Aká hrúbka polystyrénu je dostatočná?

Použitie polystyrénu vo vonkajších kontaktných zatepľovacích systémoch prináša stavebníkom mimoriadny výkon za výhodnú cenu. Odborníci však upozorňujú: zateplenie bude viesť k trvalej úspore energií len, ak sa zvolí správna hrúbka izolantu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Vo všeobecnosti platí rovnica, že čím hrubšia tepelná izolácia z EPS, tým budú lepšie tepelnoizolačné parametre budovy a vyššie úspory energie. Optimálna hrúbka zateplenia však závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od tepelnotechnických parametrov nosnej konštrukcie. Návrh skladby zateplenia preto patrí vždy do rúk skúsenému projektantovi.

Sivý polystyrén prináša úsporu energií i centimetrov
Podľa platnej technickej normy STN 73 0540–2 musí obvodový plášť novostavby alebo významnej obnovenej stavby dosiahnuť pomocou zateplenia hodnotu súčiniteľa prechodu tepla 0,22 W/ (m². K). Blížiac sa k roku 2021, sa požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti budov budú ešte viac sprísňovať. „Ak posudzujeme samotný izolant, na splnenie súčasných požiadaviek postačuje tepelnoizolačná vrstva z EPS s hrúbkou 18 cm. Použitím sivého polystyrénu s rovnakou hrúbkou však možno dosiahnuť oveľa lepšie tepelnoizolačné vlastnosti,“ hovorí Roman Pindeš, produktový manažér Austrotherm.

Tepelnoizolačné vlastnosti grafitového polystyrénu sú pri rovnakej hrúbke lepšie až o 20 % v porovnaní s bielym polystyrénom. Zateplená obvodová stena dosiahne o 20 % lepšie tepelnoizolačné vlastnosti v porovnaní s rovnakou hrúbkou obvodovej steny s bielym EPS.

To znamená väčšie úspory energie a zároveň výhody z hľadiska jednoduchšej a rýchlejšej realizácie. „Toto bude kľúčové najmä po roku 2020, kedy na splnenie normou požadovaných tepelnoizolačných požiadaviek bude potrebná izolačná vrstva z bieleho EPS aspoň s hrúbkou 26 cm, pričom sivý EPS splní túto požiadavku už pri hrúbke 21 cm,“ dopĺňa Roman Pindeš.

Polystyrén ponúka vysokú návratnosť

Pri výbere tepelnoizolačného materiálu treba hľadieť aj na potenciál úspor, ktoré zateplená budova prinesie v budúcnosti. V porovnaní s ostatnými materiálmi sa zateplenie s polystyrénom vyznačuje najrýchlejšou návratnosťou investícií.
Izolant, ako jediný prvok z celej skladby vonkajšieho kontaktného zatepľovacieho systému zabezpečuje návratnosť peňazí investovaných do zateplenia. Hrúbku tepelnej izolácie preto treba nadimenzovať tak, aby stavebníkovi dlhodobo prinášala nielen úspory a vysokú kvalitu života.
„Rozdiel v cene izolácie z EPS s rôznymi hrúbkami je zanedbateľný v porovnaní s nevyhnutnými nákladmi na ďalšie materiály v zatepľovacom systéme, akými sú lepiaca vrstva, výstužná vrstva, finálna omietka a pod. A pritom návratnosť financií investovaných do zateplenia zabezpečí jedine tepelná izolácia,“ upozorňuje R. Pindeš.

Zväčšovanie hrúbky má svoje limity
Zväčšovanie hrúbky tepelnoizolačných materiálov má však svoje limity. Predimenzované hrúbky tepelnej izolácie zvyšujú jej hmotnosť a tým zaťaženie konštrukcie. Pri aplikácii na fasádu zhoršujú tiež svetlené podmienky v interiéri. Na aplikáciu hrubých vrstiev tepelnej izolácie sa vyžadujú dlhšie kotvy a kvalitnejšie lepidlá, ktoré systém predražujú. Vysoká hmotnosť komplikuje aj stavebné práce, manipulácia s nimi môže byť neobratná. Odborníci preto očakávajú postupné rozšírenie materiálov, ktoré zabezpečia dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti pri minimálnej hrúbke izolantu, ako napríklad sivý polystyrén „Po roku 2020 očakávame nárast dopytu po tepelnoizolačných výrobkov na báze difúznej rezolovej peny. Príkladom je Austrotherm Resolution – supertenká tepelná izolácia s vysokou odolnosťou proti požiaru,“ uzatvára Roman Pindeš.

austrotherm.sk