Verejné obstarávanie

Verejné obstarávanie a samotná realizácia verejnej zákazky predstavujú na Slovensku pomerne náročný proces, ktorý má množstvo úskalí. Ako by bolo možné tento nepriaznivý trend zmeniť?

Verejné obstarávanie tvorí významnú časť trhu v stavebnom sektore, preto si určite zaslúži našu pozornosť. Každý, kto sa zúčastnil súťaží vo verejnom obstarávaní, určite bude súhlasiť, že celý tento proces trvá neprimerane dlho a že objednávateľ prác je mnohokrát nepripravený. Problémy, ktoré komplikujú celý proces, sú rôzne.

V prvom rade je to spôsobené komplikovaným procesom obstarávania a pridlhým časom od vyhlásenia súťaže až po podpis zmluvy s víťazným uchádzačom. Často sa stáva, že cenové ponuky, ktoré sa vytvárajú na účel verejného obstarávania, majú mať v zmysle požiadaviek obstarávateľa platnosť 12 mesiacov.

Vysoký nárast cien stavebných materiálov

Pri stabilných cenách stavebných materiálov, aké boli v predchádzajúcich rokoch, to nespôsobovalo problém, avšak celý tento proces skomplikoval významný nárast cien pracovných materiálov, ktorého svedkami sme boli v predchádzajúcich mesiacoch.

V niektorých materiálových položkách šlo o nárast až v desiatkach percent v priebehu pár mesiacov a to je určite niečo, čo sa pri maržiach dosiahnuteľných vo verejnom obstarávaní nedá pokryť z vnútorných rezerv.

Uchádzači sa tak dostávajú do situácie, že v čase, keď sú vyzvaní na podpis zmluvy, už nie sú cenové ponuky relevantné, keďže boli vypracované v čase, keď sa nedalo predpokladať, že takýto nárast cien nastane.

Úspešný uchádzač musí ísť teda do rizika a znižovať svoj plánovaný zisk, riskovať prípadnú stratu alebo zo súťaže odstúpiť a tým si spôsobiť priamu finančnú škodu stratou kaucie či riskovať stratu reputácie.

Najzákladnejšou úpravou, ktorá by sa dala relatívne ľahko realizovať a ktorá by bola férová pre všetky strany, by bola úprava zmlúv vo verejnom obstarávaní tak, aby v nich bolo priamo zakomponované indexovanie cien podľa koeficientov štatistického úradu, a to pre nárast cien od času ich potvrdenia objednáva teľom až po termín realizácie.

Štatistický úrad je nezávislá inštitúcia, takže by odpadli podozrenia z nadŕžania niektorej strane a zároveň by sa zjednodušil zdĺhavý a komplikovaný proces posudzovania oprávnenosti úpravy cien jednotlivých položiek. Zhotovitelia by získali väčšiu istotu férového prístupu, ktorú by mohli premietnuť do zníženia cenových ponúk, keďže každé riziko treba v konečnom dôsledku zakomponovať do ceny.

Zmeny v rozsahu dodávok

Ďalšiu skupinu problémov predstavujú zmeny rozsahu dodávok spôsobené zmenami v požiadavkách zo strany objednávateľa alebo chybami v projektoch. Projekty nie sú dokonalé, podmienky sa menia, nie vždy sa všetky požiadavky vyjasnia ešte pred vyhlásením a ukončením súťaže.

Niekedy dochádza aj k zmene legislatívy, prípadne aj k zmene požiadaviek štátnych orgánov, ktoré budú stavbu schvaľovať alebo poskytovať súčinnosť v kolaudačnom procese.

Pri práci pre súkromného investora je problém jednoducho vyriešiteľný, stačí komunikácia s klientom a vysvetlenie situácie, docenenie zmenených častí a v projekte sa pokračuje ďalej. Vo verejnom sektore je zmena komplikovanejšia.

Každý objednávateľ má väčšinou pridelený rozpočet, ktorý mu schvaľuje miestne zastupiteľstvo, zriaďovateľ či iná entita. V prípade zmien väčšieho rozsahu alebo zmien, ktoré majú vplyv na pokračovanie výstavby, býva nezriedka potrebné pozastaviť práce a čakať na schválenie dodatku, keďže práce sa môžu vykonávať len v zmysle toho, čo je dohodnuté v zmluve o dielo, a zmena zmluvy o dielo je väčšinou podmienená schválením dodatku zastupiteľstvom, zriaďovateľom atď.

Nie je zriedkavé, že podobné schvaľovania trvajú mesiace. Každá takáto prestávka prináša komplikácie v podobe zastavenia prác. Prestávka a opätovný reštart sú potom obyčajne spojené so zvýšenými nákladmi na demobilizáciu a mobilizáciu. V súčasnosti sa popritom ešte potýkame aj so zvýšením cien vstupných materiálov, ktoré sme už opísali.

Neexistuje jednotný prístup, či dodatok k zmluve bude schválený v priebehu týždňov alebo mesiacov

Ako predchádzať problémom

Jednou z možností, ako by bolo možné predchádzať podobným problémom, by bolo stanoviť si v rozpočtoch pre projekt dostatočnú rezervu pre nepredvídané práce tak, aby zástupca objednávateľa mohol operatívne riešiť podobné zmeny a nepotreboval by zakaždým schválenie od nadradeného orgánu.

A ďalej by som opätovne zdôraznil, že je potrebné vybrať si kvalitného projektanta, konzultovať s ním rozsah, zapájať sa do projektovej prípravy a nečakať až na dodanie hotového projektu, pretože v tom čase už býva neskoro na akékoľvek zmeny. Každá nedokonalosť projektu prináša priestor na nesprávny výklad alebo nepochopenie problému, či už z jednej, alebo druhej strany.

Potom sa namiesto výstavby a operatívy vedú diskusie o tom, čo, ako a prečo sa má zhotoviť a či to malo, alebo nemalo byť započítané v cene diela. O čo kvalitnejšie je projekt pripravený, o to menej sporných situácií nastáva, rozpočet sa dá lepšie odhadnúť, skracuje sa čas výstavby a v neposlednom rade to prináša pre objednávateľa finančnú úsporu.

Úplne samostatnou kapitolou sú projekty, ktoré majú financovanie spojené s čerpaním dotácií z európskych fondov. Tu sa okrem spomínaných problémov pridruží ešte aj problém so schvaľovaním na ministerstvách.

Proces verejného obstarávania síce myslí aj na zmeny projektov a žiadostí, ale aplikácia týchto pravidiel v praxi je veľmi otázna. Neexistuje jednotný prístup, a to, či dodatok k zmluve bude schválený v priebehu týždňov alebo mesiacov, je záležitosťou toho, na akom mieste sa zmena posudzuje.

Existujú ministerstvá, kde sa stretávame s ústretovým prístupom, zamestnanci sú otvorení komunikácii, snažia sa pomôcť vyriešiť problém a schválenie trvá maximálne pár týždňov. Potom máme ministerstvá, kde podobné žiadosti ležia mesiace, komunikácia viazne, nikto sa o problém nezaujíma a nikto sa nechce vyjadriť, kedy bude žiadosť posúdená. Je nepochopiteľné, že v dnešnej dobe vyspelej techniky a elektronizácie nie sú pracovníci ministerstiev schopní posúdiť oprávnenosť nákladov a vydať stanovisko k žiadosti.

Ak problém spočíva v nedostatočnom personálnom obsadení, je to signál, aby sa na ministerstvách zamysleli, ako tieto pozície zatraktívniť, prípadne kde nájsť rezervy a možnosti na prijímanie nových pracovníkov.

Ak je problém v nedostatočnej osobnej zodpovednosti a beztrestnosti zamestnancov, ktorí nekonajú, malo by prísť k legislatívnym zmenám, aby sa stanovili maximálne lehoty na schvaľovanie žiadostí a hmotná zodpovednosť pracovníkov za škody, ktoré spôsobia svojou nečinnosťou.

Každá takáto nečinnosť prináša obrovské problémy predovšetkým zhotoviteľom, pretože preinvestujú svoje prostriedky. Pre rôzne podmienky v zmluvách o dielo často nemajú možnosť fakturovať práce, keďže platby sú viazané na ukončenie míľnikov alebo určitých stavebných celkov a to je mnohokrát znemožnené čakaním na schválenie zmien projektu potrebných na dokončenie.

V prvom rade by však malo byť v záujme štátu a verejných obstarávateľov to, aby sa peniaze, ktoré sa míňajú na verejné projekty, čím skôr pretavili do fungujúcich celkov s víziou slúžiť celej spoločnosti.

Neustále sa spomína nepripravenosť na čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov, ale za zamyslenie určite stojí aj to, ako jednotlivé ministerstvá zodpovedné za ich čerpanie napomáhajú v celom procese. V tomto smere je určite čo naprávať a zlepšovať.

TEXT: Ing. Peter Czirák, oblastný riaditeľ Západ, Juh firmy KAMI PROFIT, s. r. o.
FOTO: KAMI PROFIT, isifa/Shutterstock