Asfaltové izolačné pásy

Výstužná vložka prenáša mechanické namáhanie v ťahu, ktorému môže byť pás vystavený. Vložka sa môže vynechať len vo výnimočných prípadoch, pričom pás potom tvorí len modifikovaná vrstva asfaltu.

Materiály na výstužné vložky sú buď materiály, ktoré sa pri výrobe pásu roztaveným asfaltom nasýtia, alebo materiály na báze kovových fólií, na ktoré sa asfalt prilepí.

Z hľadiska trvanlivosti je podstatnou vlastnosťou nasiakavosť vložiek. Nasiakavé vložky z organických materiálov vo vlhkom prostredí hnijú a rýchlo sa rozpadávajú. Preto sa na moderné a kvalitné výrobky využíva výstužná vložka z nenasiakavých materiálov, t. j. na báze skla, syntetických vláken alebo kovových fólií.
Výstužná vložka býva umiestnená v strede hrúbky pásu, pri niektorých drahších hrubších pásoch býva umiestnená bližšie k hornému povrchu.

Pásy s nasiakavou vložkou. Organickú a nasiakavú vložku pôvodne tvorila jutová tkanina, neskôr handrová či celulózová (buničinová) lepenka. V slovenskej literatúre sa uvádzal druh vložky a jej gramáž, t. j. gram na m². Napr. a 330 H znamenalo asfaltový pás s vložkou z handrovej lepenky (H) s gramážou 330 g/m². K nasiakavým vložkám patrí aj vložka s polyetylénovou plastovou fóliou, pretože vzhľadom na potrebnú ochranu PE proti horúcemu asfaltu pri výrobe a vzhľadom na zlú súdržnosť asfaltu s hladkou PE fóliou je okrem polyetylénu vo vložke použitá medzivrstva zo sulfátového papiera, ktorá je nasiakavá. Pásy s  nasiakavou vložkou sú síce lacnejšie, pre ich vlastnosti sa však v oblasti izolačnej techniky dnes odporúčajú používať len na provizórne zakrytie, nanajvýš na izolácie tam, kde nebudú vystavené priamemu tlaku spodnej vody. Pri strechách so sklonom vyše 10° na drevenom podklade sa pásy s nasiakavou vložkou môžu použiť ako spodná vrstva.

Pásy s vložkou zo sklenenej rohože. Vložka týchto pásov je rohož vyrobená zo sklenených vláken, ktorá je nasýtená asfaltom. Tieto lacnejšie vložky s plošnou hmotnosťou 50 až 150 g/m² majú pomerne nízke zaťaženie (pevnosť v ťahu) a nízku ťažnosť vyplývajúce zo štruktúry vložky. Rovnako aj odolnosť pri prerazení je pri týchto vložkách nízka. Preto sa tieto pásy nehodia do prostredia s väčším mechanickým namáhaním.

Pásy s vložkou zo sklenenej tkaniny. Vložka je vyrobená zo sklenenej tkaniny zvyčajne s plátnovou väzbou. Plošná hmotnosť býva 120 až 250 g/m². Tieto vložky sa vyznačujú vysokou pevnosťou pri nízkej ťažnosti. Sú vhodné do pásov vystavených väčšiemu namáhaniu.

Pásy s vložkou z kovovej fólie. Nosnou výstužnou vložkou môžu byť aj tenké kovové fólie – najčastejšie hliníkové, niekedy aj medené či dokonca z nehrdzavejúcej ocele. Asfaltová hmota zostáva len nalepená na povrchu. Preto sa pre zvýšenie súdržnosti oboch materiálov do povrchu fólie vytlačí dezén. Pevnosť kovovej vložky závisí predovšetkým od druhu kovu, pri hliníkovej je najmenšia, pri oceľovej najväčšia. Kovové vložky sa vyznačujú vysokým difúznym odporom a sú vhodné najmä do pásov použitých ako doplnkové vrstvy izolácie spodných stavieb proti radónu alebo na vytvorenie tzv. parozábrany.

Pásy s vložkou zo syntetických vláken. Výstužnú vložku tvorí rohož zo syntetických vláken – najčastejšie polyesterových. Plošná hmotnosť rohože sa pohybuje od 130 do 250 g/m². Tieto vložky majú pomerne vysoké zaťaženie (pevnosť v ťahu) a hlavne vysokú ťažnosť. Dnes sa používajú v rade asfaltových izolačných pásov s vysokými parametrami. Výnimočne sa vyrábajú aj vložky z polyesterovej rohože pretkané sklenenými vláknami alebo, naopak, zo sklenenej tkaniny s polyesterovými vláknami. Sklenené vlákno zabezpečuje rozmerovú stabilitu a bráni zmrašťovaniu polyesteru počas výroby a natavovania pásu. Tieto materiály spájajú výhody oboch predchádzajúcich typov, t. j. majú vysokú pevnosť a vhodnú ťažnosť. Používajú sa v špičkových pásoch určených na strechy.

Na vytvorenie asfaltového pásu možno použiť jeden alebo dva druhy asfaltu. Je to asfalt, ktorým sa impregnuje výstužná vložka, a asfalt tvoriaci spolu s plnivom a prípadne aj s prísadami kryciu vrstvu. Na impregnáciu vložky sa používa oxidovaný alebo modifikovaný asfalt, rovnako sa pridáva aj do krycej povlakovej vrstvy, pričom tu je modifikovaný buď elastomérmi, alebo plastomérmi. Asfalt krycej vrstvy môže obsahovať plnivo či prísady, napr. proti starnutiu alebo na zlepšenie adhéziu.

Všeobecným nedostatkom pásov z oxidovaných asfaltov (okrem prvotného vplyvu výstužnej vložky) je ich nízka ťažnosť pri nízkych teplotách. Dilatačné posuny konštrukcie pri jej sadaní, zmrašťovaní a teplotných zmenách vedú k značnému namáhaniu pásov v ťahu v mieste škáry či trhliny a ich postupnému porušeniu. Rovnako aj pri rozvinovaní pásov pri nízkych vonkajších teplotách dochádza k praskaniu krycej asfaltovej vrstvy, prieniku vlhkosti k vložke a k urýchleniu degradácie pásu.

Bežné pásy z oxidovaných asfaltov sa odporúča klásť len pri teplotách vyše +5 °C, v praxi to znamená len v teplejších obdobiach roka. Výhodou modifikovaných asfaltov je práve možnosť kladenia aj pri nižších teplotách.

Hrúbka krycej vrstvy rozhoduje o použiteľnosti pásu. Pásy, ktoré majú len impregnovanú vložku alebo kryciu vrstvu do hrúbky 1 mm (v slovenskej literatúre predtým označované A a R), sa prilepujú horúcim asfaltom, prípadne pribíjajú. Pásy s obojstrannou krycou vrstvou s hrúbkou vyše 1 mm a s plošnou hmotnosťou 3 500 až 5 000 g/m² (označované S) sa natavujú.

Pri natavovaní asfaltového pásu (pri viacerých vrstvách aj asfaltového podkladu) dôjde k nalepeniu a vytvoreniu pevného spojenia. K podkladu sa pásy natavujú plošne alebo len čiastočne (bodovo) podľa požiadaviek projektu.
Pri vrstve z viacerých pásov musí byť vzájomné spojenie pásov plošné, aby medzi nimi nezostávala zvyšková vlhkosť. Tá by po odparení pri vyšších teplotách spôsobila vznik hrčí a pľuzgierov. Natavuje sa plameňom propán-butánového horáka.

Na trhu sa však objavujú aj pásy s ryhovito upraveným okrajom, ktoré umožňujú vzájomné spájanie pásov, a to nie priamym plameňom, ale horúcim vzduchom s teplotou približne 600 °C tak, ako to je bežné pri ukladaní plastových hydroizolačných fólií. Tak možno využiť rovnakú mechanizáciu na prácu s asfaltovými pásmi, aj s fóliami.

Čiastočné natavenie k podkladu sa používa predovšetkým pri obnove starých krytín, kde treba zabezpečiť odvádzanie zabudovanej vlhkosti z podkladu. Priestor pod pásom musí byť odvetraný do atiky či ventilačných komínov. Na tento účel sa vyrábajú aj špeciálne ventilačné pásy, ktoré sú vyrobené napr. tak, že na spodnom natavovanom povrchu pásu sú pruhy či lepiace body z modifikovaného asfaltu. Pri miernom nahriatí, prípadne pri samolepiacich pásoch len pritlačením za studena, dôjde k nalepeniu pásu len v uvedených miestach a pod pásom tak vzniknú kanáliky umožňujúce odvod vodnej pary.

Pri návrhu skladieb izolačných súvrství by nemalo dochádzať k priamemu kontaktu výrobkov z rôznych druhov asfaltov. Rozhodne sa neodporúča kombinácia modifikovaných pásov APP s pásmi modifikovanými SBS ani s  oxidovanými asfaltmi. Kombinácia oxidovaných asfaltov s pásmi modifikovanými SBS, je v zásade možná, vzhľadom na zodpovednosť za chyby je však dobré, keď oba výrobky dodáva jeden dodávateľ.

Staršie výrobky boli povrchovo upravené len pieskovaním, ktoré slúžilo predovšetkým na ochranu proti zlepovaniu pásu navinutého v kotúči. Neskôr túto len dočasnú ochrannú funkciu nahradilo používanie tenkej PE fólie na spodnom povrchu pásu, ktorá sa pri celoplošnom natavovaní musí spáliť.

Horný povrch sa pri pásoch, ktoré sa používajú na vrchnú vrstvu krytín, upravuje z  estetických dôvodov, aj ako ochrana proti slnečnému žiareniu. Povrchovou úpravou býva bridlicový posyp v rôznych farbách alebo farbený keramický granulát. Posyp by mal byť nenasiakavý alebo hydrofobizovaný a dobre prikotvený do povrchu asfaltu. Inak za zimných podmienok rýchlo dôjde k jeho uvoľneniu a odplaveniu. Pri vzájomnom napájaní pásov s povrchovou úpravou bráni povrchová úprava vzájomnému spojeniu, čím môže komplikovať vytváranie detailov. Preto sa musí po nahriatí spodného pásu odstrániť alebo zatlačiť do povrchu, aby bol horný pás kvalitne natavený. Pri pásoch s hrubozrnným posypom sa v pozdĺžnom smere posyp na okrajovom pruhu so šírkou natavovania asi 100 mm vynecháva už vo výrobe.

Na vytváranie hydroizolačných povlakov striech sa odporúča podľa sklonu strechy počet pásov, ktorý sa uvádza v tab. 1. Okrem natavovania či lepenia pásov sa pri použití na strechy pásy prichytávajú mechanickým prikotvením kovovými či plastovými rozpernými kotvami. Mechanické prikotvenie je výhodne pri opravách starých striech, keď na narušený vlhký podklad nemožno nataviť ďalšie vrstvy.