Budúcnosť v znamení udržateľného rozvoja

Moderný a ľahký dizajn, jednoduchosť montáže či vysoká variabilita systému – aj to sú vlastnosti, vďaka ktorým si ľahké fasády našli v súčasnej architektúre významné uplatnenie. Popri širokom využití v oblasti výstavby priemyselných, administratívnych a obchodných budov sa čoraz viac uplatňujú aj v bytovej architektúre či dokonca v architektúre rodinných domov. Viacero odborníkov sa však zhoduje v názore, že napriek vysokej úrovni technológií a kvality materiálov je stále čo zlepšovať. Viacero možností vidia najmä vo vyvíjaní energeticky efektívnych technológií aj v zlepšovaní recyklačných vlastností fasád.

Róbert Hlavinka vedúci zastúpenia v SR Hoesch Bausysteme GmbH, o. z.	Ing. Dušan Matejov konateľ spoločnosti HUECK SYSTEM, s. r. o.	Peter Škvaril manažér pre Slovenskú republiku Schűco International KG

V posledných rokoch Slovensko zažilo obdobie výraznej stavebnej konjunktúry. Ako a v čom za toto obdobie pokročili technológie v oblasti fasád?
R. Hlavinka: Technológie podľa môjho názoru ani tak veľmi nepokročili. Zlepšili sa niektoré postupy a na trh prišli nové materiály. Dôležité však je, že sa konečne začali používať kvalitnejšie a hlavne hodnotnejšie materiály, z ktorých sa dajú vytvoriť veľmi pekné fasády. Má to vplyv na estetiku a rozmanitosť. Fasády nevyzerajú rovnako. Závisí to však predovšetkým od investorov, ktorí už nechcú stavať „búdy“, ale dôstojne sa prezentovať. A to je veľmi dobre.

D. Matejov: S nárastom stavebnej produkcie v uplynulých troch rokoch sme zaznamenali výrazný dopyt nielen po fasádach klasickej stĺpikovo-priečnikovej konštrukcie, ale aj po konštrukciách, ktoré spĺňajú nároky na vysokú hospodárnosť pri montáži presklených fasád. Z tohto pohľadu sú zaujímavé najmä konštrukcie variabilnej blokovej fasády, ktorá v značnej miere prispieva k redukcii montážnych časov pri stavbe diela. Významné miesto na trhu si našli aj fasády s požiarnou odolnosťou, ktoré sa vzhľadom nelíšia od klasickej fasádnej konštrukcie. So zvyšujúcimi sa nárokmi na užívateľský komfort v budovách sa uplatnili aj fasády s dvojplášťovou konštrukciou.

P. Škvaril: V období posledných troch rokov sa v oblasti transparentných obvodových plášťov väčších kancelárskych projektov výrazne prejavil odklon od štandardných systémových konštrukcií  k tzv. objektovým riešeniam na mieru. Tlak na vyššiu kvalitu, procesnú a funkčnú bezpečnosť a v neposlednom rade skrátenie času realizácie vyvolal záujem o blokové fasády (tzv. elementové fasády), tak ako pred časom vo vyspelej Európe alebo v Čechách. Bolo to napr. v budovách Tower 115 a Apollo II v Bratislave. Tower 115 je prvou na Slovensku realizovanou fasádou systémom montáže hotových fasádnych dielcov (elementová fasáda).

Fasáda budovy Apollo II je jednou z prvých, ktoré sa na Slovensku realizovali ako dvojplášťová elementová fasáda. Veľkosť a výška projektov priniesli so sebou potrebu hlbšieho skúmania okrajových podmienok fungovania transparentných obvodových plášťov. Z toho rezultujúce parametre jednoducho neumožnili použitie štandardných systémových hliníkových konštrukcií. Rovnako v prestížnych rezidenčných projektoch je badateľný zvýšený dopyt po energeticky úspornejších konštrukciách, dizajnových aspektoch (skryté kovanie) a vyššom komforte (elektromechanické kovanie, bezkľúčové vstupy atď.). Ako takmer prelomovú, aj z pohľadu re­giónu strednej a východnej Európy, možno hodnotiť realizáciu komplexu Aquacity Poprad, kde sme integrovali fotovoltické panely do stĺpikovo-priečnikovej fasádnej konštrukcie. Oba prvky boli na tento účel vyvinuté našou firmou.

Na aké typy budov sa najviac využívajú ľahké fasády a pre aké vlastnosti?
R. Hlavinka: Ľahké fasády sa v súčasnosti používajú na všetky typy budov. Predovšetkým na priemyselné stavby, administratívne budovy, spoločenské stavby, ale aj obytné budovy, ba dokonca i rodinné domy. Ich najlepšia vlastnosť je ukrytá priamo v ich názve – ľahké fasády –, ktorá sa spája s ďalšou dobrou vlastnosťou – rýchla montáž. Rozšírené používanie pri rozličných typoch budov je spojené s faktom, ktorý som už spomínal – začali sa používať hodnotnejšie a krajšie materiály.

D. Matejov: Najväčší podiel ľahkých fasád zaznamenávame na oplášteniach administratívnych budov. Je to najmä pre ich reprezentatívny vzhľad, ako aj hospodárnosť pri montáži. Navyše ich statické možnosti a subtílny vzhľad umocňujú ich úžitkové vlastnosti. Veľké presklené plochy privádzajú do objektu množstvo svetla a evokujú pocit voľnosti. Dôležitá je aj variabilita fasádnych systémov, umožňujúca jedinečné architektonické stvárnenie objektu.

P. Škvaril: Administratívne projekty aj prestížne rezidenčné projekty sa vyznačujú širokou škálou použitia hliníkových konštrukcií. Je to pre vynikajúce pevnostne parametre a z toho rezultujúce subtílne pohľadové šírky profilov, ako aj pre väčší raster. Ďalej je to najmä odolnosť proti poveternostným vplyvom pri širokej palete rôznych typov povrchových úprav. Aj z hľadiska tepelnotechnických parametrov sa naše hliníkové konštrukcie vyrovnajú dnes štandardne používaným plastovým konštrukciám (70 mm stavebná hĺbka), pri rovnakom type zasklenia. V štandardných rezidenčných bytových domoch sa najčastejšie používajú plastové profilové systémy, najmä pre vynikajúci pomer ceny a úžitku. Aj v celoeurópskom meradle už niekoľko rokov badať pokles podielu drevených profilových konštrukcií.

Kam bude pravdepodobne smerovať vývoj ľahkých fasád v budúcnosti?
R. Hlavinka: Myslím, že smer je jasne vytýčený: estetika a rýchlosť montáže, maximálna odolnosť proti poveternostným podmienkam, čo najdlhšie zachovanie si pôvodného tvaru, zovňajšku, farby a technických vlastností. Výrobcovia sa budú asi najviac zameriavať na recyklačné schopnosti materiálov. V súčasnosti sú otázky recyklácie veľmi dôležitou a diskutovanou témou.

D. Matejov: Nielen hospodárska kríza, ale najmä stav životného prostredia nútia vývojárov väčšiny odvetví hľadať a ponúkať také riešenia, ktoré sa podieľajú na ochrane životného prostredia a na znižovaní investičných nákladov. Pre ľahké obvodové plášte budov sa dodávajú recyklovateľné materiály a používajú komponenty, pri ktorých nedochádza k uvoľňovaniu nebezpečných látok do ovzdušia. Taktiež sa ponúkajú koncepty riešení dvojplášťových fasád, umožňujúcich rekuperáciu zohriateho vzduchu v medzipriestore fasády, čím sa znižujú náklady potrebné na vykurovanie. Vonkajší plášť takýchto fasád znižuje hladinu hluku a chráni tieniacu techniku pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, vďaka čomu nedochádza v horúcich letných mesiacoch k nadmernému prehrievaniu interiéru. Použitím vhodných výplní s integrovanými fotovoltickými článkami možno pokryť i časť spotreby elektrickej energie v objekte. Tak, ako sa udomácnila elektronika v automobilovom priemysle, neobíde centrálne riadenie ani oblasť pokrokovej architektúry a stavebníctva. Pri návrhu fasád ostáva i naďalej dôležitou otázkou návratnosť vynaložených prvotných investícií do takýchto moderných konštrukcií.

P. Škvaril: Transparentné obvodové plášte budú v omnoho väčšej miere zohľadňovať environmentálne kritériá v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom v oblasti budov. Už dnes sú niektoré profilové materiály takmer na ekonomickej hranici tepelnotechnickej efektívnosti. Jej ďalšie zvyšovanie však znamená aj značný nárast obstarávacích nákladov. Budúcnosť vidíme najmä v energeticky efektívnych – E2 – transparentných fasádach s integrovanými systémami na získavanie a premenu slnečnej energie. V spomínaných fasádach  nebudú chýbať ani decentralizované systémy vykurovania, vetrania, klimatizácie a slnečná ochrana funkčná aj pri vysokých rýchlostiach vetra.

Energeticky efektívne plášte budov budú aktívnou súčasťou celého energetického systému budov, pružne reagujúceho na zmeny počas dňa alebo ročných období. Naša firma má už dnes takéto riešenia v štandardnej ponuke systémových ­riešení.

Výpočty dokazujú, že využitie materiálov meniacich skupenstvo (phase changing materials) a princípu vrstvených obvodových plášťov (vďaka ich dynamickej prispôsobivosti k podmienkam okolitého prostredia) dokáže usporiť až 80 % energetických nákladov v porovnaní so súčasne platnými požiadavkami noriem. V tomto roku na veľtrhu BAU v Mníchove sme predstavili ako príspevok k celosvetovej iniciatíve Koncept 2 stupne, s cieľom obmedziť ohrev atmosféry Zeme, ktorá by sa nemala ohriať viac ako o  2 °C. Ide o hranicu medzi vratnými a nevratnými následnými procesmi na Zemi v dôsledku globálneho otepľovania. Bohužiaľ, v súčasnej hospodárskej situácii je často jediným kritériom obstarávacia cena fasády, aj keď predstavuje len okolo 20 % z celkových nákladov, zahrňujúcich napríklad prevádzkové náklady a náklady na recykláciu fasády. Najväčší podiel pritom majú prevádzkové náklady, ktoré sú paradoxne väčšinou na okraji ­záujmu – hlavne u developerov.

Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.