Topoľčany: Zmeny sú postupné, ale očividné

Účelové čerpanie eurofondov a nový územný plán mesta Topoľčany prijatý pred dvomi rokmi rozhýbal stojaté vody niekdajšieho mesta žochárov. Zmeny zatiaľ nie sú na veľkých plochách, ale sú očividné na čiastkových objektoch. „Stavili sme na postupné, ale vytrvalé kroky, ktoré by mali v budúcnosti zmeniť tvár mesta,“ hovorí primátor Topoľčian Ing. Peter Baláž, podľa ktorého alfou a omegou ďalšieho rozvoja mesta je vybudovanie rýchlostnej komunikácie. Po nej by mal prísť do najsevernejšieho mesta Nitrianskeho kraja priemysel, zlepšenie cestovného ruchu a pokles nezamestnanosti.

Doprava a priemysel
Prvým predpokladom na vybudovanie rýchlostnej komunikácie spájajúcej Topoľčany s ďalšími mestami Nitrianskeho kraja je vytvorenie obchvatu okolo mesta, ktorý by mal zároveň odľahčiť dopravnú situáciu v meste. Náklady na obchvat v dĺžke takmer 4 kilometre sa odhadujú na vyše 13 mil. eur (okolo 400 mil. Sk) a v súčasnosti vrcholia prípravné práce. Hoci jeho dĺžka nie je veľká, na svojej trase prekonáva rôzne prekážky – železnicu, rieku Nitra, cesty. To prináša náročnosť realizácie.

Ďalšou etapou zlepšenia dopravy a medzimestského spojenia bude vytvorenie spomenutej rýchlostnej komunikácie, ktorá by do mesta priniesla investície. Súčasťou budú aj ďalšie komunikácie v okrese, ktoré sú už schválené.

„A to najmä do priemyslu,“ dodáva Peter Baláž, ktorý pred svojím nástupom do funkcie primátora pracoval na mestskom úrade ako vedúci odboru správy majetku. „Žiaľ, v minulosti sa neuvažovalo o systematickej výstavbe priemyselnej zóny, čo dnes postupne naprávame. Starý územný plán neumožňoval rozvojové aktivity podobného charakteru, ale po prijatí nového územného plánu počítame s viacerými investíciami. Po etapách chceme zaplniť približne 70 hektárov plochy, a to najmä na juhovýchode intravilánu mesta. Predpokladanou náplňou tejto zóny bude ľahký priemysel, logistické a montážne haly.

Ortofotomapa mesta Topoľčany     
1 – Námestie M. R. Štefánika – pokračujúca revitalizácia centra, 2 – priemyselné zóny, 3 – výstavba sídliska Juh, 4 – občianska vybavenosť, 5 – obchvat
Ortofotomapa: © Eurosense, s. r. o., 2005

Topoľčany Okres: Topoľčany Kraj: Nitriansky Rozloha katastrálneho územia mesta: 732 ha Počet obyvateľov mesta: 28 709 Počet obyvateľov okresu: 85 000 Ekonomicky aktívni občania: 68,46 % Nezamestnanosť v okrese: 11,27%   Strategické podniky TOPVAR, a. s. DECODOM, a. s. SEWS Slovakia, s. r. o. ELEKTROKARBON, a. s. ZANINI Industries PANKL AUTOMOTIVE Slovakia s. r. o. OZETA NEO

Bytová politika
Medzi investičné pýchy mesta patrí bytová politika, za ktorú Topoľčany ocenil minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Počas uplynulého obdobia sa postavilo 580 bytov s ekonomickým nájomným, ktoré podporil Štátny fond rozvoja ­bývania.

„Na sídlisku Juh sa čoskoro bude odovzdávať 54 bytov a budúci rok chceme postaviť objekt s 32 bytmi,“ hovorí Peter Baláž. „V tomto smere sme medzi porovnateľnými mestami skôr výnimkou, pričom stále máme veľa žiadostí na nové byty – presne ide o 250 žiadostí.“

Počet obyvateľov bol počas uplynulých rokov stabilný, pričom ich demografická skladba vykazuje optimálne parametre. Vzhľadom na malý kataster mesto neuskutočňuje individuálnu bytovú výstavbu.

Šport a životné prostredie
Eurofondy slúžia aj na obnovu športových objektov. Patria medzi ne mestská plaváreň, hádzanárska hala, ale aj zimný šta­dión, v ktorom sa uskutočnila rekonštrukcia strechy a chladenia a vylepšil sa interiér. Podľa primátora sa v blízkosti sídliska Juh pripravuje vytvorenie oddychovej zóny, ktorej súčasťou bude aj cyklotrasa.

Okrem základnej infraštruktúry poberá mesto granty aj na životné prostredie. K najväčším projektom patrí dotrieďovací dvor na separovaný odpad, ktorý by mal byť dokončený do 30. 6. 2010. Jeho súčasťou bude aj environmentálna učebňa, kde sa budú deti priamo oboznamovať so životným prostredím. V minulom volebnom období postavil magistrát mestskú kompostáreň, ktorá sa pre deti z materských a základných škôl stala miestom názornej osvety.

Školstvo
Rozvinuté školstvo patrí k najsilnejším stránkam Topoľčian, pričom povedľa množstva materských a základných škôl je tu aj veľa stredných škôl – a to od gymnázií až po rôzne druhy odborných škôl. Sú tu dokonca aj externé pracoviská dvoch vysokých škôl – Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity so sídlom v Bratislave a od 1. 9. 2009 tu sídli aj Informačno-konzultačné stredisko Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy so sídlom v Bratislave.

Niet preto divu, že množstvo projektov na čerpanie eurofondov sa sústredí na túto sféru. Konkrétne ide o tri projekty materských škôl a tri projekty základných škôl, pričom pri jednej z nich stavia mesto z vlastných zdrojov aj učebný pavilón. Ten by mal ťažiť aj z dobrého situovania neďaleko železničnej a autobusovej stanice.

„Jednu školu sme už začali realizovať a postupne by sme mali začať aj s ďalšími,“ opisuje stav Peter Baláž. „Proces čerpania eurofondov je totiž dosť dlhý. Od schválenia k uzavretiu zmluvy s ministerstvom výstavby trvá niekedy až rok.“

Mesto piva
Vďaka výhodnej polohe v nitrianskej nížine, obkolesenej Považským Inovcom a Tribečom, sú tu vhodné klimatické podmienky na pestovanie jačmeňa, cukrovej repy, kukurice, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych plodín. Prioritou však zostáva sladovnícky jačmeň s výbornou kvalitou a nezameniteľnou chuťou, ktorý Topoľčanom priniesol prívlastok mesto piva.

Kedysi sa pestoval aj chmeľ, ale v súčasnosti sa od toho upustilo, pretože nemohol konkurovať žateckému chmeľu s charakteristickou príchuťou.

Revitalizácia centra
Socialistická minulosť devastujúco zasiahla aj Topoľčany, pričom utrpelo najmä historické centrum mesta. Za obeť padlo ne­uveriteľných 80 % budov, čo vylúčilo návrat historickej slávy v jej architektonickej podobe.

Napriek tomu revitalizácia dnešného Námestia M. R. Štefánika zachránila a sprítomnila niektoré významné objekty, medzi ktoré patria nielen rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1792 a Kaplnka Panny Márie Karmelskej z roku 1750, ale aj budova radnice a meštianskych domov. Súbežná revitalizácia pešej zóny naznačila smer budúcej aktivity, ktorá by podľa primátora mala byť v znamení rekonštrukcie nadväzujúcich ulíc na oblasť pešej zóny. „Tento projekt prevyšujúci milión eur by mal riešiť novú podobu parčíkov, osvetlenia, zelene a parkovacích miest,“ približuje Peter Baláž. „Tento projekt máme podaný na čerpanie eurofondov a dúfame, že to v najbližšom čase pre nás dopadne pozitívne.“

Kultúra a odkrývanie histórie
S revitalizáciou historickej časti centra úzko súvisí kultúra, lebo na ústrednom námestí sa nachádza aj Dom kultúry, ako aj ďalšie spoločenské domy pochádzajúce z čias nedávnominulých. Tieto stánky sú miestom rôznych kultúrnych aktivít, ktoré vrcholia počas hodov na námestí v polovici augusta. „Vtedy sa Topoľčany stávajú počas troch dní miestom prezentácií, súčasťou ktorých sú džezové koncerty, ľudové remeslá, súťaže s Topvarom, vystúpenia spevokolov, tanečných skupín, vernisáže výstav, dožinkové slávnosti, pričom hlavný hodový program sa vždy odohráva v nedeľu,“ hovorí primátor.

„Vtedy siahame do minulosti a obyvateľom mesta približujeme významné udalosti. Minulý rok sme oslavovali 835. výročie prvej písomnej zmienky o meste a my sme to sprítomnili prostredníctvom dobovej scény, ako kráľ Belo III daroval roku 1173 terajšie Topoľčany svojmu správcovi Dionýzovi. Je to prvý údaj o meste, ktorý sa spomína v historických dokumentoch.“

S odkrývaním histórie súvisí aj blízke okolie Topoľčian. Na hrade sa uskutočňuje archeologický výskum, ktorý priniesol nález zaujímavých historických artefaktov. Potom by mala nasledovať jeho konzervácia. Množstvo unikátnych artefaktov prinieslo aj slovanské hradisko v Bojnej či Nitrianskej Blatnici, kde sa nachádza Kaplnka sv. Juraja, ktorá stojí na základoch veľkomoravskej rotundy. Tieto lokality sú v neďalekom pohorí Považského Inovca, ktoré podľa Petra Baláža ešte prinesie ­ďalšie ­pozoruhodnosti.

Žochári a trhy
Petropavlovský a Veľký topoľčiansky jarmok – to sú dva hlavné jarmoky počas roka, ktorými si Topoľčany pripomínajú tradíciu siahajúcu až do stredoveku. „Vtedy sa týždenne usporadúvali dva trhy, a to dobytčí a trh so spotrebným tovarom,“ odpovedá Peter Baláž na otázku ohľadom pôvodu slova žochári.

Na tieto trhy chodili gazdovia zo širokého okolia, pričom platil úzus, že ceny vlny stanovené v Topoľčanoch platili v celom Rakúsko-Uhorsku. V 19. storočí sa tak vytvorila malá dobová burza. No a trhovníci, ktorí na trh prichádzali, mali vlnu – alebo aj iný tovar – naskladanú v žochoch a niekto im ju musel preniesť. Robili to práve domorodci – stáli i sezónni robotníci, a preto Topoľčancov začali prezývať žochári. Určite to však nie je pejoratívny výraz, ale pripomenutie trhových zvyklostí, na ktoré sme hrdí.“

Túto tradíciu pripomína aj bronzová socha Žochára od akademického sochára ­Mariána Žilíka. Socha predstavuje sediaceho muža otŕčajúceho podošvy topánok, na ktorých bolo kedysi napísané, za akú cenu je ochotný tovar preniesť.

Silné stránky mesta	Slabé stránky mesta
vzdelaná a kvalifikovaná pracovná sila v oblastiach strojárstva, nábytkárstva a odevného priemyslu	neexistencia rýchlostnej komunikácie, zlé dopravné napojenie na mestá v kraji
výborná školská infraštruktúra – materské škôlky, základné školy, široké spektrum stredných škôl, dve externé pracoviská vysokých škôl	pokles domácej rekreácie, niekdajšia Duchonka už chátra
dobré podmienky na rozvoj priemyslu	narušená urbanistická štruktúra mesta asanáciami
výhodné klimatické podmienky v oblasti medzi Považským Inovcom a Tribečom	nedostatok voľnej pracovnej sily v technických profesiách
potenciál na všestranný rast mesta

Ľudo Petránsky
Foto: autor
Ortofotomapa: © Eurosense, s. r. o., 2005

Článok bol uverejnený v časopise ASB.