tunely

Približne na prelome tisícročí sa spoločnosť Doprastav, a.s., začala venovať segmentu podzemných stavieb, ktorý zahŕňa aj výstavbu a rekonštrukciu tunelov rôznymi technológiami.

Cestná doprava na Slovensku čelí rastúcej intenzite premávky, čo zvyšuje nároky na infraštruktúru. Diaľničné úseky a cestné tunely sú kľúčovými prvkami dopravnej siete a ich technologické vybavenie musí spĺňať najprísnejšie bezpečnostné a prevádzkové normy. Spoločnosť PPA CONTROLL, a. s., zohráva významnú úlohu v tejto oblasti už od roku 2002, pričom jej prvým projektom bolo technologické vybavenie diaľničného tunela Branisko.

Tunely na novostavbách diaľnic aj železníc predstavujú spravidla nielen objekty s najvyššími nákladmi, ale aj s najdlhším časom výstavby, ktorý následne ovplyvňuje čas výstavby celého úseku príslušnej dopravnej infraštruktúry. Rýchlosť výstavby je okrem objektívnych faktorov, akými sú geologické a morfologické podmienky, podmienená aj subjektívnymi faktormi, najmä zvolenou metódou razenia a tiež počtom pracovísk – čelieb, z ktorých sa tunelové rúry razia.

Stavbu D1 Hubová – Ivachnová s dĺžkou hlavnej trasy 14 920 m realizuje Združenie Čebrať s vedúcim členom OHLA, a. s., Brno, a členom združenia spoločnosťou VÁHOSTAV, a. s., Bratislava. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Konštrukčné vrstvy vozoviek na hlavnej trase a v tuneli zabezpečuje spoločnosť VÁHOSTAV. Ukladanie nestmelenej zmesi (UM (ŠD)) a cementom stmelenej zmesi (CBGM) realizuje jej dcérska spoločnosť VHS-Asfalty, s. r. o., Bratislava. Tieto zmesi vyrába spoločnosť VÁHOSTAV vo vlastnej výrobni pri obci Lisková.

V tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou 15 kilometrov dlhej diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, sa zakrátko dokončia práce na betonáži vozovky. V pravej tunelovej rúre bola vozovka položená v letných mesiacoch, aktuálne sa práce sústredili do ľavej tunelovej rúry.

Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou ­tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.

Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.

Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.

Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.

V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.

Vďaka uhlíkovej stope môžeme porovnať vplyv rôznych osvetľovacích sústav na globálne klimatické zmeny.

V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.

V tuneli Višňové zabetónovali poslednú klenbu. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej má tunel dokončené základové pásy a sekundárne ostenie vrátane hĺbených častí tunela. Na betonáž nasadili päť betónovacích vozíkov a počas betonáží pracovalo v tuneli priemerne 300 ľudí.

Metrostav Norge AS razí cestný tunel medzi dvomi faerskými dedinkami. Ide o historicky prvú zákazku tejto spoločnosti na území Faerských ostrovov. Samotné razenie tunela by malo trvať 33 týždňov. Práce sťažuje nepredvídateľné počasie ale aj ovce.

Riešením by mohla byť územná kompenzácia. Kraj tvrdí, že trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie.