Ako mení zmena klímy električkové trate

Význam zelene v meste sa s postupujúcou zmenou klímy preklápa čoraz významnejšie z estetickej funkcie na nástroj zmiernenia extrémnych teplôt či dažďov. Nevyhnutná zmena prístupu pri navrhovaní riešenia verejných priestranstiev a silnejúca potreba zvyšovať podiel zelených plôch sa v poslednom období začali prejavovať aj pri technickom návrhu povrchu električkových tratí.

Zmena klímy a jej zmiernenie

Poznáte ten pocit, keď v horúcom lete prejdete z rozpálenej mestskej dlažby do parku krytého stromami, kde je o niekoľko stupňov príjemnejšie? Ešte väčší rozdiel cítiť, ak sa zrazu ocitnete v lesíku pri vodnom toku.
Podľa výsledkov doterajších pozorovaní a vedeckých výskumov sa svetová klíma otepľuje.

Bez ohľadu na to, či je príčinou oteplenia človek alebo nie, teplota vzduchu stúpla v období rokov 1901 až 2012 o 0,89 °C. Zdá sa to zanedbateľné, ale aby sme mali lepšiu predstavu, treba uviesť, že napríklad rozdiel medzi priemernou ročnou teplotou Štúrova (10,4 °C) a Trenčína (8,8 °C) je len 1,6 °C.

Zmena klímy spôsobuje čoraz častejšie extrémy počasia vo forme vĺn letných horúčav, veterných smrští, dlhotrvajúceho sucha či prívalových dažďov. Najmä v mestách je tento vplyv ťažko znesiteľný. Nepriepustné povrchy odvedú vodu, ktorá tak nemôže odparovaním ochladzovať okolie, stavby akumulujú obrovské množstvo tepla a nad mestom sa vytvára tzv. teplotný ostrov.

Podľa dostupných údajov sa rozdiel medzi teplotou v meste a okolím pohybuje od 0,5 – 10 °C, čoho dôkazom sú aj termovízne snímky Bratislavy zo dňa 16. 8. 2007. Vznikli pilotným zalietaním v štyroch koridoroch a merali teplotu vzduchu vo výške 2 m nad povrchom zeme pri predpovedanej teplote od 28 do 30 °C (obr. 1).

Namerané výsledky ukázali obrovský rozdiel obedňajších teplôt – od 29,87 °C v lužnom lese po 42,06 °C pri obchodnom centre Aupark. Nameraná teplota na Hviezdoslavovom námestí s prítomnosťou stromoradia bola o 4 °C nižšia ako teplota na Župnom námestí s malým podielom zelene.

Vážne následky klimatických zmien a obava z budúcich zmien viedli k vytvoreniu ucelenej stratégie Európskeho spoločenstva na boj proti zmene klímy, ktorá stanovuje ciele na ochranu klímy a prezentuje opatrenia na zmiernenie vplyvov jej zmien. Stratégiu si postupne osvojujú nielen jednotlivé členské štáty, ale aj jednotlivé väčšie mestá vrátane Bratislavy.

Električková trať z pohľadu zmeny klímy

Jedným z prijatých opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy je obmedzovanie automobilizmu a využívanie energeticky efektívnych a k životnému prostrediu šetrných dopravných systémov. V Bratislave a v Košiciach patrí k preferovaným dopravným systémom električková doprava, ktorá je zároveň významným mestotvorným prvkom vplývajúcim aj na mikroklimatické podmienky urbanizovaného prostredia.

Ďalším opatrením, ktoré sa začalo pri technickom návrhu električkových tratí uplatňovať, je preto ­zvyšovanie podielu zelene návrhom vegetačného krytu telesa električkovej trate. Vegetačný povrch zabezpečí okrem estetickej funkcie zníženie prašnosti prostredia, zachytávanie a vyparovanie dažďovej vody (ochladzovanie prostredia) a tiež zníženie odtoku dažďovej vody kanalizáciou.

V EÚ sa v súvislosti s vegetačnými povrchmi objavujú:

• električkové trate s trávnikom (napr. Záhrad­nícka ulica v Bratislave),
• električkové trate s porastom rozchodníka (druh skalničky, napr. Trieda SNP v Košiciach).

Výhody a nevýhody aplikácie vegetačného povrchu sú zhrnuté v tab. 1. Samotné zatrávnenie sa realizuje buď kladením trávnatých kobercov, alebo priamou sejbou trávneho semena. Podľa zvolených druhov tráv sa líši aj následná starostlivosť o vegetačný kryt, keďže jednotlivé druhy majú rozdielne nároky na vodu, potrebu živín a potrebu kosenia.

Uprednostňujú sa druhy ako mätonoh trváci (Lolium perenne), kostrava červená (Festuca rubra), príp. kostrava ovčia (Festuca ovina), odporúča sa však zvoliť už pripravené zmesi tráv.
Vegetačný kryt tvorený rozchodníkom možno aplikovať vo forme rohoží, zasadením balov, príp. priamou sejbou.

Odporúčanými druhmi s vyššou odolnosťou a nízkymi nárokmi na hrúbku substrátu sú veľkolisté druhy sukulentov, napríklad rozchodník kamčatský (Sedum floriferum), rozchodník hybridný (Sedum hybridum) a rozchodník pochybný (Sedum spurium).

Využívajú sa aj druhy s malými listami, náročnejšie na substrát, s menšou toleranciou na sucho, ako sú rozchodník prudký (Sedum acre), rozchodník šesťradový (Sedum sexangulare) a rozchodník biely (Sedum album).

Rovnako ako v prípade trávnych zmesí, aj v prípade rozchodníkov sa odporúča využiť vopred pripravené zmesi druhov. Porovnanie základných pozitív a negatív trávnatého vegetačného krytu a vegetačného krytu tvoreného rozchodníkom zhŕňa tab. 2. Rozchodník možno považovať za extenzívny systém, menej náročný na prevádzkovú starostlivosť.

V porovnaní s trávnym porastom šetrí ako energiou, tak vodou, je odolnejší proti nepriaznivým poveternostným podmienkam, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje na výrazne nižších prevádzkových nákladoch. Z hľadiska nízkych nárokov a menších vplyvov na životné prostredie sa preto pri električkových tratiach považuje za environmentálne vhodnejšie riešenie.

Záver

Vzhľadom na pozorované zmeny klímy a postupný nárast teploty vzduchu rešpektujú súčasné trendy v rozvoji miest prijaté stratégie na riešenie ich nepriaznivých dôsledkov. Električkové trate ako súčasť verejných priestorov miest ovplyvňujú lokálne mikroklimatické podmienky, preto narastá požiadavka na integráciu vhodných opatrení aj do technických návrhov ich výstavby alebo rekonštrukcie. Aktuálnym trendom v tejto oblasti je najmä využívanie vegetačných krytov telies električkových tratí.

Literatúra

1. AR5 Synthesis Report: Climate Change 2014 (Intergovernmental Panel on Climate Change, 2013).
2. Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2014).
3. Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (Európska komisia, 2013).
4. Handbuch Gleisbegrünung – Planung – Ausführung – Pflege (Grüngleis Netzwerk, 2014).
5. Košice – Bezúdržbová zelená električková trať s retenciou vody (PP Krajné, s. r. o.).

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 1/2019.