Plรกnovanรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely
Slovensko je krajinou sย pestrรฝm geomorfologickรฝm ฤlenenรญm aย veฤพkรฝm podielom hornatรฉho รบzemia. Preto by tunely mali byลฅ nevyhnutnou sรบฤasลฅou vรฝstavby ลพelezniฤnรฝch tratรญ, respektรญve modernizรกcie koridorov. Vย sรบlade sย tรฝmto konลกtatovanรญm prebiehala vย predchรกdzajรบcich dvoch storoฤiach rozsiahla vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov. Budรบcnosลฅ tunelovรฉho staviteฤพstva vย ลพelezniฤnom sektore na Slovensku je zรกvislรก od realizรกcie plรกnov modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ na vyลกลกie rรฝchlosti, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou Operaฤnรฉho programu Doprava, spolufinancovanรฉho kohรฉznym fondom Eurรณpskej รบnie.
Ak spoฤรญtame celkovรฉ dฤบลพky pripravovanรฝch tunelov (tab. 1), sรบฤty, ktorรฉ dostaneme, pรดsobia veฤพmi ambiciรณzne. Otรกzkou ostรกva, vย akom ฤase, respektรญve vย akej postupnosti, sa podarรญ priviesลฅ tieto plรกny do reality. Environmentรกlne posudzovanie, financovanie aย vย neposlednom rade verejnรฉ obstarรกvanie sรบ tri kฤพรบฤovรฉ prekรกลพky, ktorรฉ treba prekonรกvaลฅ.Minulosลฅ
Budovanie ลพelezniฤnรฝch tratรญ na dneลกnom รบzemรญ Slovenska sa zaฤalo uลพ vย prvej polovici 19. storoฤia. Vzhฤพadom na hornatรฝ charakter รบzemia museli byลฅ sรบฤasลฅou budovanรฝch tratรญ tunelovรฉ objekty. Eลกte vย 19. storoฤรญ bolo na รบzemรญ Slovenska postavenรฝch 22 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 7 km. ฤasลฅ zย tรฝchto tunelov je dnes uลพ mimo prevรกdzky, vรคฤลกia ฤasลฅ sa stรกle vyuลพรญva. Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov pokraฤovala sย eลกte vรคฤลกou intenzitou aj vย prvej polovici 20. storoฤia. Medzi rokmi 1902 aย 1966 sa na รบzemรญ Slovenska vybudovalo 62 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 42ย km, zย toho 57 jednokoฤพajovรฝch aย 5 dvojkoฤพajovรฝch. Medzi najvรฝznamnejลกie patria Bralskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3โฏ012 m, Telgรกrtsky tunel na trati Margecany โ ฤervenรก Skala, znรกmy ลกpirรกlovรฝm smerovรฝm vedenรญm prekonรกvajรบcim 40-metrovรฝ vรฝลกkovรฝ rozdiel, aย najdlhลกรญ, ฤremoลกniansky tunel sย dฤบลพkou 4โฏ698โฏm. Najdlhลกรญm dvojkoฤพajovรฝm tunelom je Bujanovskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3โฏ410โฏm. Vย sรบฤasnosti sa vย sieti slovenskรฝch ลพeleznรญc prevรกdzkuje 76 tunelov vย celkovej dฤบลพke 43,4 km, zย toho 7 tunelov je dvojkoฤพajovรฝch. Od roku 1966 aลพ do prvej dekรกdy tohto storoฤia sa uลพ vย tunelovom staviteฤพstve na ลพelezniciach okrem rekonลกtrukcie niekoฤพkรฝch tunelov (Telgรกrt, Bratislava) prakticky niฤ neudialo.
Prรญtomnosลฅ
Prelomovรฝm rokom by sme mohli nazvaลฅ rok 2009, keฤ sa zaฤalo sย vรฝstavbou, respektรญve rok 2012, keฤ sa na ลพelezniฤnej trati modernizovanej na 160 km/h uviedol do prevรกdzky ลพelezniฤnรฝ tunel Tureckรฝ vrch, ktorรฝ je situovanรฝ neฤaleko Novรฉho Mesta nad Vรกhom vย smere do ลฝiliny (obr. 1 aย 2). Tento jednorรบrovรฝ dvojkoฤพajovรฝ tunel sย dฤบลพkou 1 775 m je postavenรฝ na zรกklade sรบฤasnรฝch modernรฝch trendov vย tunelรกrskom stavebnรญctve sย vyuลพitรญm novรฝch prvkov, ako sรบ pevnรก jazdnรก drรกha, drenรกลพne aย povrchovรฉ odvodnenie vย celej dฤบลพke, รบnikovรฉ cesty bez zรกchrannรฝch vรฝklenkov, poลพiarny suchovod sย akumulaฤnรฝmi nรกdrลพami na oboch portรกloch, sย nรบdzovรฝm osvetlenรญm vย zรกbradliach aย podobne. Tento tunel je na Slovensku prvรฝm postavenรฝm vย zmysle ลกpecifikรกciรญ technickej interยญoperability urฤovanej smernicami vydรกvanรฝmi eurรณpskym spoloฤenstvom. Zjednoduลกene povedanรฉ, jeho bezpeฤnosลฅ zaistenรก stavebnรฝmi komponentmi aย subsystรฉmami je na rovnakej รบrovni ako bezpeฤnosลฅ novรฝch ลพelezniฤnรฝch tunelov, naprรญklad vo ล vajฤiarsku alebo vย Nemecku. Vย tuneli Tureckรฝ vrch sa otestovali kvality sรบฤasnรฝch projektovรฝch, stavebnรฝch aย dozornรฝch zloลพiek na Slovensku, ktorรฉ tak naฤerpali skรบsenosti vyuลพiteฤพnรฉ aj vย blรญzkej budรบcnosti pri budovanรญ tunelovรฝch stavieb. Aย budรบcnosลฅ ลพelezniฤnรฝch tunelov na Slovensku vyzerรก optimisticky.
Budรบcnosลฅ
Vย rรกmci programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ ลฝSR na rรฝchlosลฅ do 160 km/h je zย hฤพadiska morfolรณgie รบzemia, ktorรฝm sรบฤasnรก traลฅ vedie, nevyhnutnรฉ realizovaลฅ novรฉ trasovanie. Poลพiadavka na rรฝchlosลฅ 160 km/h, respektรญve vรฝhฤพadovo na 200 km/h, si vyลพaduje vypustiลฅ zo smerovรฉho vedenia trate oblรบky popri vodnรฝch tokoch vย stiesnenรฝch รบdoliach, kde sรบ mnohokrรกt situovanรฉ aj obรฝvanรฉ รบzemia aย cestnรก sieลฅ. Jedinรฝm rieลกenรญm tejto situรกcie je vรฝstavba novรฝch tunelov. Vย sรบฤasnosti je vo fรกze projektovej prรญpravy 25 tunelov, priฤom ich dฤบลพka je viac ako 40 km (tab.ย 1).
Tab. 1ย Pripravovanรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely
Pรบchov โ Povaลพskรก Bystrica
Na รบseku medzi Novรฝm Mestom nad Vรกhom aย ลฝilinou sa okrem tunela Tureckรฝ vrch projektovo pripravili ฤalลกie dva tunely. Ide oย jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajovรฉ tunely Diel aย Milochov. Zย tunelรกrskeho hฤพadiska ide oย zaujรญmavรฉ tunely โ tunel Diel sa nachรกdza vย blรญzkosti kรบpeฤพov Nimnica, kde bude potrebnรฉ dbaลฅ na zachovanie prรบdenia podzemnรฝch vรดd, aย tunel Milochov je situovanรฝ vย pรกsme zosuvov, ฤo si vyลพiada precรญzne zabezpeฤenie stability, najmรค vย portรกlovรฝch oblastiach.
ล tรกtna hranica ฤR/SR โ ฤadca โ Krรกsno nad Kysucou (mimo)
Medzi ฤadcou aย Krรกsnom nad Kysucou sa nachรกdza รบsek modernizovanej trate, ktorรฝ je sรบฤasลฅou ลกiesteho koridoru ลฝilina โ ฤadca โ Skalitรฉ โ ลกtรกtne hranice SR/PR/ฤR. Vย tomto รบseku podchรกdza masรญv Horelickej Kรฝฤery, podฤพa ktorรฉho je aj tunel pomenovanรฝ. Na tunel Kรฝฤera bol nedรกvno dokonฤenรฝ projekt na stavebnรฉ povolenie. Skladbou patrรญ medzi dlhรฉ tunely, dvojrรบrovรฉ jednokoฤพajovรฉ (obr. 3). Pri vรฝstavbe sa uvaลพuje oย pouลพitรญ dvoch metรณd vรฝstavby. Od juลพnรฉho portรกlu sa budรบ raziลฅ dva jednokoฤพajovรฉ tunely pomocou Novej rakรบskej tunelovacej metรณdy (NRTM) โ vrtno-trhavinovรฉ razenie vย dฤบลพke asi 500 m โ zรกpadnรฝ tunel (ZT) aย asi 447ย m โ vรฝchodnรฝ tunel (VT). Nasledovaลฅ bude hฤบbenรฝ รบsek na mieste Gavlasovho potoka vย dฤบลพke asi 40ย m โ ZT aย 50 m โ VT. ฤasto sa uvaลพuje oย nasadenรญ mechanizovanรฉho tunelovacieho stroja (TBM) vย dฤบลพke 3โฏ641โฏm (ZT), respektรญve 3โฏ653โฏm (VT). Tunel sa nachรกdza vย oblasti karpatskรฝch flyลกov, podobne ako uลพ zrealizovanรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Horelica, ฤo si do ukonฤenia projekฤnรฝch prรกc aย jeho realizรกcie vyลพaduje podrobnรฝ inลพinierskogeologickรฝ prieskum aย jeho analรฝzu. Najvรคฤลกรญ poฤet ลพelezniฤnรฝch tunelov je navrhovanรฝ na modernizovanej trati od Liptovskรฉho Mikulรกลกa aลพ po Koลกice. Celรฝ tento modernizovanรฝ รบsek je rozdelenรฝ na ลกtyri samostatnรฉ stavby.
Obr. 3ย Situรกcia tunela Kรฝฤera
Liptovskรฝ Mikulรกลก โ Poprad Tatry (mimo)
Na tomto รบseku, ktorรฝ ma projektovรบ dokumentรกciu spracovanรบ zย vรคฤลกej ฤasti aลพ na รบrovni na realizรกciu stavby, sa nachรกdza sedem tunelov. Tunel Palรบdza neฤaleko Liptovskej Mary je jedinรฝ hฤบbenรฝ jednorรบrovรฝ tunel rieลกenรฝ pomocou podzemnรฝch stien aย hฤบbenia pod stropom. Tunel ฤervenรฝ Kรบt, dvojrรบrovรฝ jednokoฤพajovรฝ tunel ลฅahajรบci sa od Krรกฤพovej Lehoty popod masรญv Vachtรกrovรก, je zย pripravovanรฝch tunelov najdlhลกรญ aย na jeho realizรกciu sa plรกnuje nasadiลฅ tunelovacรญ stroj (obr.ย 4). Jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajovรฉ tunely Zรกmฤisko aย Dรบbrava (obr. 5 aย 6) vedรบ krasovou oblasลฅou popri rieke Vรกh vย blรญzkosti obce Vaลพec. Popod podtatranskรฉ polia vedie tunel Hencnava (obr. 7), ktorรฉmu ako รบnikovรก cesta na povrch bude ako jedinรฉmu slรบลพiลฅ รบnikovรก ลกachta. Tunel ล trba bude smerovo vyrovnรกvaลฅ traลฅ vย oblasti Tatranskej ล trby. Poslednรฝm tunelom bude tunel Kolombiarok nachรกdzajรบci sa medzi novou stanicou ล trba aย Luฤivnou (obr. 8).
Obr. 4ย ฤervenรฝ Kรบt โ vรฝchodnรฝ portรกl
Obr. 5ย Zรกmฤisko โ zรกpadnรฝ portรกl
Obr. 6ย Dรบbrava โ zรกpadnรฝ portรกl
Obr. 7ย Hencnava โ vรฝchodnรฝ portรกl
Obr. 8ย Kolombiarok โ zรกpadnรฝ portรกl
Poprad Tatry โ Krompachy
Tento รบsek mรก spracovanรฝ stupeล dokumentรกcie na รบzemnรฉ rozhodnutie. Medzi Popradom, Spiลกskou Novou Vsou aย Krompachmi sa nachรกdza pรคลฅ novรฝch tunelov, zvรคฤลกa sย menลกรญmi dฤบลพkami (od 350 do 880 metrov). Najdlhลกรญ je tunel Olcnava, ktorรฝ ako jedinรฝ bude maลฅ rieลกenรบ aj รบnikovรบ ลกtรดlลu. Vลกetky tunely sรบ dvojkoฤพajovรฉ jednorรบrovรฉ.
Krompachy โ Kysak
รsek ลพelezniฤnej trate spรกjajรบci Spiลก so ล ariลกom obsahuje novรฉ tunelovรฉ stavby, ako aj rekonลกtrukciu dnes prevรกdzkovanรฉho Bujanovskรฉho tunela. Vลกetky tunely sรบ jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajovรฉ, rieลกenรฉ sย postupom razenia pomocou NRTM. Od Krompรกch povedie traลฅ ลกtyrmi tunelmi popri obciach Richnava, Kluknava aย Margecany. Jedinรฝ zย nich, tunel Turnisko, bude maลฅ รบnikovรบ ลกtรดlลu (obr.ย 9). Nรกsledne sa vย oblasti medzi Margecanmi aย priehradou Ruลพรญn bude rekonลกtruovaลฅ Bujanovskรฝ tunel. Kรฝm sa traลฅ dostane po najvรฝchodnejลกiu obec, รบsek prejde pri Veฤพkej Lodine รบboฤnรฝm tunelom Holica sย รบnikovรฝm schodiskom aย tesne pred ลพelezniฤnou kriลพovatkou Kysak tunelom sย rovnakรฝm nรกzvom.
Obr. 9ย Richnava โ zรกpadnรฝ portรกl
Kysak โ Koลกice
Na trati od Kysaku do Koลกรญc sa dostรกvame zย pahorkatiny na koลกickรบ nรญลพinu. Na tomto รบseku sa nachรกdza poslednรฝ navrhovanรฝ tunel neฤaleko koลกickej miestnej ฤasti ลคahanovce. Vย sรบฤasnosti je ลฅahanovskรฝ tunel vย prevรกdzke, no novรฉ vedenie trate aย รบprava smerovรฉho vedenia si vyลพiadala jeho posun do novej polohy.
Prepojenie ลพelezniฤnรฝch koridorov vย Bratislave
Okrem modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ medzi Bratislavou, ลฝilinou aย Koลกicami sa mimoriadne vรฝznamnรก stavba pripravovala od roku 2007 vย hlavnom meste Slovenska, Bratislave. Projekt pripojenia medzinรกrodnรฉho TEN-T koridoru na ลพelezniฤnรบ sieลฅ vย Bratislave zahลลa spojenie existujรบcich ลพelezniฤnรฝch stanรญc Predmestie aย Petrลพalka, vedenรฉ razenรฝmi tunelmi pod centrom mesta aj pod korytom rieky Dunaj. Sรบฤasลฅou tunelovรฉho vedenia sรบ aj viacerรฉ podzemnรฉ stanice, keฤลพe okrem tranzitnej funkcie bude stavba plniลฅ aj รบlohy mestskej aย prรญmestskej dopravy.ย ฤalลกou sรบvisiacou stavbou je napojenie letiska M. R. ล tefรกnika na ลพelezniฤnรบ sieลฅ, kde je tieลพ veฤพkรก ฤasลฅ trate vedenรก pod zemou. Stavba bola rozdelenรก na viacero etรกp vย sรบvislosti so zabezpeฤenรญm jej financovania. Napriek rozbehnutiu verejnej sรบลฅaลพe na I. etapu stavby od stanice Predmestie po stanicu Filiรกlka doลกlo na jeseล vย roku 2012 kย prehodnoteniu projektu aย politickรฉmu rozhodnutiu oย zastavenรญ sรบลฅaลพe. Budรบcnosลฅ vรฝstavby tunelovรฉho prepojenia pod Bratislavou teda zostรกva neistรก.
TEXT: Ing. Jรกn Kuลกnรญr
FOTO: REMING Consult
Jรกn Kuลกnรญr je zamestnanec spoloฤnosti REMING Consult, a. s. Je autorizovanรฝ inลพinier aย ลกpecialista pre tunelovรฉ stavby. Pรดsobรญ na pozรญcii manaลพรฉra vybranรฝch projektov, aย zรกroveล je vedรบcim strediska Bratislava 3.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske Stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby