Betรณnovรฉ vozovky vย mestskej cestnej sieti โ prรญklad zย Viedne
Dopravnรฉ zaลฅaลพenia, ktorรฉ sa neustรกle zvyลกujรบ, znaฤnรฝ nรกrast premรกvky ลฅaลพkรฝch nรกkladnรฝch vozidiel, neuralgickรฉ dopravnรฉ uzly aย vลกestrannรฉ pouลพรญvanie prevรกdzkovรฝch priestorov kladรบ pracovnรญkom zodpovednรฝm za mestskรบ cestnรบ sieลฅ stรกle novรฉ รบlohy. Modernรก vรฝstavba betรณnovรฝch vozoviek ponรบka vย mnohรฝch prรญpadoch optimรกlnu alternatรญvu trvalรฉho rieลกenia tohto komplexnรฉho problรฉmu. Betรณnovรฉ kryty vozoviek sรบ zย hฤพadiska pevnosti, rozloลพenia zaลฅaลพenia, drsnosti (nekฤบzavosti), svetlosti, odolnosti proti obrusu aย deformรกciรกm, vhodnรฉ pre vลกetky dopravnรฉ plochy. Stali sa nevyhnutnou sรบฤasลฅou mestskej cestnej siete.
Verejnรฝ priestor vo vnรบtromestskej oblasti musรญ spฤบลaลฅ viacerรฉ uลพรญvateฤพskรฉ poลพiadavky, ako napr. poลพiadavky pre cyklistov aย chodcov alebo poลพiadavky na parkovรฉ aย zelenรฉ plochy. Zย nich vyplรฝvajรบ ลกtandardnรฉ ลกรญrky pre jednotlivรฉ jazdnรฉ pruhy, ktorรฉ zriedka prekroฤia 3,20โm aย niekedy dosahujรบ len 2,8 m. Spomรญnanรฉ okrajovรฉ podmienky, spolu sย poลพiadavkou na dlhรบ ลพivotnosลฅ pri vysokom dopravnom zaลฅaลพenรญ (sย ktorou treba priย modernej โmestskej uliciโ rรกtaลฅ), spฤบลa iba betรณn (obr. 1).
Histรณria
Vรฝstavba betรณnovรฝch vozoviek mรก vย Rakรบsku dlhรบ tradรญciu. Zaฤiatky moลพno sledovaลฅ 100 rokov dozadu โ prvรฝ betรณnovรฝ kryt vozovky sa vย Dolnom Rakรบsku zabudoval uลพ vย roku 1904 [1]. Aลพ rok 1927 vลกak moลพno povaลพovaลฅ za zaฤiatok vรฝstavby betรณnovรฝch vozoviek vย ลกirลกom meradle. Vย tom roku sa vo Viedni vybudovala dvojvrstvovรก betรณnovรก vozovka kย preklรกdke odpadov (od povozu na poฤพnรบ drรกhu) (obr. 2). Na dvojvrstvovo uloลพenรฝ ฤerstvรฝ podkladovรฝ betรณn sย hrรบbkou 20โcm sa pravdepodobne prvรฝkrรกt ukladal ฤerstvรฝ vrchnรฝ betรณn sย hrรบbkou 5 cm.
Zmes sa ukladala vo dvoch vrstvรกch aย zhutnila sa pneumatickรฝmi ubรญjadlami. Kamenivรก pre vrchnรฝ betรณn mali stรกlu krivku zrnitosti sย maximรกlnym zrnom sย veฤพkosลฅou 25 mm. Prรญdavok cementu bol 350โkg na m3 hotovรฉho betรณnu. Vrchnรฝ betรณn sa zhutnil pneumatickรฝmi ubรญjadlami, nรกsledne sa pomocou ลฅaลพkรฝch ลพeleznรฝch dosiek profilovo sprรกvne ubรญjal aย nakoniec sa povrch krytu vozovky vyhladil pรกsom plachtoviny [1] (obr. 3).
ย Obr. 1: Schรถnbrunn (2005) | ย Obr. 2: Prvรก stavba betรณnovej vozovky vo Viedni โ preklรกdka odpadu |
ย Obr. 3: Simmeringer Hauptstraรe โ vybudovanรก spojencami (asi 1950) | ย Obr. 4: Predฤบลพenie Aย 22 (2006) |
Zatiaฤพ ฤo pre vรฝstavbu ciest sย ลฅaลพkou prepravou (diaฤพnice) sa uลพ vย 50. rokoch povinne predpรญsali tzv. finiลกery, vย mestskej vรฝstavbe ciest nebolo nasadenie tรฝchto ลฅaลพkรฝch zariadenรญ pre nedostatok miesta moลพnรฉ. Zย toho dรดvodu sa vo Viedni ukladali kryty vozoviek ruฤne โ elektricky pohรกลanรฝmi alebo spaฤพovacรญmi motormi, ktorรฉ boli vybavenรฉ ubรญjadlami, vibraฤnรฝmi foลกลami aย vibraฤnรฝmi platลami. Aลพ ku koncu desaลฅroฤia vstupuje aj vย mestskej oblasti do popredia strojovรฉ ukladanie.
Pouลพitie cestnรฉho betรณnu so superplastifikรกtorom pre ruฤnรฉ ukladanie znamenalo pre vรฝstavbu betรณnovรฝch vozoviek podstatnรฝ vรฝvojovรฝ posun. Tento spรดsob vรฝstavby dodnes predstavuje najdรดleลพitejลกiu stavebnรบ metรณdu. Strojovรฉ ukladanie sa vลกak dodnes zย rรดznych dรดvodov (dopravnรฉ vรฝluky, ฤastรฉ nadstavby, nedostatok miesta, prieฤne ulice, prรญjazdy, aย pod.) nevedelo presadiลฅ.
Zรกsady vรฝstavby
Betรณnovรฝ kryt vozovky sa vo vลกeobecnosti nevystuลพuje. Obsahuje klznรฉ tลne vย prieฤnych ลกkรกrach aย kotvy vย pozdฤบลพnych ลกkรกrach. Vย uliciach aย na plochรกch, ktorรฉ sรบ najviac zaลฅaลพenรฉ, sa vย sรบlade sย rakรบskymi smernicami aย predpismi pre stavbu ciest [2], pouลพรญva nasledujรบca nadstavba pre najvyลกลกรญ stupeล zaลฅaลพenia S:
- 25โcm hrubรฝ betรณnovรฝ kryt (vrchnรฝ betรณn/podkladovรฝ betรณn),
- 5โcm hrubรฝ asfalt,
- 20โcm hrubรก cementovรก stabilizรกcia (SC), alebo 45โcm neviazanรก spodnรก (nosnรก) vrstva krytu vozovky.
Dรดleลพitรบ รบlohu pri urฤovanรญ predpokladanej ลพivotnosti betรณnovรฉho krytu vozovky hrรก dimenzovanie hrรบbky krytu vozovky. Napriek tomu, ลพe vย mestskej oblasti by vย mnohรฝch prรญpadoch postaฤoval stupeล zaลฅaลพenia I, vo vลกeobecnosti sa ukladรก vyลกลกรญ stupeล zaลฅaลพenia Sย sย hrรบbkou 25 cm. Dรดvodom sรบ ฤastรฉ zapracovania, ustaviฤnรก premรกvka tesne pri okraji, รบzke jazdnรฉ pruhy aย podobne. Zloลพenie betรณnu sa riadi podฤพa hlavnรฝch expozรญciรญ poฤas ich uลพรญvania, to znaฤรญ, ลพe popri pevnosti (pรดsobenie dopravnรฉho zaลฅaลพenia) treba ลกpecifikovaลฅ aj ostatnรฉ (zvyฤajne vysokรฉ) poลพiadavky โ naprรญklad na odolnosลฅ proti obrusovaniu, mrazu aย poveternostnรฝm vplyvom, mrazu aย rozmrazovacรญm prostriedkom.
Spomรญnanรก smernica pre sprรกvu ciest [2] obsahuje smernรฉ hodnoty na zloลพenie betรณnu (obsah cementu aย vzduchu). Pre mestskรบ oblasลฅ sa pouลพรญva prevaลพne cestnรฝ betรณn so superplastifikรกtorom. Zloลพenie sa riadi podฤพa potreby jeho uvoฤพnenia pre premรกvku (3 dni, 24 hodรญn alebo 6 hodรญn), prรญpadne podฤพa poลพiadaviek na ลกtruktรบru povrchu (povrch vymรฝvanรฉho betรณnu zniลพujรบci hluk, prieฤny ลฅah metlou). Betรณn sa ukladรก prevaลพne vย dvoch vrstvรกch sย vrchnรฝm betรณnom aย podkladovรฝm betรณnom. Jednovrstvovรฉ ukladanie sa vykonรกva len vย zriedkavรฝch prรญpadoch, ktorรฝmi mรดลพu byลฅ stiesnenรฉ miestne pomery, alebo oprava jednotlivรฝch polรญ.
Prรญklady pouลพitia
- Diaฤพnice: vyskytuje sa tu mรกlo zapracovanรญ, preto ich moลพno strojovo ukladaลฅ, priฤom moลพno dosahovaลฅ vyลกลกiu rovnosลฅ povrchu (obr. 4).
- Mestskรฉ komunikรกcie: aj pri vysokom podiele nรกkladnรฝch vozidiel sa tu vyskytujรบ omnoho dlhลกie intervaly oprรกv vย dรดsledku vysokej odolnosti proti oderu aย deformรกciรกm (obr. 5).
- Zniลพovanie hluฤnosti dodatoฤnรฝm zhotovenรญm ลกtruktรบry povrchu vymรฝvanรฉho betรณnu: dodatoฤnรฝm zhotovenรญm ลกtruktรบry vymรฝvanรฉho betรณnu to moลพno dosiahnuลฅ aj vo vnรบtromestskej oblasti (obr. 6).
- Oblasti kriลพovatiek/priestory dopravnej zรกpchy: keฤลพe nedochรกdza ku vzniku vyjazdenรฝch koฤพajรญ vย zรณnach brzdenia aย rozbehu, zabezpeฤuje sa sprรกvne odvรกdzanie povrchovej vody aย jazdnรฝ komfort kriลพujรบcej sa premรกvky sa vรฝrazne zvyลกuje (obr. 7, 10).
- Zastavovacie pruhy autobusu: pouลพitรญm betรณnu sa do znaฤnej miery zamedzuje deformรกciรกm vyvolanรฝm prรญvodom tepla zย motorov autobusov (obr. 11).
- Kruhovรฉ objazdy: pre vznikajรบce veฤพkรฉ sily je mimoriadne dรดleลพitรก vysokรก odolnosลฅ proti deformรกcii (obr. 8).
- Rieลกenie historickรฝch miest (obr. 12).
- Osobitnรฉ aplikรกcie: napr. chodnรญk pre obsluhu aย pomocnรฝ (sรบbeลพnรฝ) chodnรญk viedenskรฉho rieฤneho kanรกla โ vykazuje odolnosลฅ proti ฤastรฉmu zaplavovaniu (obr. 13).
- Opravรกrsky betรณn: pouลพitรญm 12-hodinovรฉho betรณnu moลพno rรฝchlo opraviลฅ jednotlivรฉ polia jednovrstvovou stavebnou metรณdou (obr. 9).
ย Obr. 6: Margaretengรผrtel โ vymรฝvanรฝ betรณn (2000) | ย Obr. 7: Wagramer Straรe |
ย Obr. 8: Grillgasse | ย Obr. 9: Noฤnรฉ prรกce |
ย Obr. 10: Wagramer Straรe, Donaustadtstraรe | ย Obr. 11: Zastavovacรญ pruh autobusu |
ย Obr. 12: Schรถnnbrunnerstrasse | ย Obr. 13: Wiental โ pomocnรฝ (sรบbeลพnรฝ) chodnรญk |
Zรกver
Hrรบbka betรณnovรฉho krytu vozovky vย mestskej komunikaฤnej sieti je (ako sa ukรกzalo na prรญklade mesta Viedeล) dรดleลพitรฝm faktorom. Aplikaฤnรก paleta siaha od hlavnรฝch dopravnรฝch tepien, autobusovรฝch jazdnรฝch pruhov, sanรกcie neuralgickรฝch dopravnรฝch uzlov aย miest dopravnรฝch zรกpch aลพ kย osobitnรฝm aplikรกciรกm, ako sรบ opravรกrsky betรณn aย 12-hodinovรฝ betรณn.
Podiel betรณnovรฝch plรดch viedenskej cestnej siete, ktorรฝ sa nestรกle zvyลกuje, je nateraz pribliลพne 5โ%, ฤo zodpovedรก ploche 2 km2 alebo ploche 200 futbalovรฝch ihrรญsk. Betรณn sa vyuลพรญva predovลกetkรฝm na cestรกch sย vysokรฝm podielom nรกkladnรฝch automobilov, priฤom spomenutรฉ vรฝhody prevaลพujรบ nad malรฝm poฤtom nevรฝhod, ako je menลกia povrchovรก rovnosลฅ aย vyลกลกie nรกklady na znaฤkovanie.
dipl. Ing.ย Robert Wallner, Magistrรกt mesta Viedeล
Foto: autor
Literatรบra
1. Breyer, G., Litzka, J., Steigenberger, J.: Straฮฒenbau, Die Entwicklung der รsterreichischen Bautechnik. Wien: รVBB, 2007.
2. RVS 08.17.02, Betondecken Deckenherstellern, รsterreichische Forschungsgesellschaft Straฮฒe โ Schiene โ Verkehr. Wien: Ausgabe 1. Mรคrz 2007.