Úspora tepla – kto koho klame? (3. časť)

V tretej časti článku venovanej úsporám tepla na vykurovanie bytových domov vysvetlím súvislosti medzi správaním sa užívateľov, úsporami tepla a nákladmi na vykurovanie domu.

V druhej časti článku venovanej úsporám tepla na vykurovanie bytových domov som vysvetlil vplyv nastavenia hlavice TRV na výslednú spotrebu tepla.

Uvedená teória platí v rámci celého bytového domu (BD), lebo spotreba tepla pre potreby fakturácie medzi dodávateľom a odberateľom tepla sa zvyčajne meria pre celý objekt. Merače tepla na vykurovacích telesách v bytoch slúžia na rozdelenie celkových nákladov na vykurovanie domu medzi jednotlivých užívateľov.

Celková spotreba tepla na vykurovanie BD je pritom výsledkom správania sa jednotlivých užívateľov a ich vplyvu na prevádzkový režim celej vykurovacej sústavy.

Pred časom som v istom „odbornom“ časopise čítal článok, v ktorom autor tvrdil, že po zateplení BD nie je potrebné vykonať žiadne zásahy na vykurovacom systéme. Hlavná myšlienka jeho tvrdenia znela asi takto:

„Ak to TRV vyregulovali doteraz, vyregulujú to aj po zateplení!“ Je táto úvaha správna? Alebo ide len o ďalší spôsob zavádzania užívateľov BD? Ak by bola uvedená myšlienka správna, potom by sme na Slovensku nemali žiadny zateplený dom s nadmernou spotrebou tepla.

Obávam sa však, že k takémuto ideálnemu stavu sa nepribližujeme ani náhodou. Na objasnenie uvedených otázok je potrebné podrobne vysvetliť základné technické aspekty.

Preto najskôr vysvetlím princíp správnej funkcie TRV aj dôsledky nadmerného otvárania hlavíc TRV a tiež vypínania vykurovacích telies počas vykurovacej sezóny.

Vplyv zásahu užívateľov do vykurovacieho systému zmenou nastavenia TRV závisí od mnohých faktorov. V tomto článku budem preto ako príklad používať údaje z BD posudzovaného v prvých dvoch článkoch.

Princíp správnej funkcie TRV

Správne nastavenie hlavice TRV je pomerne jednoduché. Hlavica musí byť nastavená na takú teplotu, s akou počítal projektant pri navrhovaní vykurovacieho systému a oprávnená osoba pri vypracovaní energetického certifikátu. Pri obývaných miestnostiach ide zvyčajne o teplotu 20 °C.

Funkciu TRV pri správnom nastavení hlavice objasním na konkrétnom príklade. Predstavme si vykurovacie teleso, pri ktorom je podľa projektu určený prietok vykurovacej vody 100 l/h. Aký má byť správny prietok vody cez toto teleso?

Na prvý pohľad je to smiešna otázka, odpoveď je predsa jasná – 100 l/h. Ako je to v skutočnosti? Aká by bola spotreba tepla miestnosti vykurovanej týmto telesom, ak by bol prietok cez vykurovacie teleso trvalo, počas celého vykurovacieho obdobia, udržiavaný na hodnote 100 l/h? To závisí od viacerých okolností.

V prípade BD použitého ako príklad v predchádzajúcich článkoch (TZB Haustechnik č. 3 a 4/2019) by bola spotreba tepla približne dvojnásobná v porovnaní s predpokladanou potrebou určenou odborným výpočtom. Ako je možné, že pri správnom prietoku sa nedosiahne očakávaná spotreba?

Vysvetlenie je celkom jednoduché. Spomínal som, že projektant musí navrhnúť a dodávateľ tepla zabezpečiť také množstvo tepla, aby bol BD správne vykurovaný na požadovanú teplotu aj v tých najmenej priaznivých podmienkach – teda pri pravidelnom vetraní miestností a bez pôsobenia iných zdrojov tepla.

Také podmienky sú v BD skôr výnimkou ako pravidlom. Neobývané byty, ale aj obývané byty počas neprítomnosti užívateľov zvyčajne nie sú vetrané. A vo všetkých bytoch pôsobia viac či menej aj iné zdroje tepla.

Ak bol prietok 100 l/h vypočítaný pre vetranú miestnosť, aký by mal byť prietok vykurovacej vody pri nevetranej miestnosti? To závisí od pomeru tepelných strát prestupom a vetraním. V posudzovanom zateplenom BD je pomer tepelných strát vetraním a prestupom 49 : 51, teda približne polovičný.

To znamená, že v nevetranej miestnosti treba znížiť tepelný výkon vykurovacieho telesa na polovicu. Na zníženie tepelného výkonu na polovicu je pri existujúcom vykurovacom telese a nezmenenej teplote vykurovacej vody potrebné znížiť prietok cez vykurovacie teleso približne na štvrtinu.

V takomto prípade bude správny prietok 25 l/h. Ak budú v nevetranej miestnosti pôsobiť iné zdroje tepla, musí byť prietok ešte nižší. V prípade, že tieto zdroje tepla spôsobia zvýšenie vnútornej teploty na 22 °C pri hlavici TRV nastavenej na hodnotu 20 °C, bude prietok cez vykurovacie teleso nulový.

Ak túto úvahu vyjadrím v percentách, tak správny prietok vody cez každé vykurovacie teleso závisí od spôsobu vetrania a vplyvu tepelných ziskov. Pre prevažnú časť vykurovacieho obdobia (nevetrané miestnosti, pôsobenie tepelných ziskov) je správny prietok vody v rozsahu 0 až 25 % projektovaného prietoku.

Maximálnu hodnotu dosiahne prietok vody cez vykurovacie teleso len v tom prípade, keď nepôsobia žiadne tepelné zisky a vykurovaná miestnosť je vetraná predpokladaným spôsobom.

Aké dôsledky má otváranie TRV?

O tom, že otváranie TRV má vplyv na zvýšenie spotreby tepla, asi nikto nepochybuje. Aké následky možno očakávať pri otváraní TRV nad odporúčanú hodnotu, som vysvetlil v predchádzajúcom článku. Teraz by som ešte chcel upozorniť na ďalšie nepriaznivé vplyvy takéhoto správania.

Medzi pôvodnými uzatváracími radiátorovými ventilmi a TRV používanými v súčasnosti sú dva zásadné rozdiely. Prvý rozdiel spočíva v tom, že TRV má v sebe zabudovaný termostat, pomocou ktorého ovláda prietok cez ventil.

To je hlavná výhoda TRV, ktorá pri správnom nastavení zabezpečí maximálne využitie tepla z iných zdrojov. Druhý rozdiel je v tom, že TRV možno otvoriť na väčšiu ako projektovanú hodnotu. To je hlavná nevýhoda TRV, o ktorej sa veľa nehovorí.

Ak bol pôvodný radiátorový ventil navrhnutý na prietok 100 l/h, nebolo možné zmenou nastavenia ventilu dosiahnuť vyšší prietok. Pri nových TRV je to však veľmi jednoduché.

Ak projektant pri návrhu vykurovacieho systému predpokladá, že miestnosť je vykurovaná na teplotu 20 °C, musí logicky pri výpočte počítať s tým, že TRV je nastavený tiež na 20 °C. TRV však možno nastaviť na hodnoty zodpovedajúce vyšším teplotám, bežne je to 28 až 30 °C.

Lenže pri inom nastavení má TRV iné prevádzkové parametre a iný prietok. Otvorením TRV možno zvýšiť prietok vody cez vykurovacie teleso až 4-násobne. Takéto výrazné zvýšenie prietoku cez niektoré vykurovacie telesá však bude mať za následok zníženie prietoku v prípade ostatných telies.

Čím viac TRV vo vykurovacej sústave bude otvorených na vyššiu ako predpísanú hodnotu, tým väčší nedostatok prietoku vznikne v ostatných vykurovacích telesách. To sa prejaví znížením tepelného výkonu a nedostatkami vo vykurovaní.

Ak sa neodstráni príčina problému, teda nadmerný prietok cez niektoré vykurovacie telesá, zostáva jediná možnosť, ako zabezpečiť požadované množstvo tepla v miestnostiach s nedostatočným prietokom vody cez vykurovacie telesá, a to je zvýšiť teplotu vody.

Problém je však v tom, že vykurovacie systémy BD využívajú centrálnu reguláciu výkonu. Zvýšenie teploty vody bude mať preto výrazný vplyv na zvýšenie spotreby tepla každej miestnosti aj celého objektu.

Ako je to v prípade zatvárania TRV?

Medzi užívateľmi bytov v BD prevláda názor, že zatváranie TRV počas vykurovacieho obdobia v niektorých miestnostiach zabezpečí zníženie spotreby tepla na vykurovanie. Táto predstava, žiaľ, nie je celkom pravdivá.

Zatváraním TRV síce možno dosiahnuť zníženie množstva odoberaného tepla, ale len v rámci jednotlivých miestností, prípadne bytov. Celkový efekt na spotrebu tepla BD nie je taký výrazný. Prečo?

Vo všetkých článkoch venovaných problematike úspory tepla na vykurovanie bytových domov som sa snažil porovnať predpokladané so skutočnými prevádzkovými podmienkami vykurovania.

Ak sú medzi predpokladanými, teda projektovanými prevádzkovými podmienkami a skutočným prevádzkovým režimom rozdiely, nie je možné očakávať teoreticky stanovenú potrebu tepla.

Nepriaznivý vplyv zatvárania TRV na prevádzkové pomery vykurovacej sústavy vysvetlím na príklade znázornenom na obr. 1, ktorý znázorňuje schému jednej stúpačky BD s vykurovacím telesom v suteréne aj na ôsmich nadzemných podlažiach.

Celkovo je na stúpačku pripojených deväť vykurovacích telies (VT) s celkovým projektovaným prietokom 500 l/h. V základnom, teda projektovanom výpočtovom stave (označený ako A) predpokladáme, že do každého VT je privádzaný nominálny prietok.

Čas potrebný na prekonanie úseku potrubia medzi odbočkou z ležatého rozvodu a vykurovacím telesom v 1. NP je v takomto prípade 0:36 min. Voda s teplotou 70 °C sa za ten čas ochladí na teplotu 68,7 °C a vykurovacie teleso v 1. NP bude mať tepelný výkon na úrovni 96 % predpokladaného výkonu.

Pri prietoku 50 l/h sa voda vo vykurovacom telese vymení za 7:27 min. V základnom prevádzkovom stave je na prekonanie všetkých úsekov potrubia k najvzdialenejšiemu VT v 8. NP potrebný čas 3:31 min. To je skoro polovica času, ktorý strávi voda vo vykurovacom telese.

Kým sa voda s teplotou 70 °C dostane k VT na 8. NP, ochladí sa na teplotu 63,3 °C, pričom pri tejto teplote bude výkon VT len 78 % predpokladaného výkonu. Z uvedených údajov možno dospieť k záveru, že takto projektovaný vykurovací systém nebude pracovať optimálne.

Ako sa zmenia prevádzkové pomery v prípade zatvárania TRV a odstavenia niektorých VT z prevádzky? Na obr. 1 sú znázornené ďalšie dva prevádzkové stavy označené ako B a C. Pri prevádzkovom stave B je v prevádzke len VT v 1. NP a TRV na všetkých ostatných VT sú zatvorené.

V takomto prípade sa čas potrebný na prekonanie potrubia k VT v 1. NP predĺži na 3:40 min a do VT bude prúdiť voda s teplotou 64,2 °C. Výkon VT bude 81 % predpokladaného výkonu.

Podmienky vykurovania miestnosti v 1. NP sa v porovnaní s predchádzajúcim stavom zhoršia a režim vykurovacieho telesa bude podobný ako bol v základnom stave pri VT v 8. NP. Ako sa zmenia prevádzkové podmienky v prípade, keď bude v prevádzke len VT v 8. NP?

Takýto prevádzkový stav je na obr. 1 označený ako C. Rovnako ako v prevádzkovom stave B je voda privádzaná len do jedného VT a prietok vody je rovnaký, teda 50 l/h. Čas potrebný na prekonanie všetkých úsekov potrubia až k VT v 8. NP je v tomto prípade 13:29 min.

To znamená, že voda „strávi“ v prívodnom potrubí približne dvojnásobne dlhší čas ako vo vykurovacom telese. Do VT je v tomto prípade privádzaná voda s teplotou len 51,9 °C, čo je o viac ako 3 °C nižšia teplota, akú by mala mať ochladená voda na výstupe z VT podľa projektovaného výpočtového stavu.

Tepelný výkon VT bude len 47 % predpokladaného výkonu a vykurovanie miestnosti bude nedostatočné. Pri zachovaní takýchto nepriaznivých prietokových pomerov je jediným riešením problému zvýšenie teploty vykurovacej vody asi o 20 °C, ktoré bude mať za následok zvýšenie spotreby tepla celého BD.

Ak by bol vykurovací systém BD prevádzkovaný pri správne navrhnutých prevádzkových parametroch, zatvorenie niektorých TRV by malo dvojaký účinok. Na jednej strane by sa znížilo množstvo odoberaného tepla (zatvorené vykurovacie telesá neodoberajú teplo), no na druhej strane sa zníži prietok vykurovacej vody.

V dôsledku zníženia prietoku vody sa zníži rýchlosť prúdenia a zvýšia sa tepelné straty v potrubných rozvodoch. Zatváranie TRV bude mať teda za následok aj zvýšenie podielu tepla odovzdaného tepelnými rozvodmi a zníženie teploty vody privádzanej do ostatných pripojených vykurovacích telies.

Čím viac TRV je vo vykurovacej sústave zatvorených, tým výraznejšie sa prejaví pokles teploty vody. Riešením takéhoto nepriaznivého stavu je rovnako ako v prípade otvárania TRV a nadmerného prietoku len zvýšenie teploty vody.

Pomôžu moderné TRV?

Otváranie hlavíc TRV nad odporúčanú hodnotu bez nadmerného prietoku a ovplyvňovania ostatných užívateľov je možné len v tom prípade, ak sú na VT inštalované nové typy TRV s funkciou obmedzenia prietoku. Musia však byť inštalované v celom BD, správne navrhnuté aj nastavené.

Zmena nastavenia hlavice pri starších typoch TRV spôsobuje výrazné zhoršenie prevádzkových pomerov celej vykurovacej sústavy a v konečnom dôsledku aj zvýšenie spotreby tepla.

Je pritom úplne jedno, či je zmena nastavenia spôsobená priamo užívateľom alebo automatickou hlavicou TRV s týždenným režimom, dokonca novým typom SMART hlavice.

Niektorí výrobcovia v poslednom období ponúkajú SMART hlavice TRV, pri ktorých je možná zmena nastavenia na diaľku bez priameho zásahu užívateľa. V prípade BD si treba položiť otázku, čo je na týchto hlaviciach také výnimočné?

Diaľkové ovládanie zariadenia je jedna vec, ale zhoršenie prevádzkových pomerov vykurovania v dome, následné problémy s vykurovaním ostatných bytov či zvýšenie spotreby tepla mi nepripadajú ako inteligentné riešenie.

Na dosiahnutie optimálnych prevádzkových podmienok vykurovania BD nie je dovolené meniť nastavenie TRV a všetky zásahy užívateľov aj použitie rôznych typov automatických hlavíc TRV by mali byť zakázané.

Ako môže BD dosiahnuť optimálnu spotrebu tepla na vykurovanie? Na dosiahnutie optimálnej potreby tepla na vykurovanie zatepleného BD a zníženie nákladov na vykurovanie musia byť dodržané tri základné podmienky:

• správny prietok vykurovacej vody,
• správna teplota vykurovacej vody,
• optimálne využitie tepelných ziskov.

Vo fáze prípravy, projektovania a energetickej certifikácie sú tieto požiadavky definované presne. Ako sú však riešené legislatívne požiadavky na vykurovanie v reálnej prevádzke?

Legislatíva a úspory tepla

Naša legislatíva rieši všetky tri požiadavky na zabezpečenie optimálnych prevádzkových pomerov na vykurovanie BD.

Požiadavka na správny prietok je uvedená napríklad v zákone č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, kde je v § 11 Spotreba energie v budovách, ods. 1 pís. a) uvedená povinnosť pre vlastníka budovy s ústredným teplovodným vykurovaním zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém v budove.

Na využitie tepelných ziskov slúžia TRV, pričom požiadavka na ich inštaláciu je uvedená ako pís. b) uvedeného predpisu, podľa ktorého je vlastník povinný vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči, a to v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach.

Podmienky pre správnu teplotu vykurovacej vody sú uvedené v zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, a to v § 25 Hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, podľa ktorého je dodávateľ tepla povinný zabezpečiť automatickú reguláciu teploty teplonosnej látky na vykurovanie v závislosti od klimatických podmienok.

Na prvý pohľad sa zdá, že naša legislatíva v dostatočnej miere rieši všetky požiadavky efektívnej prevádzky vykurovacieho systému BD na dosiahnutie optimálnej spotreby tepla. Pri podrobnejšom posúdení uvedených predpisov však zistíme, že to nie je také jednoznačné.

Ani jedna z uvedených požiadaviek na prevádzku vykurovania totiž nie je definovaná jasne, presne ani jednoznačne. Výrazy „hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém“ aj „automatická regulácia teploty“ sú abstraktné pojmy, ktoré nemajú bez presne definovaných kritérií a parametrov žiadny význam.

Ak nie je presne určený spôsob hydraulického vyregulovania ani regulácie teploty, môže to vlastne robiť každý tak, ako uzná za vhodné. Realizované opatrenia nie je možné kontrolovať ani vyhodnotiť.

V skutočnosti naše zákony umožňujú dodávateľom tepla dodať a odberateľom odobrať na potreby vykurovania akékoľvek množstvo tepla. V prvých dvoch článkoch venovaných úspore tepla na vykurovanie som vysvetlil význam správneho nastavenia TRV na využitie tepelných ziskov.

Ako túto požiadavku rieši naša legislatíva? Inštalácia TRV je povinná, ale ich správne používanie už povinné nie je. Zmeny nastavenia hlavice TRV ako otváranie, ktoré spôsobuje nadmerný prietok, alebo zatváranie, ktoré zhoršuje prevádzkové podmienky vykurovania, nerieši žiadny predpis.

Otváraním a zatváraním hlavíc TRV pritom užívatelia porušujú prvé dve základné požiadavky na efektívnu prevádzku vykurovania. Zmenou nastavenia hlavíc TRV dochádza k zmenám prietoku vody a vykurovací systém nespĺňa podmienku udržiavania hydraulicky vyregulovaného systému.

Keďže chýba definícia hydraulického vyregulovania, neexistuje možnosť kontroly ani postihu porušenia tejto podmienky. Podobne je to aj v prípade druhej požiadavky.

Ak hlavicu TRV zatvoríme alebo otvoríme naplno, zrušíme tým jeho základnú funkciu – takýto TRV už nemožno považovať za zariadenie, ktoré niečo automaticky reguluje, lebo v skutočnosti nereguluje nič. V zákone však nie je uvedené, ako má zariadenie inštalované na spotrebiči tepla niečo regulovať.

Je tam uvedené len to, že spotrebič má byť vybavený takým zariadením. Možno to vyzerajú byť nepodstatné detaily, ale v článkoch o úspore tepla na vykurovanie BD som sa snažil vysvetliť, že nastavenie hlavíc TRV má zásadný vplyv na celý vykurovací systém a je najčastejšou príčinou nadmernej spotreby tepla.

Predstava o krútení hlavicami TRV a nastavovaní ľubovoľnej teploty v každej miestnosti je nezlučiteľná s úsporami tepla na vykurovanie bytov.

TRV regulujú výkon vykurovacieho telesa správne len v jednom prípade

Na základe predchádzajúcich tvrdení možno pri vyhodnotení myšlienky z úvodu článku dospieť k nasledujúcemu záveru.

TRV regulujú výkon vykurovacieho telesa správne len v jednom jedinom prípade – ak sú trvalo nastavené na predpísanú hodnotu a celý vykurovací systém je správne navrhnutý aj prevádzkovaný.

V iných prípadoch, pri nesprávne navrhnutom a prevádzkovanom vykurovacom systéme alebo pri zmenách predpísaného nastavenia TRV, vykurovaciemu systému skôr škodia.

Zmenami nastavenia hlavice TRV zrušíme správnu regulačnú funkciu TRV, a tým znehodnocujeme nielen investície do projektu a montáže TRV, ale likvidujeme aj celkový efekt úspory nákladov na vykurovanie po zateplení objektu.

Hlavice TRV nie sú určené na nastavenie ľubovoľnej teploty miestnosti užívateľom, ale sú určené nato, aby vykurovací systém správne fungoval pri zníženej spotrebe tepla.

Ak navrhovaný optimálny stav narušíme vypínaním a plným otvorením hlavíc TRV, porušíme tým základný fyzikálny princíp prevádzky vykurovacej sústavy, a tým aj podmienky na využitie tepelných ziskov a na dosiahnutie úspor pri vykurovaní objektu.

Slovensko a EÚ

Slovenská republika prijala ako členský štát EÚ na základe smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti a ďalšie záväzky, ktoré sú rozpracované v Akčnom pláne energetickej efektívnosti.

Ten bol schválený v roku 2017 ako v poradí štvrtý vykonávací predpis Koncepcie energetickej efektívnosti podľa uznesenia vlády SR č. 576/2007.

Podľa uvedeného akčného plánu patria medzi najdôležitejšie opatrenia energetickej efektívnosti v oblasti budov tieto opatrenia:

• podporné programy,
• legislatívne opatrenia,
• informačné kampane a poradenstvo.

Z legislatívnych opatrení je pritom v Akčnom pláne energetickej efektívnosti pri vykurovaní BD spomenutá len povinnosť hydraulického vyváženia vykurovacej sústavy.

Ak hydraulické vyregulovanie alebo „vyváženie“ nie je nikde presne definované, znamená to, že energetická efektívnosť budov podľa Akčného plánu energetickej efektívnosti je len akási vízia. Formulácia navrhovaných opatrení nie je dosť presná ani jednoznačná.

Na obnovu BD existujú pravidlá, predpisy, normy, ktoré by mali byť dodržané pri návrhu aj realizácii zateplenia. Pre ďalšie opatrenia, teda hydraulické vyváženie a reguláciu výkonu, však presné pokyny ani iné kritériá neexistujú.

Spoliehať sa v koncepcii MH SR na všeobecne definované hydraulické vyváženie ako na zázrak, ktorý všetko vyrieši, nie je správne. Založenie koncepcie energetickej efektívnosti vykurovania bytových domov na neoverených fikciách je prejavom veľkej odvahy alebo zúfalstva.

K podobným záverom dospeli aj pracovníci NKÚ SR, ktorí vykonávali kontrolu plnenia úloh Slovenskej republiky pri zabezpečovaní úspor energií a podpory vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky.

NKÚ v správach z vykonaných kontrol upozorňuje na rôzne nedostatky v energetickej koncepcii aj v realizovaní opatrení na zabezpečenie cieľov energetickej efektívnosti. Kontrolóri NKÚ upozorňujú na riziko nesplnenia záväzkov SR v oblasti energetickej efektívnosti a využitia obnoviteľných zdrojov energie.

V roku 2020 sa vykonajú kontroly dosiahnutých výsledkov a opatrení zameraných na plnenie záväzkov v oblasti energetickej koncepcie na úrovni EÚ. Pri nesplnení záväzkov hrozia členským krajinám sankcie, hoci nie je možné dopredu určiť, o aké sankcie by mohlo ísť.

Avšak v prípade, že SR dostane pre neplnenie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti pokutu, je veľmi pravdepodobné, že sa štátne inštitúcie budú snažiť o jej presunutie na jednotlivých vinníkov.

Čo by to znamenalo v prípade bytových domov? Vznikla by paradoxná situácia. Ministerstvá, ktoré nezaviedli účinné opatrenia, budú pokutovať BD, pretože splnili všetky legislatívne požiadavky.

Ak BD zrealizoval všetky predpísané úsporné opatrenia, teda nainštaloval TRV, hydraulicky vyreguloval vykurovací systém, zateplil budovu podľa platných noriem aj vyvesil energetický štítok na viditeľnom mieste, môže byť jeho reálna spotreba tepla výrazne vyššia ako predpokladaná potreba určená v žiadosti o stavebné povolenie.

Ak zavedieme tresty za nadmernú spotrebu tepla na vykurovanie, budeme trestať aj tie BD, ktoré žiadne predpisy a nariadenia neporušili.

Kto to všetko zaplatí?

Všetky náklady s prevádzkou BD platia vlastníci bytov, ktorí sú v prevažnej miere aj ich užívateľmi. Okrem nákladov na projekty, inštaláciu TRV, meračov tepla i zateplenie objektu musia platiť aj zvýšené náklady za spotrebované teplo na vykurovanie.

S veľkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že budú musieť zaplatiť aj prípadné pokuty za nedodržanie požiadaviek energetickej efektívnosti. To by mala byť dostatočná motivácia pre zodpovedný prístup k riešeniu existujúcich problémov.

Iniciatíva na zlepšenie nepriaznivého stavu môže prísť zdola, teda od samotných vlastníkov a užívateľov bytov. Alebo zhora, teda zo strany štátnych orgánov a európskych inštitúcií. V prípade štátnych orgánov je ich motivácia diskutabilná.

Ak je ich úlohou tvorba HDP a napĺňanie štátneho rozpočtu, potom je znižovanie spotreby energie v protiklade s týmto cieľom. Jediným subjektom, ktorý z úspory energie na vykurovanie profituje, sú vlastníci bytov.

To je hlavný dôvod, prečo som sa snažil informácie v článkoch venovaných úsporám energie na vykurovanie BD formulovať tak, aby boli pochopiteľné a prospešné hlavne vlastníkom a užívateľom.

V prvom rade si však musia uvedomiť, že vykurovací systém neslúži len konkrétnemu bytu, ale musí správne fungovať tak, aby slúžil všetkým bytom. Preto musí každý svoje individuálne požiadavky podriadiť prevádzkovým podmienkam vyplývajúcim z fyzikálnych zákonov celého vykurovacieho systému.

Ak bude vykurovací systém prevádzkovaný efektívne, bude spotreba tepla na vykurovanie nízka, a teda aj náklady na energie budú mať všetci vlastníci nízke. Rozdiely v platbách nebudú výrazné a vyúčtovanie nákladov bude objektívne bez použitia záhadných koeficientov.

Len v takom prípade bude merná spotreba tepla zodpovedať požiadavkám európskych predpisov a noriem. Význam úsporných opatrení treba posudzovať v dlhodobom horizonte. Termoregulácia a zateplenie BD mali vytvoriť podmienky na zníženie spotreby tepla na vykurovanie pod 50 kWh/(m² . rok).

V blízkej budúcnosti však musí táto hodnota klesnúť pod 10 kWh/(m² . rok). Na to budú potrebné ďalšie opatrenia aj investície, ktoré budú určite podporované zo zdrojov EÚ.

Treba sa však pripraviť, že pri schvaľovaní dotácií a pôžičiek na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti BD sa budú posudzovať aj dosiahnuté výsledky doteraz realizovaných opatrení. A prednosť budú mať určite tie BD, ktoré budú vykazovať lepšie výsledky realizovaných opatrení aj mernej spotreby tepla.

Literatúra

1. Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
3. Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020, MH SR, 2017.
4. Protokol o výsledku kontroly plnenia úloh Slovenskej republiky pri zabezpečovaní úspor energií, NKÚ SR, 2015.
5. Záverečná správa: Kontrola energetickej účinnosti vo verejnom sektore, NKÚ SR, 2018.
6. Záverečná správa: Podpora vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky…, NKÚ SR, 2019.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 5/2019.