensku je takmer nulovรก.
Tam vidรญm รบlohu dotovanรฉho nรกjomnรฉho bรฝvania. Ak by dostali moลพnosลฅ bรฝvaลฅ v ลกtรกtom podporovanรฝch nรกjomnรฝch bytoch, tak by nemali problรฉm s otรกzkou bรฝvania a ich kvalita ลพivota by sa vรฝrazne zdvihla.
Dve spoloฤnosti, ktorรฉ sa zapojili do systรฉmu ลกtรกtom podporovanรฉho nรกjomnรฉho bรฝvania na Slovensku, sรบ vลกak sรบkromnรฉ, nie charitatรญvne spolky.
Nevidรญm tam momentรกlne priestor pre sรบkromnรฝ sektor. Developer mรก uลพ od zaฤiatku vyลกลกie nรกklady ako mesto. Peniaze si musรญ poลพiฤaลฅ drahลกie โ v sรบฤasnosti s รบrokom aj pribliลพne 6 % โ, ale mesto ich vie maลฅ vรฝrazne lacnejลกie.
Na druhej strane mesto nebude nikdy takรฉ efektรญvne ako developer. Najlogickejลกie je, aby sa mesto zaviazalo na zaฤiatku financovaลฅ vรฝstavbu, ale developerova marลพa bude zรกvislรก od efektivity nรกkladov. Developer mรก svoju istotu a marลพu a mesto zasa lacnรฉ bรฝvanie. Aj v tomto prรญpade existujรบ rรดzne modely, ako financovaลฅ vรฝstavbu nรกjomnรฝch bytov, a ich podstata je finanฤno-investiฤnรก, nie zaloลพenรก na legislatรญve.
Veฤพmi citlivou tรฉmou pre developerov je proces EIA โ posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Akรฉ s nรญm mรกte skรบsenosti?
My sme predloลพili podklady na proces EIA pre nรกลก projekt Novรฉ centrum Ruลพinova โ Polyfunkฤnรฝ bytovรฝ dom pred viac ako jeden a pol rokom. Dodnes nemรกme tento proces za sebou, priฤom na naลกom pozemku bol predchรกdzajรบcemu majiteฤพovi vydanรฝ kladnรฝ posudok EIA na oveฤพa vรคฤลกรญ projekt, ktorรฝ poฤรญtal aj s vรคฤลกรญm dopravnรฝm zaลฅaลพenรญm.
Takรฉto prieลฅahy v povoฤพovacom procese mรก viacero projektov v Bratislave, nielen my. Ak ministerstvo nedodrลพiava zรกkonom stanovenรบ lehotu, kde sa dรก dovolaลฅ nรกpravy? Ak existuje na ministerstve ลพivotnรฉho prostredia oddelenie, ktorรฉ nekonรก a meลกkรก 12 mesiacov, je to podฤพa mลa dostatoฤne veฤพkรฝ procesnรฝ problรฉm, aby sa mu venovali aj najvyลกลกรญ predstavitelia a moลพno aj samotnรฝ minister. Sรบ desiatky projektov, ktorรฉ ฤakajรบ vyลกe roka.
V Bratislave mรกme dlhodobo nedostatok bytov a takรฉto, v mnohรฝch prรญpadoch neopodstatnenรฉ prieลฅahy zbytoฤne odฤaฤพujรบ ich doruฤenie na trh. Toto nie je problรฉm iba bytovej vรฝstavby, ale aj infraลกtruktรบrnych projektov ako diaฤพnice a ลพeleznice a takisto strategickรฉ investรญcie!
Sลฅaลพovali ste sa?
Po viac ako roku od zaฤiatku procesu na Ministerstve ลพivotnรฉho prostredia SR sme podali sลฅaลพnosลฅ na samotnรฉ ministerstvo pre neฤinnosลฅ aj podnet na prokuratรบru, ลพe ministerstvo nekonรก v rรกmci zรกkona. Ministerstvo naลกu sลฅaลพnosลฅ vyhodnotilo ako odรดvodnenรบ a po podanรญ podnetu aj na prokuratรบru zaฤalo vo veci opรคลฅ konaลฅ.
Je neprรญpustnรฉ, aby ministerstvo ako modus operandi poruลกovalo zรกkon, resp. vo veci niekoฤพko mesiacov bezdรดvodne nekonalo. Predchodca nรกลกho projektu Yosaria Plaza mal prรกvoplatnรฉ rozhodnutie k procesu EIA a naลกa zmena povolenรฉho projektu mnohรฉ vplyvy na ลพivotnรฉ prostredie zlepลกuje.
ฤo oฤakรกvate od novej stavebnej legislatรญvy, ktorรก vstรบpi do platnosti v aprรญli 2024?
Zรกkony samotnรฉ plnia svoju รบlohu, ale spoliehajรบ sa na IT systรฉm a databรกzy. Zatiaฤพ niฤ z toho neexistuje. Na Slovensku nemรกme histรณriu รบspeลกnรฝch IT projektov, a preto sa obรกvam, do akej miery bude systรฉm implementovateฤพnรฝ.
Tomรกลก Jurdรกk (45 rokov)
Vyลกtudoval architektรบru na Fakulte architektรบry STU v Bratislave. Na EADA Business School v Barcelone ukonฤil ลกtรบdium titulom MBA. V roku 2011 vstรบpil do spoloฤnosti HB REAVIS ako akviziฤnรฝ manaลพรฉr zodpovednรฝ najmรค za expanziu skupiny na novรฉ trhy, najmรค pre Veฤพkรบ Britรกniu, Nemecko a Turecko.
Po รบspeลกnej prvej akvizรญcii v Spojenom krรกฤพovstve sa v roku 2013 stal generรกlnym riaditeฤพom HB Reavis vo Veฤพkej Britรกnii. Od roku 2018 pรดsobรญ v spoloฤnosti MiddleCap Group ako partner a vedรบci realestate divรญzie. Pripravil vstup spoloฤnosti do Nemecka a Veฤพkej Britรกnie s akvizรญciou dvoch projektov na londรฝnskom trhu a troch budov v Berlรญne.