Žilina naberá smer udržateľného rozvoja

Výrazným problémom brzdiacim plánovanie nového rozvoja a takmer neúčinným nástrojom v procesoch regulovania výstavby niektorých ohlásených stavieb je pomerne starý, no stále záväzný územný plán z roku 1980. V roku 1994 sa síce začal spracúvať nový územný plán, ten však ani v súčasnosti nie je dokončený a viac-menej pretrváva v polohe štatistu, ktorý stačí iba zachytávať zmeny v štruktúre sídla. V roku 2000 sa prerokoval nový koncept územného plánu. Územný plán zóny majú doposiaľ spracovaný len tri rozvojové územia.

„Záväzný dokument plánujeme schváliť do konca roka 2008,“ uviedol hlavný architekt mesta Žiliny Ing. arch. Martin Pavelek. Zároveň podotkol, že spracovaný záväzný nástroj územného plánovania by mal plniť úlohu prechodného dokumentu, zabezpečujúceho preklenutie obdobia spracúvania nového územného plánu, ktorý mesto plánuje ohlásiť na budúci rok. „Urgentne sa spracúva štúdia výškovej regulácie mesta, v roku 2007 boli spracované územnoplánovacie podklady pre dopravu, zeleň a taktiež štúdia mestských cyklotrás.“ V súčasnosti mesto prerokúva územnú prognózu strategického rozvoja mesta.

Mesto bez architekta

Urbanistická koncepcia sídla je značne poznačená absenciou Útvaru hlavného architekta v predchádzajúcej samospráve mesta. Situáciu sťažuje fakt, že ešte aj v rokoch 2004 až 2006  bolo odpredaných množstvo pozemkov a vydaných veľa územných a stavebných rozhodnutí na stavby v rozpore s územným plánom. V súčasnosti prebieha realizácia väčšiny z nich. „Aktuálnou potrebou mesta je stabilizácia momentálneho stavebného rozvoja,“ reaguje na problematiku pretrvávajúceho boja mesta s investičnými projektmi v rozpore s územným plánom Martin Pavelek.

„Problémom nie je ani tak prudký stavebný rozvoj, ako v minulosti absentujúci vyvážený a zodpovedný prístup plánovania a situovania výstavby. Mesto pôvodne disponovalo dostatočnými rezervami pre budúci stavebný rozvoj. No ten bol nesprávne načasovaný a prebiehal pomerne živelne, bez rešpektu k regulácii územného plánu. A tak k realizáciám obchádzajúcim územný plán – nákupným strediskám ako Metro či Max – pomaly možno pribudne aj projekt Auparku na Námestí Ľudovíta Štúra. Mestu sa však podarilo niekoľko stavieb zastaviť, či vyrubiť pokuty za nepovolené začatie realizačných prác.

Dlho očakávanou investíciou je výstavba diaľnice D1, ktorej ukončenie je plánované v roku 2013. Avizovaný variant diaľnice spájajúcej Žilinu s mestom Martin má viesť cez tunel, mimo intravilánu sídla. V súčasnosti však Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií čoraz dôraznejšie presadzuje variant, ktorý plánuje rozšírenie cesty D 18, vedúcej popri Strečne. To môže skomplikovať už aj tak nevyhovujúci stav zaťaženia dopravy v centre mesta. „Pri riešení problematiky dopravy opätovne narážame na nedostatok pozemkov, vhodných na ­realizáciu dopravných koridorov,“ upozornil na problém riešenia dopravy hlavný architekt mesta a zároveň poznamenal, že súčasný diaľničný privádzač, ako aj mestské časti Závodie a Bánová, sústreďujú dopravu na významný dopravný uzol – kruhový objazd Rondel, čo môže v budúcnosti spôsobiť dopravný kolaps.

Z tohto dôvodu sa v blízkej budúcnosti pripravujú ďalšie investície, zamerané na obnovu viacerých zrušených cestných komunikácií pôvodného radiálno-okružného dopravného systému. Obnovenie časti pôvodnej cestnej siete umožní flexibilnejšie prepojenie východnej a západnej časti mesta. Aktuálnou investíciou, ktorá rezonuje mestským úradom, je riešenie nadstavby parkovacieho domu pri námestí Andreja Hlinku, ako aj spracovanie projektov budovania cyklotrás a ich prepojenia s regionálnymi a nadregionálnymi trasami. V intraviláne mesta totiž cyklotrasy úplne absentujú.“

Ortofotomapa mesta Žilina   
1 – Priemyselná zóna a kasárne, 2 – Rozvojová športovo-rekreačná plocha: Športová hala na Bôriku, areál Žilinskej univerzity a Žilinský lesopark, 3 – Rozvojová plocha popri rieke
Ortofotomapa: © GEODIS SLOVAKIA, s. r. o.

Priemyselná bariéra

Výrazné špecifikum Žiliny predstavuje pás priemyselnej zóny, tiahnuci sa celým mestom od severu na juh. Ten spolu so železnicou a s už spomínaným diaľničným privádzačom rozdeľuje sídlo na dve pomerne izolované časti. Rozvojové územie súčasného priemyselného parku čaká celková revitalizácia a nové zadefinovanie využitia zóny ako zmiešaného územia s možným podielom plôch bývania. Prvé investície nedali dlho na seba čakať a už v súčasnosti sa na rozvojovom území pripravuje veľký projekt administratívno-vedeckého centra so zameraním na stavebníctvo, pod názvom CISS City. Ten je zatiaľ v štádiu architektonickej štúdie.

V súvislosti s touto avizovanou výškovou budovou je hlavný architekt mesta prístupný myšlienke situovania výškových stavieb práve v na tomto území, nakoľko negatívny vplyv stavby na historickú vedutu mesta je minimálny. Vo všeobecnosti však zastáva názor, že Žilina nespĺňa atribúty pre situovanie výškových budov a takéto stavby za súčasných podmienok hodnotí ako ekonomicky nerentabilné a územne problematické z titulu ďalšieho udržateľného rozvoja mesta. To sa týka aj dvoch v súčasnosti rozostavaných vyše dvadsaťpodlažných obytných domov povolených taktiež v rozpore s platným územným plánom.

Mesto: Žilina Kraj: Žilinský Región: Stredné Považie Rozloha kraja: 6 788 km2 Rozloha okresu: 815 km2 Rozloha mesta: 80,03 km2 Počet obyvateľov kraja: 693 041 Počet obyvateľov okresu: 156 539 Počet obyvateľov mesta: 85 425 Nezamestnanosť: 2,95 % Strategické podniky v regióne KIA Motors Slovakia, s. r. o. AQUACHEMIA, a. s. SUNGWOO HITECH Slovakia, s. r. o. JOHNSON CONTROLS INTERNA­TIONAL,    spol. s r. o. – odštepný závod Žilina Metsä Tissue, a. s. (bývalá firma Tento Slovakia, a. s.) FERONA Slovakia, a. s. VÁHOSTAV, a. s. Doprastav, a. s.

Sídlo na troch riekach

Hádam najväčšou devízou, ktorá nebola doposiaľ docenená, je prirodzené situovanie mesta na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce a Rajčianky, v blízkosti historickej pamiatky – Budatínskeho hradu. Toto územie je v súčasnosti negatívne ovplyvnené viacerými špecifikami, medzi ktoré možno zaradiť cestnú komunikáciu, železnicu či  priemyselnú zónu pozdĺž rieky Rajčianka. Územie však predstavuje veľkú výzvu pre budúci rozvoj mesta, ktoré plánuje odstrániť nevyužívané koľajisko a s ním spojené technické budovy. Mesto tak isto plánuje riešiť bezbariérový prístup na územie, ktoré by v budúcnosti malo mať rekreačno-obytný charakter. Vyriešená infraštruktúra otvorí nové možnosti rozvíjania mesta popri riekach.

Určité zmeny sa pripravujú aj v oblasti športu a kultúry. Jedným z výhľadových zámerov je prepojenie Športovej haly na Bôriku s univerzitným areálom a lesoparkom. Tak isto sa plánuje budovanie športovo-obchodného centra okolo futbalového štadióna. Okrem riešenia pešieho napojenia na centrum mesta bude nutné prepracovať dynamickú aj statickú dopravu okolia štadiónu. Ďalšia plánovaná investícia sa týka žilinského lyžiarskeho strediska na Hradisku, ktoré potrebuje celkovú revitalizáciu, rozšírenie lyžiarskych plôch, dobudovanie rekreačných zariadení a infraštruktúry. Vzhľadom na nízku geografickú polohu a stále slabšie zimy je realizácia tohto zámeru otázna.

V oblasti bývania sa v blízkej budúcnosti neudejú výrazné zmeny, keďže mesto vykazuje dostatok bytov. Žilina predpokladá realizáciu menších projektov bytovej a individuálnej bytovej výstavby. O veľkokapacitných mestských štvrtiach, ako je Port alebo Centrop v Bratislave, sa zatiaľ neuvažuje. Väčšie priemyselné zóny plánuje mesto situovať mimo svojho katastra. Zmeny čakajú aj Námestie Andreja Hlinku, o ktorého dostavbu prejavilo v súčasnosti záujem už niekoľko investorov. To tom svedčí aj nedávno avizovaná architektonická štúdia CITY PARK ŽILINA, ktorá sa však stretla s  nejednoznačným ohlasom. „Lukratívny priestor námestia síce plánujeme v blízkej budúcnosti koncepčne dotvoriť, ale potrebujeme získať čas na prípravu záväzného nástroja, na základe ktorého sa umožní celková regulácia územia,“ podotýka Martin Pavelek. Z tohto dôvodu mesto plánuje čo najskôr investovať do nového územného plánu zóny.

Miriam Turancová
Foto: autorka