Zsolt Lukáč: Počas krízy musíme hľadať nové príležitosti

Aktívne získavanie prostriedkov na projekty financované Európskou úniou, identifikácia so stavebným rozvojom najmä v oblasti infraštruktúry, životného prostredia a dopravy, napomáhanie pri zvyšovaní kvality a kvalifikácie stavebnej práce – to je len niekoľko úloh v činnosti Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Jeho prezidentom je od júna minulého roka Ing. Zsolt Lukáč, ktorý túto funkciu bude zastávať až do roku 2012.

Aké boli vaše predstavy, keď ste sa uchádzali o post prezidenta ZSPS a ako ste ich museli korigovať?
Už do volieb som išiel s vedomím, že ktokoľvek chytí kormidlo do rúk, musí ho viesť kontinuálne s predchádzajúcim vedením a nemal by ho strhnúť na ktorúkoľvek stranu. Samozrejme, môj program som musel zostaviť tak, aby zodpovedal potrebám daného obdobia. V prvom rade išlo o vyrovnanie sa s podmienkami prepadu stavebnej produkcie. Dôsledky krízy v stavebníctve sa totiž začali prejavovať až v druhej polovici minulého roka a zásadnejšie až v priebehu tohto roka. No už pri mojom nástupe sme museli urobiť nevyhnutné kroky.

Ktoré to boli konkrétne?
Predovšetkým sme museli zreorganizovať sekretariát na maximálne úspornú mieru a zabezpečiť jeho efektívne fungovanie. Popri úspore vnútorných prostriedkov sme zároveň hľadali ďalšie zaujímavé služby pre našich podnikateľov.

Pôsobí ZSPS aj pri koordinácii spolupráce so štátnymi orgánmi?
ZSPS v minulosti nemal výraznejší vplyv na orientáciu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, a to určite aj preto, že profilácia ministerstva sa neorientovala na priority stavebníctva. Ministerstvo sa skôr upriamilo na koordináciu štrukturálnych fondov, čo bolo aj príčinou jeho zrušenia. Na stavebný segment jednoducho nemalo zásadnejší vplyv a za jeho zachovanie sa v takejto konštrukcii nepostavila žiadna zo stavovských organizácií slovenského stavebníctva. Ústredná štátna správa by však mala mať v budúcnosti svoj stavebný rezort a ja verím, že v ňom nájdeme spolupracujúcu organizáciu.

Vráťme sa k aktuálnemu stavu stavebníctva. Prečo je vplyv krízy na stavebníctvo časovo dlhší ako vplyv na ostatné segmenty hospodárstva?
Príčinu vidím v zotrvačnom efekte stavebníctva. Počas turbulencií vo finančnej oblasti pôsobila zotrvačnosť predchádzajúceho boomu v prospech stavebného sektora. Predovšetkým boli zadefinované kontrakty, na základe ktorých sa realizovali zákazky. Pravda, medzičasom sa zmluvy postupne ukončujú, ale nové nevznikajú. Nové zákazky sa nedostávajú na trh v takom rozsahu, ako to bolo zvykom v období rozmachu stavebníctva alebo pri úplne bežnom stavebnom procese. Dnes už vzniká druhý efekt zotrvačnosti a aj pri náznakoch oživenia si stavebníctvo na svoju konjunktúru ešte bude musieť počkať.

Kedy teda očakávate oživenie aj v stavebníctve?
Také oživenie trhu, ktoré bude zaujímavé aj pre development, očakávam o rok, možno o dva. Dúfam, že bude vo veľkom rozsahu a bude sa týkať tak veľkých investorov realizujúcich svoje podnikateľské aktivity, ako aj obyčajných podnikateľov, ktorí si za priaznivých podmienok budú môcť požičať od banky alebo im štát sprostredkuje možnosť financovať svoje aktivity v oblasti bývania.

Ktoré oblasti budú v najbližšom období zaujímavé pre development?
Snažíme sa realisticky vnímať momenty, s ktorými sa môžeme identifikovať najmä v oblasti infraštruktúry pri rozvoji diaľnic a komunikácií. Ďalším nosným prvkom sú stavby v rámci životného prostredia: vodohospodárske stavby zabezpečujúce ochranu proti povodniam alebo stavby súvisiace s úpravou vody, odpadovou vodou či jej dopravou. Toto by mohli byť prioritné stavby spolufinancované prostriedkami z EÚ. Pre development bude určite zaujímavá aj výstavba a rekonštrukcia hnedých priemyselných parkov. Pokračovať bude aj budovanie nákupných stredísk, no ich rozmach v najbližších rokoch už máme za sebou. V súčasnosti sa veľké koncerny a obchodné siete sústreďujú na vybudovanie menších prevádzok na svoje zastúpenia a miesta, kde budú ponúkať svoje služby.

Aké atribúty určia úspešnosť developmentu v najbližšom období?
Predovšetkým je to kvalita, ďalej ekonomická efektívnosť a cit pre to, kde a pre koho, prípadne v akom rozsahu ponúkať developerské projekty.

Ako sa uskutočňuje spolupráca medzi developmentom a ZSPS?
My združujeme dodávateľské firmy, ktoré si na trhu vo vzťahu k developerovi vzájomne konkurujú. My ich však združujeme na báze nosných myšlienok a tém, ktoré sú spoločné v rámci jedného stola a chce­me, aby sa tieto otázky riešili spoločne. Nikoho neuprednostňujeme, podporujeme konkurenčnú schopnosť trhu a na ňom sa musia presadzovať naši členovia ako suverénne podnikajúce subjekty.

Pálčivým problémom počas stavebného boomu bol nedostatok kvalifikovanej sily. Očakávalo sa, že počas krízy prídu odborníci zo zahraničia, ale zatiaľ sa to nedeje. Prečo upadol u mladých ľudí záujem o stavebníctvo?
Týmto problémom sa intenzívne zaoberáme a vytvorili sme preto aj rezortnú radu, ktorá sa ako poradný orgán zaoberá odborným vzdelávaním v učňovskom a odbornom školstve. Je pravda, že jeho úpadok sa prehlboval aj v období zvýšených rozvojových aktivít, keď výchova a ďalšia príprava odborníkov bola nedostatočná. Očakávalo sa, že útlm môže vyčistiť trh a vzťahy v tejto oblasti sa môžu dostať do bežných koľají. Kríza však nemôže sama znormalizovať vzťahy. Malo by to byť práve vedomie ľudí, ktoré sa musí odvíjať od dlhodobej prípravy – či už zo strany štátu, alebo kompetentných orgánov v rámci jednotlivých regiónov. Stredné odborné školstvo totiž teraz patrí do regionálneho systému vzdelávania.

Môže ZSPS vplývať na zlepšenie nedostatočnej kvality výstavby na Slovensku?
Jednoznačne máme o túto tému záujem, pričom sme pristúpili k projektu financovanému z európskeho programu Leonardo. V ňom sme sa pričlenili k medzinárodnému tímu pod vedením nemeckých expertov, ktorý chce pripraviť nové učebné osnovy a postupy. Tie môžu byť základom aj pre učebné osnovy v strednom odbornom školstve na Slovensku, ktoré je zamerané na stredný odborný a riadiaci personál – na predákov, vedúcich zmien, majstrov a stavbyvedúcich. V rámci tohto projektu chceme pre ministerstvo školstva pripraviť množstvo materiálov, ktoré budeme prezentovať už koncom roka. ZSPS tak bude disponovať medzinárodným v Európe uznávaným know-how pre vzdelávacie inštitúcie.

Ekonomická kríza nie je len dôvodom na plač, prípadne firemný bankrot, ale aj výzva a hľadanie možností. Aké výzvy sú pred ZSPS?
Výzvou pre ZSPS je pokus o vymodelovanie podnikateľských príležitostí pre členov zväzu, v rámci zväzových možností, v zmysle stanov a hlavných úloh najmä v čase stagnácie stavebníctva. V rámci tejto úlohy sa dajú zadefinovať rôzne formy vzdelávania a zabezpečovanie takých služieb, ktoré sú aj napriek kríze atraktívne pre podnikateľov. Tento moment nás môže posunúť aj do stredu záujmu verejnosti a zdôrazniť význam ZSPS pre vlastných členov. A to je najväčšia výzva v kontexte krízy a činnosti zväzu.

Nedávno sa uskutočnilo valné zhromaždenie ZSPS, ktoré pozdravili aj predstavitelia FIEC-u – Federácie európskeho stavebného priemyslu. Čo z toho zhromaždenia vyplynulo pre ZSPS v medzinárodnom kontexte?
Vyplynula pre nás potreba spolupracovať s európskou federáciou na zabezpečovaní podnikateľského prostredia a na odstraňovaní deformácií, potreba zrovnoprávniť postavenie v rámci európskeho priestoru, zabezpečiť transparentnosť v investičnom procese. Tento problém treba riešiť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.