Aktuálna rozpracovanosť projektov na Slovensku

Slovenská republika v súčasnosti prechádza dôležitou etapou budovania diaľničnej a cestnej siete. Dlhodobo rozpracované projekty sa uzatvárajú a na ďalšie sa pripravujeme. O tých, ktoré v odborných kruhoch najviac rezonujú, nám porozprával Ing. Igor Choma, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Odborná verejnosť vníma budovanie diaľnice v Považskej Bystrici ako stavbu, ktorá sa dlhodobo pripravovala. Mohli by ste nám z pohľadu investora priblížiť jej vývoj až po rozhodnutie realizovať ju súčasným spôsobom?
História projektu je všeobecne známa. O tomto úseku diaľnice sa hovorilo už pred 18 rokmi, keď bol okrem terajšieho trasovania navrhnutý aj tzv. rajecký variant. Napokon sa však vrátilo k pôvodnej trase a pripravilo sa približne šestnásť variantov s dvoma podvariantmi. Proces prípravy stavby bol nesmierne náročný nielen technicky, ale najmä z hľadiska obyvateľov Považskej Bystrice, mestskej samosprávy a ekologických združení.

Z dnešného pohľadu je jasné, že príprava bola zbytočne dlhá a predimenzovaná, v zásade by stačili tri-štyri najdôležitejšie varianty. Celý proces dospel do štádia, keď bol tlak obyvateľstva na dopravnú situáciu príliš veľký. Samozrejme, existovali snahy o odklonenie dopravy mimo mesta cez tunel, čo má vždy najpozitívnejší dosah na životné prostredie. Nie je to však dobré riešenie z hľadiska ekonomiky. Na druhej strane, ak by sme dnes porovnali realizovanú stavbu s tunelom, rozdiel by nebol veľmi markantný.

Prečo sa teda nepristúpilo k rozhodnutiu vybudovať tunel?
Tesne pred začiatkom realizácie bol tlak mesta i obyvateľov taký silný, že riešenie sa ďalej nemohlo odkladať. Dohodlo sa na jednom variante a bolo to konečné rozseknutie problému.

Z môjho pohľadu však tento variant a jeho dosah na obyvateľov nevidím tragicky. Naopak, som presvedčený, že diaľnica bude dobudovaná a mesto si s úľavou vydýchne. Podobné reakcie máme aj z iných úsekov diaľnic a obchvatov miest. Nemyslím si ani, že vážnym problémom bude hluk, pretože diaľnica sa realizuje nad mestom. Výskyt emisií bude tiež podstatne nižší ako dnes.

Celkové riešenie vidím ako prínos pre mesto. Stavba doteraz nemá takú pozornosť, ako si z odborného hľadiska zasluhuje. Mestská estakáda je unikátne dielo nielen na Slovensku, ale v celoeurópskom rozmere. Treba vidieť nesmierne úsilie, ktoré sa tam vynakladá. Je to náročná práca vo výškach a bol by som rád, keby odznelo ocenenie práce ľudí, ktorí sa na stavbe podieľajú. Ak odhliadneme od minulosti, súčasné riešenie bude naozaj elegantné a ani z pohľadu životného prostredia nebude mať negatívny charakter.

Mohli by ste nám načrtnúť aktuálnu rozpracovanosť jednotlivých balíkov PPP projektov?
Čo sa týka rýchlostnej cesty R1, vnímam ju pozitívne aj v tom zmysle, že verejnosť už v tejto chvíli vníma začiatok prác. Do úspešného konca sa podarilo dotiahnuť financovanie, momentálne sa robia prekládky sietí a začína sa búrať most pred Nitrou pri odbočke na Lehotu. Národná diaľničná spoločnosť vykonala majetkovo-právnu prípravu, ďalší postup je teraz v rukách koncesionára a stavebníka, ktorým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Podľa môjho názoru musí ministerstvo posilniť kapacity práve v oblasti funkcie stavebníka. Treba riešiť množstvo záležitostí súvisiacich s povoleniami, dočasnými uzávierkami atď. a stavebník túto činnosť, ktorá bola dovtedy vždy úlohou NDS, robí prvýkrát. Samozrejme, sme pripravení kedykoľvek pomôcť nielen radou, ale aj ako vykonávateľ. Ak budú služby korektne objednané a pripraví sa zmluva, môžeme začať pracovať. Spolupracovať budeme určite v miestach a úsekoch, kde sa koncesionár bude pohybovať na našich cestách. Osobne koncesionárov vnímam ako ďalšiu NDS na Slovensku a je to reálny pohľad. Diaľnicu musia postaviť, udržiavať a spravovať, čiže je to akoby náš konkurent. Vždy sme však ochotní podať pomocnú ruku.

Na diaľnici D1 sa začínajú v rámci prvého balíka PPP projektov od 15. októbra prípravné práce. Od Dubnej Skaly na východ bude prebiehať proces, ktorý sa už udial na R1 a zároveň treba robiť prístupové komunikácie k trase a portálom štyroch tunelov. V rámci tohto projektu sa vyčlenila čiastka 15 miliónov eur bez DPH, ktorú zhotoviteľ alebo koncesionár môže minúť a ktorá je garantovaná štátom. V prípade, že by sa PPP projekt nevydaril, vláda alebo štát odkúpia vykonané práce v tejto sume a na stavbách sa bude pokračovať prostredníctvom financovania z európskych fondov alebo štátneho rozpočtu. To, že peniaze sú stratené, je mylná informácia.

V rámci tretieho balíka je tu snaha vlády znížiť ponúknutú cenu realizácie. Napriek tomu, že už bol vyhodnotený víťaz tendra, ktorý bol zároveň jediným záujemcom, vláda sa s touto cenou nestotožní. Koncesionár bude mať možnosť ponúknuť iné finančné podmienky, a ak ich štát bude akceptovať, podpíše sa koncesná zmluva. V opačnom prípade sa vypíše predbežné oznámenie na zhotovovateľa klasickou cestou, čiže prostredníctvom financovania zo štátneho rozpočtu. Budeme sa snažiť dostať tieto stavby do Operačného programu Doprava, kde máme ešte dvere otvorené, a to v prípade, že by iné stavby neboli pre štát natoľko prioritné ako táto. Podľa Európskej komisie je na rozhodnutí štátu, ktoré projekty budú financované z tohto operačného programu. Tretí balík by sa mal začať realizovať do volieb v budúcom roku.

Ktorému riešeniu ste v prípade tretieho balíka naklonený?
Prijal by som PPP projekt za lepších finančných podmienok. Nebojím sa ani štátneho rozpočtu, pretože návratnosť mýta je na tomto úseku pomerne vysoká. Dá sa povedať, že návratnosť celého projektu bude najvyššia na celom Slovensku, preto by sme do toho mali ísť akýmkoľvek spôsobom. 

V novembri tohto roka sa bude otvárať prvá etapa úseku rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie. Aké sú termíny ukončenia druhej etapy?
Zhotovovateľ vypracoval podrobný harmonogram prác, aby sme splnili termín koniec mája, respektíve 10. jún budúceho roka. Tento termín by sa dal skrátiť len za predpokladu, že bude relatívne dobrá zima a cena by sa zvýšila zhruba do 3 miliónov eur. Suma je prijateľná, pretože prínosy za pol roka sú v porovnaní s ňou vyššie. Stavebné práce by teda bolo možné ukončiť, no nemali by sme už priestor na zabezpečenie preberacieho a kolaudačného konania, dopravné značenie atď. Momentálne teda platí dohoda, že stavba bude odovzdaná do najskoršieho možného termínu. Predpokladáme, že to bude september 2010.

Tesne pred ukončením je aj rozširovanie diaľnice D1 Bratislava – Trnava na šesťpruh.
Otvorenie prebehne 18. novembra nadránom. Do prevádzky budeme spúšťať tri pruhy postupne smerom od Bratislavy, pričom posledný úsek Trnava – Voderady si necháme na slávnostné otvorenie. Jediné negatívum vidím v neexistencii odstavného pruhu, rozšírením diaľnice však vznikne predpoklad na jej riadne dobudovanie spojené s výmenou podložia, dobudovaním odstavných pruhov a prerobením všetkých mostov. Rekonštrukcia sa začne na prelome rokov 2013 a 2014.

Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová.
Foto: archív Igora Chomu, archív vydavateľstva JAGA

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.