ลฝiar nad Hronom: Zย priemyselnรฉho kรกฤatka โ€žekolabuลฅโ€œ
Galรฉria(7)

ลฝiar nad Hronom: Zย priemyselnรฉho kรกฤatka โ€žekolabuลฅโ€œ

Mesto, ktorรฉho osud predurฤil kov. Sย nรญm sa spรกja celรก jeho modernรก existencia โ€“ nebyลฅ hlinรญka, zย mesteฤka Svรคtรฝ Krรญลพ by zostala malรก dedinka, ktorรก by sa moลพno ani nedoลพila dneลกka. Vฤaka priemyslu vลกak ลฝiar ลพije doteraz aย nedarรญ sa mu zle โ€“ vย mnohรฝch ohฤพadoch je vย podstate svetlรฝm bodom regiรณnu. Stรกle je vลกak kam napredovaลฅ aย jednou zย mรฉt vedenia mesta je dosiahnuลฅ aj napriek hlinikรกrskemu aย strojรกrenskรฉmu priemyslu zelenรฝ status.

Tรฉma ฤรญslo jedna: priemysel
ลฝiar nad Hronom nie je peknรฉ mesto. Turista sem naozaj mรดลพe len zablรบdiลฅ. Toto mesto sa vลกak ani nesnaลพรญ ohromiลฅ vizรกลพou. ฤฝudia vย ลˆom tvrdo pracujรบ aย vฤaka tomu dosahujรบ na tento regiรณn viac ako obstojnรฝ ลพivotnรฝ ลกtandard. โ€žNestaviame na cestovnรฝ ruch, nemรดลพeme predsa konkurovaลฅ susednรฝm mestรกm, akรฝmi sรบ Kremnica alebo Banskรก ล tiavnica,โ€œ hovorรญ hovorca mesta Martin Balรกลพ. Dodรกva, ลพe hlavnรฝm plusom ลฝiaru je, ลพe dรกva ฤพuฤom prรกcu aย prรญleลพitosti.

Tento rok si mesto pripomรญna 765. vรฝroฤie udelenia mestskรฝch prรกv โ€“ agrรกrne mesteฤko vลกak bolo vย 50. rokoch 20. storoฤia na pokraji zรกniku. Zachrรกnil ho zรกmer vtedajลกej vlรกdy postaviลฅ tu strategickรฝ zรกvod. โ€žOdvtedy prudko stรบpal aj poฤet obyvateฤพov, vย sรบฤasnosti mรก mesto pribliลพne 19ย 300 obyvateฤพov,โ€œ konลกtatuje hovorca.ย 

ลฝiar nad Hronom

Stรกlica hlinรญk aย zmeny
Od 50. rokov vลกak ubehlo takmer polstoroฤie aย priemysel sa zmenil. โ€žPriemyslu tu kraฤพoval kolos Zรกvod Slovenskรฉho nรกrodnรฉho povstania, neskรดr premenovanรฝ na ZSNP, ako ลกtรกtny podnik aลพ do roku 2002, keฤ ho privatizovala skupina Penta,โ€œ vysvetฤพuje hovorca mesta. Dodรกva, ลพe podnik mal zaฤiatkom tretieho tisรญcroฤia vรกลพne problรฉmy aย nebyลฅ ozdravenia, ktorรฉ so sebou priniesla privatizรกcia, moลพno by nepreลพil. Po privatizรกcii Penta oddelila od zรกvodu viacerรฉ dcรฉrske spoloฤnosti, ktorรฉ neskรดr predala strategickรฝm investorom. โ€žJe tu veฤพkรก koncentrรกcia zahraniฤnรฝch investorov, kฤพรบฤovรก vลกak bola najmรค investรญcia zย Eurรณpskej banky pre obnovu aย rozvoj aย zo spoloฤnosti Norsk Hydro vย 90.ย rokoch. Tรก vytvorila podmienky na vรฝvoj modernej ekologickej vรฝroby hlinรญka,โ€œ konลกtatuje hovorca. Nรณrska technolรณgia vtedy skonฤila starรฝ spรดsob vรฝroby aย priniesla novรฝ. โ€žDnes je naprรญklad spoloฤnosลฅ Slovalco, a. s., jednou zย najziskovejลกรญch firiem na Slovensku โ€“ 34 percent jej akciรญ vlastnรญ spoloฤnosลฅ Penta prostrednรญctvom ZSNP aย zvyลกnรฉ akcie patria spoloฤnosti Norsk Hydro,โ€œ dodรกva.

ลฝIAR NAD HRONOM
Kraj:ย ย ย  Banskobystrickรฝ samosprรกvny kraj
Regiรณn:ย ย ย  Banskรก Bystrica
Rozloha katastrรกlneho
รบzemia mesta:ย ย ย  40,0 km2
Poฤet obyvateฤพov mesta:ย ย ย  19 306
Miera evidovanej nezamestnanosti
vย okrese:ย ย ย  14,54 %
ย 
Dรดleลพitรฉ podniky aย inลกtitรบcie vย meste

  • ZSNP, a. s.
  • Slovalco, a. s.
  • Nemak Slovakia, s. r. o.
  • Fagor Ederlan Slovensko, a. s.
  • Sapa Profily, a. s.
  • Remeslo stav, s. r. o.

Zamestnanosลฅย  aย ลพivotnรก รบroveลˆ
Vย priemyselnom parku dnes podฤพa hovorcu pracuje pribliลพne pรคลฅtisรญc ฤพudรญ. Zvyลกok obyvateฤพstva pรดsobรญ vย obchode aย sluลพbรกch โ€“ keฤยญลพe vฤaka dostatku pracovnรฝch prรญleลพitostรญ je vย meste na tento regiรณn celkovo vysokรก ลพivotnรก รบroveลˆ. โ€žNezamestnanosลฅ sa pohybuje na hranici 15 percent, ฤo je na tunajลกie pomery dobrรก bilancia,โ€œ hovorรญ Martin Balรกลพ. So zamestnanosลฅou ide ruka vย ruke aj priemernรก mzda, aย tรก je vย ลฝiari opรคลฅ na vyลกลกej รบrovni ako vย ostatnom regiรณne.

Mesto disponuje ลกtandardnรฝmi ลกportovรฝmi zariadeniami โ€“ je tu futbalovรฝ ลกtadiรณn, aktivity na hokejovom ลกtadiรณne sรบ momentรกlne utlmenรฉ. Krytรก plavรกreลˆ, ลกportovรก hala aย plรกลพovรฉ kรบpalisko je kย dispozรญcii.
Centrum mesta vลกak silne poznaฤila architektรบra bรฝvalรฉho reลพimu โ€“ nemรก veฤพa predpokladov na ลพivot vย mestskom zmysle slova.

ลฝiar nad Hronom

Rozvoj mesta
โ€žMesto je momentรกlne vo fรกze realizรกcie aย prรญpravy na realizรกciu projektov, na ktorรฉ sme zรญskali prostriedky zo ลกtrukturรกlnych fondov Eurรณpskej รบnie. Mรกme kย dispozรญciรญ 33 miliรณnov eur,โ€œ konลกtatuje hovorca mesta. Zย tรฝchto peลˆazรญ chce mesto financovaลฅ naprรญklad uลพ prebiehajรบcu revitalizรกciu centrรกlnej mestskej zรณny, ktorej by to mohlo prinavrรกtiลฅ ลพivot โ€“ investรญciou za pribliลพne 1,5 miliรณna eur sa na nรกmestรญ postavil polyfunkฤnรฝ dom, vย ktorom by mali byลฅ sluลพby aย kaviarne โ€“ nรกmestie by tak mohlo byลฅ aj cieฤพom, nielen chodnรญkom.ย ย 
ฤŽalลกรญm veฤพkรฝm projektom je rekonลกtrukcia verejnรฉho osvetlenia za pribliลพne 4 miliรณny eur. โ€žTento projekt vลกak financujeme zย รบverovรฝch zdrojov mesta. Je to jeden zย najrozsiahlejลกรญch projektov, ktorรฝ sme realizovali, kompletne sme vymenili kabelรกลพ, zaviedli sme optickรฝ kรกbel aย popri tom sme museli aj zrekonลกtruovaลฅ niektorรฉ chodnรญky, ktorรฉ sme pri tom rozbili,โ€œ hovorรญ Martin Balรกลพ.

Pochvรกli sa tieลพ slovenskรฝm unikรกtom โ€“ ลฝiar je pravdepodobne jedinรฝm mestom, ktorรฉ mรก zrekonลกtruovanรบ celรบ ลกkolskรบ sieลฅ โ€“ vลกetky ลกkoly aย ลกkรดlky.

ลฝiar nad Hronom

Ekolรณgia na prvom mieste
ลฝiar dlho bojoval aย vย podstate eลกte stรกle bojuje s povesลฅou silno zneฤistenรฉho mesta. To, ลพe vรฝroba hlinรญka je vย maximรกlnej moลพnej miere ekologickรก uลพ od roku 1993, mestu veฤพmi vย naprรกvanรญ verejnej mienky nepomรกha, rozhodlo sa preto spraviลฅ viac. โ€žJednรฝm zย projektov je intenzifikรกcia separovanรฉho zberu. Pri tejto prรญleลพitosti sme nakรบpili novรฉ vozy pohรกลˆanรฉ CNG (stlaฤenรฝm zemnรฝm plynom), drviฤky odpadu aย podobne. ZSNP investuje veฤพkรฉ peniaze do zazelenania povestnej sklรกdky ฤervenรฉho kalu aย darรญ sa im โ€“ ฤoskoro by mala byลฅ zelenรก.

โ€žSnaลพรญme sa tieลพ obyvateฤพov progresรญvnym spรดsobom motivovaลฅ kย separovaniu. Eลกte vย roku 2005 sme naprรญklad vytvorili uzamykateฤพnรฉ stojiskรก na komunรกlny aj separovanรฝ odpad, ktorรฉ prislรบchajรบ urฤitรฉmu spoloฤenstvu ฤพudรญ. Separovanรฝ odpad odtiaฤพ odvรกลพame zadarmo. Ak teda ฤพudia poctivo separujรบ, mรดลพu uลกetriลฅ veฤพkรบ ฤasลฅ svojich predoลกlรฝch nรกkladov,โ€œ opisuje systรฉm mnoลพstvovรฉho separovania hovorca mesta. Vย neposlednom rade hovorca spomenie rekultivรกciu sklรกdky odpadu, ktorรก je mimo prevรกdzky uลพ od roku 2008.

Centrum zhodnocovania odpadov
Hlavnรฝm ekolรณgickรฝm projektom je vลกak projekt za 20 miliรณnov eur โ€“ย  mesto chce uลพ vย tomto roku zaฤaลฅ budovaลฅ centrum zhodnocovania odpadu. Odpad, ktorรฝ sa uลพ nebude daลฅ druhotne recyklovaลฅ, sa bude urฤitรฝmi procesmi (naprรญklad fermentรกciou) meniลฅ na palivo โ€“ buฤ na plyn, alebo na teplo, alebo na elektrickรบ energiu. โ€žPlyn, ktorรฝ sa tu vyprodukuje, bude slรบลพiลฅ ako pohonnรก lรกtka pre autรก, ktorรฉ budรบ odpad zvรกลพaลฅ. Energia bude zasa umoลพลˆovaลฅ chod fabriky,โ€œ vysvetฤพuje hovorca aย dodรกva, ลพe ide oย jeden zย najmodernejลกรญch spรดsobov nakladania sย odpadmi.

Sympatickรฉ je, ลพe mesto investuje do zรกmerov, ktorรฝch efekt sa preukรกลพe aลพ oย niekoฤพko rokov.

ลฝiar nad Hronom

Doprava po slovensky? Problรฉm
Problรฉmy mesta sย dopravou majรบ niekoฤพko rovรญn. โ€žRรฝchlostnรก cesta R1 nรกm veฤพmi pomohla, stรกle je ale problematickรฝ ลฅah na Prievidzu. Obchvat R2 je vลกak uลพ naplรกnovanรฝ aย nรญm by sa tento problรฉm mal vyrieลกiลฅ,โ€œ hovorรญ Martin Balรกลพ.

ฤŽalลกรญm ลกtandardnรฝm problรฉmom mestskej dopravy je parkovanie. โ€žNovรฉ parkovacie miesta sa vo vnรบtroblokoch hฤพadajรบ len ลฅaลพko aย vรคฤลกinou na รบkor zelene. Novรฉ parkovacie miesta treba, do tohto procesu by sa ale mali zapojiลฅ aktรญvne aj obฤania, aby mesto dostalo signรกl, ktorรฝm smerom sa mรก uberaลฅ,โ€œ konลกtatuje hovorca. Dodรกva, ลพe mesto oย tejto problematike zatiaฤพ iba diskutuje, rieลกenia prostrednรญctvom parkovacรญch domov aย podobne teda zatiaฤพ zostรกvajรบ vย teoretickej rovine.

Stagnujรบca vรฝstavba
Pri menovanรญ slabostรญ mesta hovorca mesta Martin Balรกลพ spomenie naozaj zaujรญmavรฝ fakt โ€“ kรฝm na celom Slovensku sa eลกte pred krรญzou hovorilo oย stavebnom boome, vย ลฝiari nad Hronom sa podฤพa jeho slov od 90. rokov nepostavil โ€žani jedinรฝ bytโ€œ. โ€žJeden developerskรฝ projekt sa tu mal realizovaลฅ eลกte pred krรญzou, ale nakoniec zย neho ziลกlo. Je zvlรกลกtne, ลพe investori ani developeri si doteraz nevลกimli tรบto slovenskรบ anomรกliu. Dopyt je โ€“ mesto jeden objekt zreลกtaurovalo aย ฤalลกรญ to ฤakรก. Chceme sa pustiลฅ aj do vรฝstavby nรกjomnรฝch bytov, ale rovnako by nรกs poteลกil aj investiฤnรฝ zรกmer tohto druhu,โ€œ dodรกva sย รบsmevom. Dodรกva vลกak, ลพe nieฤo sa predsa len realizovaลฅ ide โ€“ vย meste pribudne obchodnรฉ centrum, ktorรฉho investorom je spoloฤnosลฅ Tatraยญreal. Malo by รญsลฅ oย menลกie obchodnรฉ centrum, primeranรฉ dvadsaลฅtisรญcovรฉmu mestu. Opรคลฅ nebude konkurovaลฅ najbliลพลกiemu megaobchodnรฉmu centru vย Banskej Bystrici. Pรดjde oย malรฉ polyfunkฤnรฉ centrum.

ลฝiar nad Hronom

Kuriozita na zรกver
Keฤลพe ลฝiar je ลกpecifickรฉ mesto vย ลกpecifickej situรกcii, nemรก รบplne ลกtandardnรฉ problรฉmy, ako inรฉ mestรก. Nemusรญ sa veฤพmi zaoberaลฅ lรกkanรญm investorov, ale rieลกi skรดr ekolรณgiu. Mรก dostatok financiรญ zย fondov na odvรกลพne projekty aย zameriava sa na zlepลกovanie ลพivotnรฉho prostredia โ€“ problematike, ktorรก je vย mnohรฝch inรฝch mestรกch na poslednรฝch miestach.

Poslednou slabou strรกnkou mesta je skรดr kuriozita ako ลกpecifikum. โ€žMesto mรก problรฉm sย osadou zย chatrฤรญ, ktorรบ pod mestom asi pred ลกtyrmi rokmi zaloลพili neprispรดsobivรญ obฤania. Problรฉmom vลกak je, ลพe pozemok, na ktorom chatrฤe stoja, je sรบkromnรฝ, mesto preto nemรดลพe zasiahnuลฅ. Pozemok patrรญ Urbรกrskemu aย pasienkovรฉmu spoloฤenstvu, ktorรฉ kย tomu miestu ani kย mestu nepociลฅuje aลพ takรบ povinnosลฅ aย doteraz razantne nezakroฤilo โ€“ mรกme vลกak prรญsฤพub, ลพe uลพ siahnu aj po sรบdnom rieลกenรญ. Dnes vย tejto osade ลพije asi 500 ฤพudรญ vย chatrฤiach bez stavebnรฉho povolenia aย kรฝm ich nezaลพaluje vlastnรญk pozemku, nestane sa niฤ,โ€œ konลกtatuje hovorca mesta aย upozorลˆuje na paradox vย zรกkone, ktorรฝ nรบti majiteฤพa pozemku prostrednรญctvom sรบdu sa doprosovaลฅ, aby ฤพudia, ktorรญ tam nemajรบ ฤo robiลฅ, odiลกli zย jeho pozemku.

Celkovo sa ลฝiaru darรญ
Mesto, ktorรฉ zย architektonickรฉho hฤพadiska mรดลพe slรบลพiลฅ iba ako pomnรญk projektantom socializmu, je vย dobrej kondรญcii. Recept na jej postupnรฉ zlepลกovanie majรบ kuchรกri zapรญsanรฝ, podstatnรฉ je, ฤi aย za koฤพko sa im ho podarรญ uvariลฅ aย ฤi bude chutiลฅ. Problรฉm sย bรฝvanรญm, dopravou aย neprispรดsobivรฝmi obฤanmi sรบ ลกtandardom takmer vย kaลพdom meste. Snahy oย ekologizรกciu priemyselnรฉho mesta vลกak musรญ vysoko hodnotiลฅ kaลพdรฝ โ€“ ลฝiar moลพno nakoniec bude paradoxne slรบลพiลฅ ako prรญklad pre inรฉ mestรก.

Silnรฉ strรกnky mesta Slabรฉ strรกnky mesta
Priemysel, ktorรฝ dรกva pracovnรฉ prรญleลพitosti ฤพuฤom zย okresu Stacionรกrna doprava โ€“ parkovanie
Na tento regiรณn nรญzka miera nezamestnanosti Problรฉm sย naฤierno postavenou osadou aย neprispรดsobivรฝmi obฤanmi
Dobrรก รบroveลˆ obchodu aย sluลพieb Zanedbanรก bytovรก vรฝstavba
Ekologizรกcia priemyslu, ale aj samotnรฉho mesta ย 

Tamara Leontievovรก
Foto: Dano Veselskรฝ

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.

Najฤรญtanejลกie