Žarnovica: Majú cestu aj pozemky

Mesto Žarnovica leží v strede Banskobystrického kraja na spojnici ciest medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Až donedávna v Žarnovici zažívali krušné časy pre tranzitnú dopravu.

Po otvorení rýchlostnej cesty R1 v roku 2010 sa situácia upokojila, mesto získalo výbornú dopravnú dostupnosť. Škoda len, že obyvatelia na ňu čakali príliš dlho a prepáslo sa obdobie najväčšieho rozvoja. Ako hovorí primátor mesta Kamil Danko, investorov ­lákali najmä ľahko dostupné regióny, ideálne do hodiny cesty autom od letiska. Dnes sa v Žarnovici pasujú s rovnakými problémami ako takmer všetky regióny na Slovensku.

Čo priniesol okres
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1332. Malé mýtne a trhové mestečko dlho patrilo pod správu Revištského panstva, neskôr pod banskoštiavnickú komoru. Výrazný rozvoj zaznamenalo v 18. storočí, keď boli v okolí otvorené huty a pivovar. V druhej polovici 19. storočia vyrástla na ľavom brehu Hrona aj parná píla vo vlastníctve lesného úradu. Významný je aj koniec roku 1896, keď bola otvorená nová železničná trať, ktorá spájala Levice s Hronskou Dúbravou. Štatút mesta bol Žarnovici priznaný v roku 1969 a rozdelením bývalého žiarskeho okresu na tri nové, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica, sa mesto v roku 1996 stalo aj okresným sídlom. K tomu, že sa relatívne malé mesto stalo okresom, primátor poznamenáva: „Do mesta sa tak okrem miestnej samosprávy dostala aj štátna správa. Okresný úrad dostal novú budovu, jednu z mála, ktoré sú novopostavené. Rýchlo sme zistili, že štátne stimuly nie sú koordinované s miestnou samosprávou. To, že sme okres, nám ako regiónu v rozvoji vôbec nepomohlo.“

Veľké oči privatizérov
Mesto trápi 21-percentná nezamestnanosť, s ktorou sa ťažko hýbe. Dôvodov je hneď niekoľko. Najväčším zamestnávateľom bol kedysi v Žarnovici závod Preglejka, v ktorom našlo prácu viac ako dvetisíc ľudí. Ďalším dôležitým podnikom v regióne bol Sandrik v neďalekých Dolných Hámroch, ktorý dával prácu tiež približne dvom tisícom zamestnancov. Po roku 1989 prešli oba podniky privatizáciou. Noví majitelia nedokázali nadviazať na predošlú výrobu a zmodernizovať firmy, aby boli konkurencieschopné, a tak neskôr zanikli. Priemyselná zóna s opustenou Preglejkou bola zaujímavá pre nových investorov. Prekážkou v ďalšom využití územia boli vlastníci pozemkov, ktorí mali veľké oči a na región nasadili „bratislavské“ ceny, takže parcely brownfieldov ostali nepredajné. Ani ochota mesta odkúpiť pozemky a investovať do hnedého priemyselného parku vybudovaním novej infraštruktúry s pomocou eurofondov a ústretovosť investorov, pokiaľ ide o doplatenie trhovej ceny nad limit stanovený na čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie, nepadli na úrodnú pôdu. Dnes areál chátra. Okrem novej elektrárne na biomasu sa nevyužíva a je nelichotivou spomienkou na divoké časy privatizácie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Podielové dane mestu
Nové pracovné príležitosti vznikli až s príchodom rakúskych spoločností, ktoré sa zameriavajú na výrobu produktov z hliníka. Pri hľadaní odborníkov majú firmy problémy s kvalifikovanou pracovnou silou. Primátor Kamil Danko pripomína, že štátne peniaze na stimuly na tvorbu pracovných miest by mali byť vynaložené efektívnejšie. „Dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú viackrát preškolení, nie sú schopní normálne pracovať. Dotácie by mali byť viazané na pracovné miesto, a nie na konkrétnu ohrozenú skupinu ľudí. Mnoho mladých ľudí potom odchádza za lepší zárobkom do väčších miest. Šanca, aby ostali v meste, je ukrytá v spolupráci firiem a škôl,“ hovorí a pokračuje: „Maturanti opúšťajú strednú školu, ale nemajú žiadne praktické znalosti, ktoré by im pomohli nájsť prácu v niektorej z výrobných firiem pôsobiacich v meste. Je to škoda, že školy nemajú vzdelávací proces prispôsobený reálnym potrebám. Firmy si tak schopných zamestnancov hľadajú inde. Aby sme túto výmenu obyvateľov zvládli a podchytili, začali sme stavať nájomné byty. Výstavbu sme riešili pomocou PPP projektu. Našli sme stavebnú spoločnosť, ktorá mala záujem zrealizovať zákazku na výstavbu 48 nájomných bytov.“ Mesto určilo presnú špecifikáciu stavby, skladbu bytov podľa reálneho záujmu a stavebná spoločnosť byty postavila z vlastných zdrojov. Mesto si zatiaľ vybavilo príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania a úver a po dvoch rokoch odkúpilo byty do svojho vlastníctva. „A všetci sú spokojní,“ konštatuje primátor a vysvetľuje: „Nájomníci tu majú aj trvalé bydlisko, takže podielové dane smerujú do mesta. Nájomné byty sú ideálne na rozvoj mobility pracovnej sily. Navyše, riešia problém podielových daní. Niekdajšie podnikové byty prešli pod mestá a obce, tie ich rozpredali súkromníkom. Ak si ľudia prenajímajú byt od súkromníka, nič ich nenúti prehlásiť si trvalý pobyt. Všetci dobre vieme, čo to spôsobuje vo veľkých mestách. V zahraničí je pritom bežné, že podiel nájomných bytov na bytovom fonde je aj 40 percent.“

PPP s teplom
Podobne mesto vyriešilo aj problém s centrálnym zdrojom tepla, ktorý zásobuje celé sídlisko s 3 500 obyvateľmi. Podnik bol dlhodobo stratový, pretože cez staré potrubie unikalo veľa tepla. Bez zásadnej investície do celkovej rekonštrukcie rozvodov sa však so situáciou nedalo pohnúť. Mesto našlo partnera v súkromnej spoločnosti, ktorý si tepláreň prenajal na 16 rokov so záväzkom investovať do rozvodov a technológií. „Dnes sa v meste kúri plynom a štiepkou, obyvatelia platia dobré ceny za teplo a mesto sa zbavilo stratového podniku,“ dodáva Kamil Danko.

Investície Pod Lipou
Keď po rokoch hojnosti nastúpila kríza, firmy v meste zachovali chladnú hlavu, začali šetriť, ale nie prepúšťaním zamestnancov. Primátor hovorí: „Dnes sa výroba opäť začína rozbiehať, dokonca máme správy, že firmy uvažujú o rozšírení kapacít, čo by v priebehu dvoch rokov mohlo pre Žarnovicu znamenať o 150 pracovných miest viac. V rámci ďalšieho rozvoja, ku ktorému by azda mohla prispieť aj nová rýchlostná komunikácia, mesto pripravilo územným rozhodnutím novú lokalitu Pod Lipou s rozlohou 19,8 hektára na ďalšie investície. Predpokladaná budúca zastavanosť je 70 percent.“ Ak sa nájdu reálni a seriózni záujemcovia, primátor sľubuje, že v Žarnovici nájdu prostriedky, ako pozemky medzi riekou Hron a cestou R1 infraštruktúrne pripraviť na mieru.

Primátor Žarnovice Kamil Danko

Žarnovica	Zamestnávatelia	Silné stránky	Slabé stránky
Banskobystrický samosprávny kraj Počet obyvateľov: 6 232 Rozloha mesta: 3 039,9 ha Nezamestnanosť v meste: 21 %	CMK, s. r. o. Illichmann Castalloy, s. r. o. Lesy Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod Žarnovica Neumann Aluminium Fliesspresswerk Slovakia, s. r. o. TUBEX SLOVAKIA, s. r. o.	výstavba nájomných bytov zrekonštruovaný centrálny zdroj tepla dopravná dostupnosť – rýchlostná komunikácia R1 zrekonštruované školy a centrum mesta	vysoká nezamestnanosť chátrajúci hnedý priemyselný park nekvalifikovaní absolventi stredných škôl

TEXT: Mária Nováková
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.