ลฝiar nad Hronom: Zย priemyselnรฉho kรกฤatka โekolabuลฅโ
Mesto, ktorรฉho osud predurฤil kov. Sย nรญm sa spรกja celรก jeho modernรก existencia โ nebyลฅ hlinรญka, zย mesteฤka Svรคtรฝ Krรญลพ by zostala malรก dedinka, ktorรก by sa moลพno ani nedoลพila dneลกka. Vฤaka priemyslu vลกak ลฝiar ลพije doteraz aย nedarรญ sa mu zle โ vย mnohรฝch ohฤพadoch je vย podstate svetlรฝm bodom regiรณnu. Stรกle je vลกak kam napredovaลฅ aย jednou zย mรฉt vedenia mesta je dosiahnuลฅ aj napriek hlinikรกrskemu aย strojรกrenskรฉmu priemyslu zelenรฝ status.
Tรฉma ฤรญslo jedna: priemyselลฝiar nad Hronom nie je peknรฉ mesto. Turista sem naozaj mรดลพe len zablรบdiลฅ. Toto mesto sa vลกak ani nesnaลพรญ ohromiลฅ vizรกลพou. ฤฝudia vย ลom tvrdo pracujรบ aย vฤaka tomu dosahujรบ na tento regiรณn viac ako obstojnรฝ ลพivotnรฝ ลกtandard. โNestaviame na cestovnรฝ ruch, nemรดลพeme predsa konkurovaลฅ susednรฝm mestรกm, akรฝmi sรบ Kremnica alebo Banskรก ล tiavnica,โ hovorรญ hovorca mesta Martin Balรกลพ. Dodรกva, ลพe hlavnรฝm plusom ลฝiaru je, ลพe dรกva ฤพuฤom prรกcu aย prรญleลพitosti.
Tento rok si mesto pripomรญna 765. vรฝroฤie udelenia mestskรฝch prรกv โ agrรกrne mesteฤko vลกak bolo vย 50. rokoch 20. storoฤia na pokraji zรกniku. Zachrรกnil ho zรกmer vtedajลกej vlรกdy postaviลฅ tu strategickรฝ zรกvod. โOdvtedy prudko stรบpal aj poฤet obyvateฤพov, vย sรบฤasnosti mรก mesto pribliลพne 19ย 300 obyvateฤพov,โ konลกtatuje hovorca.ย
Stรกlica hlinรญk aย zmeny
Od 50. rokov vลกak ubehlo takmer polstoroฤie aย priemysel sa zmenil. โPriemyslu tu kraฤพoval kolos Zรกvod Slovenskรฉho nรกrodnรฉho povstania, neskรดr premenovanรฝ na ZSNP, ako ลกtรกtny podnik aลพ do roku 2002, keฤ ho privatizovala skupina Penta,โ vysvetฤพuje hovorca mesta. Dodรกva, ลพe podnik mal zaฤiatkom tretieho tisรญcroฤia vรกลพne problรฉmy aย nebyลฅ ozdravenia, ktorรฉ so sebou priniesla privatizรกcia, moลพno by nepreลพil. Po privatizรกcii Penta oddelila od zรกvodu viacerรฉ dcรฉrske spoloฤnosti, ktorรฉ neskรดr predala strategickรฝm investorom. โJe tu veฤพkรก koncentrรกcia zahraniฤnรฝch investorov, kฤพรบฤovรก vลกak bola najmรค investรญcia zย Eurรณpskej banky pre obnovu aย rozvoj aย zo spoloฤnosti Norsk Hydro vย 90.ย rokoch. Tรก vytvorila podmienky na vรฝvoj modernej ekologickej vรฝroby hlinรญka,โ konลกtatuje hovorca. Nรณrska technolรณgia vtedy skonฤila starรฝ spรดsob vรฝroby aย priniesla novรฝ. โDnes je naprรญklad spoloฤnosลฅ Slovalco, a. s., jednou zย najziskovejลกรญch firiem na Slovensku โ 34 percent jej akciรญ vlastnรญ spoloฤnosลฅ Penta prostrednรญctvom ZSNP aย zvyลกnรฉ akcie patria spoloฤnosti Norsk Hydro,โ dodรกva.
ลฝIAR NAD HRONOM Kraj:ย ย ย Banskobystrickรฝ samosprรกvny kraj Regiรณn:ย ย ย Banskรก Bystrica Rozloha katastrรกlneho รบzemia mesta:ย ย ย 40,0 km2 Poฤet obyvateฤพov mesta:ย ย ย 19 306 Miera evidovanej nezamestnanosti vย okrese:ย ย ย 14,54 % ย Dรดleลพitรฉ podniky aย inลกtitรบcie vย meste
|
Zamestnanosลฅย aย ลพivotnรก รบroveล
Vย priemyselnom parku dnes podฤพa hovorcu pracuje pribliลพne pรคลฅtisรญc ฤพudรญ. Zvyลกok obyvateฤพstva pรดsobรญ vย obchode aย sluลพbรกch โ keฤยญลพe vฤaka dostatku pracovnรฝch prรญleลพitostรญ je vย meste na tento regiรณn celkovo vysokรก ลพivotnรก รบroveล. โNezamestnanosลฅ sa pohybuje na hranici 15 percent, ฤo je na tunajลกie pomery dobrรก bilancia,โ hovorรญ Martin Balรกลพ. So zamestnanosลฅou ide ruka vย ruke aj priemernรก mzda, aย tรก je vย ลฝiari opรคลฅ na vyลกลกej รบrovni ako vย ostatnom regiรณne.
Mesto disponuje ลกtandardnรฝmi ลกportovรฝmi zariadeniami โ je tu futbalovรฝ ลกtadiรณn, aktivity na hokejovom ลกtadiรณne sรบ momentรกlne utlmenรฉ. Krytรก plavรกreล, ลกportovรก hala aย plรกลพovรฉ kรบpalisko je kย dispozรญcii.
Centrum mesta vลกak silne poznaฤila architektรบra bรฝvalรฉho reลพimu โ nemรก veฤพa predpokladov na ลพivot vย mestskom zmysle slova.
Rozvoj mesta
โMesto je momentรกlne vo fรกze realizรกcie aย prรญpravy na realizรกciu projektov, na ktorรฉ sme zรญskali prostriedky zo ลกtrukturรกlnych fondov Eurรณpskej รบnie. Mรกme kย dispozรญciรญ 33 miliรณnov eur,โ konลกtatuje hovorca mesta. Zย tรฝchto peลazรญ chce mesto financovaลฅ naprรญklad uลพ prebiehajรบcu revitalizรกciu centrรกlnej mestskej zรณny, ktorej by to mohlo prinavrรกtiลฅ ลพivot โ investรญciou za pribliลพne 1,5 miliรณna eur sa na nรกmestรญ postavil polyfunkฤnรฝ dom, vย ktorom by mali byลฅ sluลพby aย kaviarne โ nรกmestie by tak mohlo byลฅ aj cieฤพom, nielen chodnรญkom.ย ย
ฤalลกรญm veฤพkรฝm projektom je rekonลกtrukcia verejnรฉho osvetlenia za pribliลพne 4 miliรณny eur. โTento projekt vลกak financujeme zย รบverovรฝch zdrojov mesta. Je to jeden zย najrozsiahlejลกรญch projektov, ktorรฝ sme realizovali, kompletne sme vymenili kabelรกลพ, zaviedli sme optickรฝ kรกbel aย popri tom sme museli aj zrekonลกtruovaลฅ niektorรฉ chodnรญky, ktorรฉ sme pri tom rozbili,โ hovorรญ Martin Balรกลพ.
Pochvรกli sa tieลพ slovenskรฝm unikรกtom โ ลฝiar je pravdepodobne jedinรฝm mestom, ktorรฉ mรก zrekonลกtruovanรบ celรบ ลกkolskรบ sieลฅ โ vลกetky ลกkoly aย ลกkรดlky.
Ekolรณgia na prvom mieste
ลฝiar dlho bojoval aย vย podstate eลกte stรกle bojuje s povesลฅou silno zneฤistenรฉho mesta. To, ลพe vรฝroba hlinรญka je vย maximรกlnej moลพnej miere ekologickรก uลพ od roku 1993, mestu veฤพmi vย naprรกvanรญ verejnej mienky nepomรกha, rozhodlo sa preto spraviลฅ viac. โJednรฝm zย projektov je intenzifikรกcia separovanรฉho zberu. Pri tejto prรญleลพitosti sme nakรบpili novรฉ vozy pohรกลanรฉ CNG (stlaฤenรฝm zemnรฝm plynom), drviฤky odpadu aย podobne. ZSNP investuje veฤพkรฉ peniaze do zazelenania povestnej sklรกdky ฤervenรฉho kalu aย darรญ sa im โ ฤoskoro by mala byลฅ zelenรก.
โSnaลพรญme sa tieลพ obyvateฤพov progresรญvnym spรดsobom motivovaลฅ kย separovaniu. Eลกte vย roku 2005 sme naprรญklad vytvorili uzamykateฤพnรฉ stojiskรก na komunรกlny aj separovanรฝ odpad, ktorรฉ prislรบchajรบ urฤitรฉmu spoloฤenstvu ฤพudรญ. Separovanรฝ odpad odtiaฤพ odvรกลพame zadarmo. Ak teda ฤพudia poctivo separujรบ, mรดลพu uลกetriลฅ veฤพkรบ ฤasลฅ svojich predoลกlรฝch nรกkladov,โ opisuje systรฉm mnoลพstvovรฉho separovania hovorca mesta. Vย neposlednom rade hovorca spomenie rekultivรกciu sklรกdky odpadu, ktorรก je mimo prevรกdzky uลพ od roku 2008.
Centrum zhodnocovania odpadov
Hlavnรฝm ekolรณgickรฝm projektom je vลกak projekt za 20 miliรณnov eur โย mesto chce uลพ vย tomto roku zaฤaลฅ budovaลฅ centrum zhodnocovania odpadu. Odpad, ktorรฝ sa uลพ nebude daลฅ druhotne recyklovaลฅ, sa bude urฤitรฝmi procesmi (naprรญklad fermentรกciou) meniลฅ na palivo โ buฤ na plyn, alebo na teplo, alebo na elektrickรบ energiu. โPlyn, ktorรฝ sa tu vyprodukuje, bude slรบลพiลฅ ako pohonnรก lรกtka pre autรก, ktorรฉ budรบ odpad zvรกลพaลฅ. Energia bude zasa umoลพลovaลฅ chod fabriky,โ vysvetฤพuje hovorca aย dodรกva, ลพe ide oย jeden zย najmodernejลกรญch spรดsobov nakladania sย odpadmi.
Sympatickรฉ je, ลพe mesto investuje do zรกmerov, ktorรฝch efekt sa preukรกลพe aลพ oย niekoฤพko rokov.
Doprava po slovensky? Problรฉm
Problรฉmy mesta sย dopravou majรบ niekoฤพko rovรญn. โRรฝchlostnรก cesta R1 nรกm veฤพmi pomohla, stรกle je ale problematickรฝ ลฅah na Prievidzu. Obchvat R2 je vลกak uลพ naplรกnovanรฝ aย nรญm by sa tento problรฉm mal vyrieลกiลฅ,โ hovorรญ Martin Balรกลพ.
ฤalลกรญm ลกtandardnรฝm problรฉmom mestskej dopravy je parkovanie. โNovรฉ parkovacie miesta sa vo vnรบtroblokoch hฤพadajรบ len ลฅaลพko aย vรคฤลกinou na รบkor zelene. Novรฉ parkovacie miesta treba, do tohto procesu by sa ale mali zapojiลฅ aktรญvne aj obฤania, aby mesto dostalo signรกl, ktorรฝm smerom sa mรก uberaลฅ,โ konลกtatuje hovorca. Dodรกva, ลพe mesto oย tejto problematike zatiaฤพ iba diskutuje, rieลกenia prostrednรญctvom parkovacรญch domov aย podobne teda zatiaฤพ zostรกvajรบ vย teoretickej rovine.
Stagnujรบca vรฝstavba
Pri menovanรญ slabostรญ mesta hovorca mesta Martin Balรกลพ spomenie naozaj zaujรญmavรฝ fakt โ kรฝm na celom Slovensku sa eลกte pred krรญzou hovorilo oย stavebnom boome, vย ลฝiari nad Hronom sa podฤพa jeho slov od 90. rokov nepostavil โani jedinรฝ bytโ. โJeden developerskรฝ projekt sa tu mal realizovaลฅ eลกte pred krรญzou, ale nakoniec zย neho ziลกlo. Je zvlรกลกtne, ลพe investori ani developeri si doteraz nevลกimli tรบto slovenskรบ anomรกliu. Dopyt je โ mesto jeden objekt zreลกtaurovalo aย ฤalลกรญ to ฤakรก. Chceme sa pustiลฅ aj do vรฝstavby nรกjomnรฝch bytov, ale rovnako by nรกs poteลกil aj investiฤnรฝ zรกmer tohto druhu,โ dodรกva sย รบsmevom. Dodรกva vลกak, ลพe nieฤo sa predsa len realizovaลฅ ide โ vย meste pribudne obchodnรฉ centrum, ktorรฉho investorom je spoloฤnosลฅ Tatraยญreal. Malo by รญsลฅ oย menลกie obchodnรฉ centrum, primeranรฉ dvadsaลฅtisรญcovรฉmu mestu. Opรคลฅ nebude konkurovaลฅ najbliลพลกiemu megaobchodnรฉmu centru vย Banskej Bystrici. Pรดjde oย malรฉ polyfunkฤnรฉ centrum.
Kuriozita na zรกver
Keฤลพe ลฝiar je ลกpecifickรฉ mesto vย ลกpecifickej situรกcii, nemรก รบplne ลกtandardnรฉ problรฉmy, ako inรฉ mestรก. Nemusรญ sa veฤพmi zaoberaลฅ lรกkanรญm investorov, ale rieลกi skรดr ekolรณgiu. Mรก dostatok financiรญ zย fondov na odvรกลพne projekty aย zameriava sa na zlepลกovanie ลพivotnรฉho prostredia โ problematike, ktorรก je vย mnohรฝch inรฝch mestรกch na poslednรฝch miestach.
Poslednou slabou strรกnkou mesta je skรดr kuriozita ako ลกpecifikum. โMesto mรก problรฉm sย osadou zย chatrฤรญ, ktorรบ pod mestom asi pred ลกtyrmi rokmi zaloลพili neprispรดsobivรญ obฤania. Problรฉmom vลกak je, ลพe pozemok, na ktorom chatrฤe stoja, je sรบkromnรฝ, mesto preto nemรดลพe zasiahnuลฅ. Pozemok patrรญ Urbรกrskemu aย pasienkovรฉmu spoloฤenstvu, ktorรฉ kย tomu miestu ani kย mestu nepociลฅuje aลพ takรบ povinnosลฅ aย doteraz razantne nezakroฤilo โ mรกme vลกak prรญsฤพub, ลพe uลพ siahnu aj po sรบdnom rieลกenรญ. Dnes vย tejto osade ลพije asi 500 ฤพudรญ vย chatrฤiach bez stavebnรฉho povolenia aย kรฝm ich nezaลพaluje vlastnรญk pozemku, nestane sa niฤ,โ konลกtatuje hovorca mesta aย upozorลuje na paradox vย zรกkone, ktorรฝ nรบti majiteฤพa pozemku prostrednรญctvom sรบdu sa doprosovaลฅ, aby ฤพudia, ktorรญ tam nemajรบ ฤo robiลฅ, odiลกli zย jeho pozemku.
Celkovo sa ลฝiaru darรญ
Mesto, ktorรฉ zย architektonickรฉho hฤพadiska mรดลพe slรบลพiลฅ iba ako pomnรญk projektantom socializmu, je vย dobrej kondรญcii. Recept na jej postupnรฉ zlepลกovanie majรบ kuchรกri zapรญsanรฝ, podstatnรฉ je, ฤi aย za koฤพko sa im ho podarรญ uvariลฅ aย ฤi bude chutiลฅ. Problรฉm sย bรฝvanรญm, dopravou aย neprispรดsobivรฝmi obฤanmi sรบ ลกtandardom takmer vย kaลพdom meste. Snahy oย ekologizรกciu priemyselnรฉho mesta vลกak musรญ vysoko hodnotiลฅ kaลพdรฝ โ ลฝiar moลพno nakoniec bude paradoxne slรบลพiลฅ ako prรญklad pre inรฉ mestรก.
Silnรฉ strรกnky mesta | Slabรฉ strรกnky mesta |
Priemysel, ktorรฝ dรกva pracovnรฉ prรญleลพitosti ฤพuฤom zย okresu | Stacionรกrna doprava โ parkovanie |
Na tento regiรณn nรญzka miera nezamestnanosti | Problรฉm sย naฤierno postavenou osadou aย neprispรดsobivรฝmi obฤanmi |
Dobrรก รบroveล obchodu aย sluลพieb | Zanedbanรก bytovรก vรฝstavba |
Ekologizรกcia priemyslu, ale aj samotnรฉho mesta | ย |
Tamara Leontievovรก
Foto: Dano Veselskรฝ
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.