Vyššia inflácia sa v ekonomike zdrží dlhšie

Inflácia sa šplhala rýchlo a kým pomaly klesne, pribrzdí ekonomický rast a zintenzívni opatrnosť bánk.

Slovenská ekonomika v roku 2022 rástla a hrubý domáci produkt (HDP) medziročne stúpol o 1,7 % v reálnom vyjadrení. O pozitívny vývoj sa zaslúžili domácnosti spotrebou vyššou o 5,2 %.

Míňaním úspor podporili hospodársky rast vo väčšej miere, a naopak, spotreba verejnej správy klesla o 3,2 % a prepadla sa hlbšie, než pôvodne v prognózach očakávali analytici. Viac oproti pôvodným predpokladom zabrali aj investície odložené z doby pandémie.

Reálne rástli o 6,3 % v porovnaní s rokom 2021, súkromné rýchlejšie než verejné. Export medziročne stúpol o 1 % a to bol druhý najslabší výsledok od roku 2010, bez prepadu v roku 2021, ktorý postihol aj import. Ten si vlani síce polepšil o 3 % oproti predvlaňajšku, no za uplynulých trinásť rokov zaznamenal tretiu najpomalšiu dynamiku rastu.

Najviac stúpli ceny potravín a bývania

Slovenské HDP v minulom roku rástlo pri dvojcifernej inflácii. Medziročne spotrebiteľské ceny (CPI) stúpli v priemere o 12,8 %. Novembrová a decembrová inflácia sa však vyšplhala až na 15,4 % a len o 0,2 percentuálneho bodu klesla v januári 2023.

Ceny energetických komodít sú spoločným a rozhodujúcim faktorom rastu cenovej hladiny v priebehu roka 2022, vravia analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Regulované ceny energií vlani medziročne stúpli až o 13,3 % z dôvodu viacerých vplyvov, pričom vládne opatrenia stlmili ich nárast neskoro.

Zdraženie elektriny, plynu, pevných palív, najmä dreva, a k tomu ešte aj tepelnej energie významne zapôsobilo na ceny bývania. Náklady vlastníkov bytov merané štatisticky ako imputované nájomné sa zvýšili v priemere o 18 %. Ešte viac, až o 19 %, narástli náklady na údržbu a opravy pod vplyvom vyšších cien stavebných materiálov aj prác.

Ceny bývania a energií tak medziročne stúpli až o 15,5 % a ceny potravín ešte rýchlejšie, až o 19,3 %. Ide o dve hlavné zložky životných nákladov, pretože ak k potravinám priradíme aj nealkoholické nápoje, tak s bývaním a energiami tvoria 47 % percent výdavkov slovenských domácností. Preto podľa Štatistického úradu SR, ktorý údaje zverejňuje, zdražovanie tovarov zasiahlo výraznejšie nízkopríjmové domácnosti a dôchodcov.

Vysoká inflácia sa stala globálnym problémom v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov po pandémii, keď dopyt rástol rýchlejšie než sa obnovovala produkcia. Popritom aj ruská invázia na Ukrajine ovplyvnila ceny potravinových komodít, ropy a zemného plynu.

Miera vplyvu týchto faktorov sa v krajinách EÚ líši a je výraznejšia v postkomunistických štátoch závislých od ropy a plynu z Ruska. To sú tri pobaltské republiky a krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Diverzifikácia dodávateľov štátu potrvá dlhšie, lebo si žiada investície. Aj prechod na zelené energie bude pozvoľný a najmä financovaný z peňazí plánu obnovy, tie sa však budú míňať až do roku 2026.

Inflácia zostáva najsledovanejší údaj

Svetová banka vidí priemerný hospodársky rast v rokoch 2020 až 2024 pod 2 %. Poznačený pandémiou a ruským útokom na Ukrajinu zostane najnižší od roku 1960. Recesiu podľa nej pocítia aj rozvinuté štáty. HDP v USA stúpne o 0,5 % a rast za eurozónu bude v roku 2023 nulový.

Vlani narástla ekonomika dvadsiatich krajín eurozóny o 3,5 % a priemerná inflácia meraná harmonizovanou metodikou (HICP) bola 8,4 %. Za 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) stúpli ceny až o 9,2 % a HDP rástol rovnakým tempom ako v eurozóne.

Priemerná miera inflácie na Slovensku bola v roku 2022 podľa metodiky HICP 12,1 %. Vo februári 2023 takto meraný medziročný cenový rast skočil na 15,5 % a v eurozóne nás predbehli len tri pobaltské štáty. Z nich najviac, až o pätinu, stúpli ceny v Lotyšsku. Eurostat odhadol za eurozónu februárovú infláciu podľa HICP na 8,5 %, slabšiu než v decembri o 0,7 percentuálneho bodu.

O pokles inflácie sa zaslúžili ceny energií, ktoré by mali byť v nasledujúcich rokoch podstatne nižšie, než očakávala Európska centrálna banka (ECB). Spotrebiteľské ceny potravín však ešte reagujú na drahšie energie aj vstupy. Cenové tlaky považuje ECB stále za vysoké. Ovplyvňujú ich viaceré faktory.

Patrí k nim šírenie vysokých cien energií v ekonomikách členských krajín eurozóny, ktoré zdražuje tovary a služby, a aj fiškálna politika, keďže štátne opatrenia na pokrytie vysokých energetických nákladov domácností a firiem infláciu dočasne tlmia, ale po vypršaní môžu opäť vyvolať jej rast. Zároveň trh práce, ktorý aj po vlaňajšku zostal stabilný, dáva viac možností na vyjednanie vyšších miezd, ktoré dobiehajú vysokú infláciu. Tá aj bez energetickej a potravinovej zložky (HICPX) dosiahla v eurozóne 5,2 % v januári 2023.

Cieľ v podobe celkovej inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte preto ECB začala plniť reštriktívnou menovou politikou založenou na citeľnom zvyšovaní úrokových sadzieb. Bude rovnomerné, o 50 bázických bodov, a rozhodne o ňom rada guvernérov v 6-týždňových intervaloch. Banky v eurozóne sú pod dohľadom ECB a zareagujú rastom úrokových mier.

Rovnováha má byť citlivá

Začiatkom februára 2023 už stúpli tri kľúčové úrokové sadzby ECB a úroková sadzba hlavných refinančných operácií dosiahla 3 %. Dostať sa môže aj na 4 % a cenou, ktorú ťažšie prijmú hlavne ekonomicky slabšie krajiny, bude aj vyššia nezamestnanosť a nižší ekonomický rast.

Horšie dôsledky by však mohla mať inflácia, pokiaľ by nebola pod kontrolou. Aj hľadanie rovnováhy prostredníctvom reštrikcií však nesie riziká a malo by byť citlivé. Reštriktívna menová politika ECB totiž môže predražiť dlh periférnych krajín s vysokým podielom verejného dlhu na HDP, ku ktorým patrí Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko či Írsko. Pokiaľ sa jeho cena stane neudržateľná, hrozí dlhová kríza aj vysoká inflácia.

Príliš prísna menová politika môže vyvolať aj prepad cien na trhu nehnuteľností a spôsobiť krízu, ktorá zasiahne banky a následne celé ekonomiky. Tie už čelia klimatickým výzvam. Riziko extrémov počasia oslabilo európsku energetiku už vlani, keď dlhotrvajúce sucho znížilo hladiny riek a obmedzilo produkciu vodných elektrární, pričom voda na chladenie chýbala aj producentom elektriny z jadra.

A hoci výpadok plynu z Ruska nahradili v Európe iní dodávatelia, nasledujúca zima môže byť iná. Pokiaľ Čína obnoví rýchly rast, konkurencia zosilnie, ceny budú vyššie a zásobníky sa budú plniť drahšie aj pomalšie, upozorňuje portál Euractiv. Naopak, ďalšia vlna pandémie v Číne môže podľa neho viac oslabiť globálnu ekonomiku, napríklad obmedzením dodávok komponentov pre priemysel.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023