Trebišov: Vstupná brána do Tokaja

Blízkosť východoslovenskej metropoly, atraktívne historické pamiatky, rozsiahly mestský park, rozvíjajúca sa priemyselná zóna – to všetky sú výhody Trebišova. Ak by sa však mal použiť ten najpriliehavejší prívlastok pre toto mesto, určite to bude ten z titulu. Práve Trebišov, nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, otvára brány do oblasti, kde to doslova vonia vínom – originálnym a kvalitným. Jednoducho, Tokaj.

Dobrého veľa nebýva. V prípade vinohradníckej oblasti Tokaj na Slovensku je to presne 907 ha. Veľa alebo málo? Podľa výsledkov by sa zdalo, že primerane, hoci väčšia časť tokajskej oblasti sa nachádza v Maďarsku. Značka však po súdnych prieťahoch zostala aj na Slovensku a rodinné striebro sa môže aj naďalej rozvíjať v okrese Trebišov – konkrétne v katastrálnych územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Tokajská oblasť je rozlohou najmenšia, ale významom najatraktívnejšia. Tradičná technológia výroby s využitím ušľachtilej plesne Botrytis cinerea poskytuje tomuto vínu neopakovateľný charakter a vlastnosti. „Svetoznáma tokajská oblasť je krajom produkcie vín určeného pôvodu s presným ohraničením plôch a zákonom prikázaným technologickým postupom spracovania hrozna a výroby vína,“ hovorí primátor mesta Trebišov Ing. Marián Kolesár. „Na Tokaj sme hrdí a tento potenciál sa snažíme aj využiť. Najmä v oblasti cestovného ruchu, ktorý sa začína práve v našom meste.“

Kaštieľ, park, mauzóleum
Mesto – to sú kultúrno-historické pamiatky. Medzi najvýznamnejšie nepochybne patrí kaštieľ postavený grófom Imrichom Csákym v roku 1786 v neskorobarokovom slohu. Neskôr ho v klasicistickom štýle prebudovala rodina Andrássyovcov a v súčasnosti slúži ako vlastivedné múzeum a kultúrne centrum. Súčasťou kaštieľa je aj historický park, ktorý na rozlohe 62 ha vznikol ako anglický prírodno-krajinársky park s platanmi a inými cudzokrajnými drevinami.

V jeho areáli sa nachádza aj neogotické Mauzóleum rodiny Júliusa Andrássyho z roku 1893, postavené podľa projektu Arthura Meininga, ktoré patrí medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky mesta. V parku sú aj zrúcaniny hrad s pôvodným názvom Castrum Paris, ktorý od 13. storočia plnil funkciu stredovekej nížinnej pevnosti. Kukultúrnym pamiatkam patrí aj rokokovo–klasicistické Mariánske súsošie z roku 1800, Paulínsky kláštor a gréckokatolícky Chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.

Ortofotomapa
© GEODIS SLOVAKIA, s. r. o., 2009

Rozvojové oblasti
Nový územný plán Trebišova bol schválený v septembri 2011 a podľa primátora patrí k jeho prioritám rozvoj zastavaného obytného územia a zmiešaného územia bývania a vybavenosti v západnej časti mesta medzi cestou I/79 a hranicou súčasne zastavaného územia a v miestnej časti Milhostov. Zastavané výrobné územie a zmiešané územie výroby a vybavenosti mesta sa má rozvíjať v priestore Nová Koronč, v trebišovskom priemyselnom parku a vo výrobnom okrsku Sever a Juh. „Cieľom je aj dobudovať kompaktnú urbánnu formu zastavaného územia mesta a jeho miestnej časti Milhostov,“ zdôraznil Marián Kolesár.

Bytová výstavba
Plochy bývania sú v meste Trebišov lokalizované hlavne na sídliskách Sever a Juh, v bytových domoch na uliciach Berehovskej, Komenského, M. R. Štefánika, Československej armády a Škultétyho. „Zámerom mesta je postupne realizovať rekonštrukciu a modernizáciu jestvujúceho bytového fondu viacpodlažných bytových domov a umožniť realizáciu podkrovných bytov,“ zdôrazňuje primátor.

Nová výstavba bytových domov sa realizuje najmä dostavbou lokality Juh a v novej lokalite Západ. Novú výstavbu rodinných domov plánuje mesto v rozvojových lokalitách: obytný súbor Trebišov-Západ, IBV Západ pri cintoríne (Klin), sídlisko Juh – dostavba, Pribinova ulica, Paričov-Sever a Paričov-Juh, Milhostov-Sever a v rozptyle v zastavanom území mesta.

„Špecifikom Trebišova je rómska osada lokalizovaná v južnej časti mesta,“ pripomína Marián Kolesár. „Takmer 4-tisíc Rómov žije na malom území väčšinou v troj- až štvorpodlažných bytových domoch a tri ulice v osade sú zastavané rodinnými domami. V rokoch 2010 a 2011 sa pre túto komunitu vybudovalo 26 nových sociálnych bytov v prízemných bytových domoch nízkeho štandardu.“

Priemyselná zóna
Mesto Trebišov bolo známe najmä potravinárskym priemyslom. Cukrovar, konzerváreň Frukona, droždiareň a mäsokombinát však po roku 1989 zanikli. Zachovala sa jedine výroba čokoládových a nečokoládových cukroviniek spoločnosti ChocoSuc Partner, s. r. o., ktorá ich produkuje pod značkami Deva a Bon Ami. Priemyselná výroba je vo výrobných okrskoch Sever – sídlia tu čokoládovňa ChocoSuc Part­ner a akciová spoločnosť Progress Trading, ktorá sa zaoberá výrobou, nákupom, skladovaním a predajom ropných produktov na území Slovenska, Poľska, Rumunska, Maďarska, Bieloruska a Českej republiky. V severozápadnej časti mesta je strojársky podnik Vagónka, a. s., Trebišov, a vo výrobnom okrsku Juh pôsobí firma Hobes Slovakia, s. r. o. V roku 2006 vznikol v areáli bývalého potravinárskeho výrobného závodu v severnej časti mesta na ploche 10 ha priemyselný park. V prípade rozširovania výrobných prevádzok je k dispozícií nezastavaná plocha s rozlohou 5,5 ha, ktorá je súčasťou priemyselného areálu. Nové plochy priemyselnej a stavebnej výroby vrátane logistických areálov sa budú realizovať vo výrobnom okrsku Nová Koronč, na rozvojových plochách okrsku Západ, dostavbou okrsku Juh a pri hospodárskom dvore Čerjaky.

Trebišov Košický samosprávny kraj Počet obyvateľov: 23 600 Rozloha územia mesta: 6 250 ha Nezamestnanosť v okrese: 25,35 %

Zamestnávatelia ELEKTROKONNECT, s. r. o. 319 zamestnancov TATRAVAGÓNKA, a. s. 244 zamestnancov FIMY, s. r. o. 95 zamestnancov

Silné stránky – rozsiahly, chránený mestský park – miesto relaxu – vybudované športoviská a verejná občianska vybavenosť – vstupná brána do vinohradníckej oblasti Tokaj – širokorozchodná železnica

Slabé stránky – vysoká nezamestnanosť – početná rómska komunita – nezáujem investorov pre nedobudovanú cestnú infraštruktúru

Nie tepelnej elektrárni
V rokoch 2007 až 2010 bojovali Trebišovčania proti výstavbe veľkej uhoľnej elektrárne nazvanej Nový energetický zdroj (NEZ) s celkovým výkonom 885 MW v severnej časti intravilánu mesta. „Problém bol v tom, že elektráreň mali postaviť v areáli bývalého cukrovaru, ktorý je len 200 metrov od obytnej zóny, 400 metrov od základnej školy a 900 metrov od centra mesta,“ vysvetľuje primátor. Ročne mala elektráreň vyprodukovať 575 000 ton elektrárenského odpadu, do ovzdušia mala vypustiť 11 116 ton toxických plynov, 5 025 174 ton CO2 a 337 ton tuhých znečisťujúcich látok. Externá skládka elektrárenského odpadu mala zabrať plochu 60 ha. „Hybnou silou boli aktivisti z OZ Trebišov nahlas, ktorí mohutnou petíciou vyvolali obrovský občiansky odpor proti výstavbe tepelnej elektrárne v uvažovanej lokalite,“ upresňuje Marián Kolesár. Petíciu proti umiestneniu elektrárne podpísalo vyše 9 000 občanov a pripomienky k územnému konaniu podalo viac ako 3 500 obyvateľov mesta. Začiatkom roku 2010 svoj boj doviedli Trebišovčania do úspešného konca, keď krajský stavebný úrad výstavbu NEZ zamietol.

Doprava
V oblasti cestnej dopravy tvorí cesta I/79 spájajúca Vranov nad Topľou a maďarskú hranicu v Slovenskom Novom Meste vonkajší cestný obchvat mesta Trebišov v smere sever – juh. V roku 2017 sa plánuje vybudovanie preložky cesty I/79 a obchvat obcí Trebišov – Milhostov, Vojčice – Hriadky, ktorý bude zároveň slúžiť ako diaľničný privádzač časti diaľnice D1 Košice – ukrajinská hranica. Na úseku statickej dopravy mesto do konca roka 2012 plánuje vybudovať 156 nových parkovacích miest. Trebišov je aj železničným uzlom. Križuje sa tu trať Michaľany – Humenné – Medzilaborce s traťou Košice – Humenné a trať Trebišov – Vranov nad Topľou. Trebišov pretína aj širokorozchodná trať zo smeru štátna hranica – Maťovce – Haniska pri Košiciach. Blízko Trebišova je aj existujúce Letisko Sady, zabezpečujúce najmä letecké práce v poľnohospodárstve.

Školstvo a kultúra
Mestské kultúrne stredisko, ktoré je príspevkovou organizáciou Trebišova, vytvára podmienky na kultúrne a spoločenské vyžitie obyvateľov mesta a jeho návštevníkov a zabezpečuje organizáciu a realizáciu rozličných podujatí. Základným princípom je uchovávanie kultúrnych hodnôt a tradícií, ako aj poskytovanie priestoru súčasným tematickým, tzv. trendovým formám rozvoja kultúry. Ďalším dôležitým centrom je Múzeum v Trebišove a Kultúrne centrum južného Zemplína, ktoré sídlia v kaštieli. Múzeum má svoje stále expozície orientujúce sa najmä na pôdohospodárstvo, ale svoje priestory ponúka aj premenlivým výstavám. Výchovno-vzdelávaciu činnosť v meste zabezpečuje päť základných a štyri stredné školy (dve gymnázia, obchodná akadémia a SOU). K vzdelanosti mládeže prispieva aj Centrum voľného času, ktoré sa skladá zo šiestich oddelení: zoológia a chovateľstvo, okrasné dreviny, črepníkové a rezané kvety, okrasné vtáctvo, mechanizačné a oddelenie výchovy a vzdelávania. Svoju úlohu pri vzdelávaní plní aj základná umelecká škola s celkovým počtom žiakov 556, ktorej hlavnou úlohou je výchova umením a výchova k umeniu. Ku kultúrnemu koloritu prispieva aj ochotnícke divadlo – na dlhoročnú tradíciu divadelného súboru Potravinár plynule nadviazal ochotnícky divadelný súbor Divadlo G. Do kultúrnych podujatí sa aktívne zapája aj vedenie mesta. Mesto každoročne organizuje slávnosti Dni mesta Trebišov, ktoré sa v tomto roku uskutočnili na zrekonštruovanom prírodnom amfiteátri v mestskom parku.

Text: Ľudovít Petránsky
Foto: MSú Trebišov

Článok bol uverejnený v časopise ASB.