Čo by malo rozhodnúť o správnom výbere okna? Zavádzajúce informácie alebo skutočná kvalita?
Stavebníci, dodávatelia okien, investori, ako aj široká a odborná verejnosť sa, žiaľ, stále stretávajú so zavádzajúcimi informáciami o kvalite okien a ich výbere. Stále sa vyskytuje mnoho prípadov nesprávnej interpretácie technických vlastností okien, v dôsledku čoho môžu byť niektoré spoločnosti vylúčené z výberového konania alebo verejného obstarávania dodávateľov okien. Celý problém má niekoľko úrovní.
Prvá chyba – rozhodujúci je počet komôr
Napriek prebiehajúcemu vzdelávaniu sa môžeme naďalej stretávať s chybnými úvahami, ktoré vychádzajú z historických reálií zo začiatku 90. rokov 20. storočia. Konkrétne hovoríme o počte komôr okenného profilu, stavebnej hĺbke rámu a krídla, udávanej v mm, a v neposlednom rade o zaradení profilu do triedy A, B, C.
V prvom rade treba povedať, že počet komôr ani stavebná hĺbka okna nie sú z hľadiska tepelnoizolačných vlastností okna v žiadnom prípade rozhodujúce. Hlavným, a teda dostatočne vypovedajúcim parametrom v tomto smere je súčiniteľ prechodu tepla okna ako celku Uw (t. j. vrátane zasklenia a prípadných komorových výplní).
Prax ukazuje, že najčastejšie používané okenné profily majú stavebnú hĺbku 80 mm. Ako príklad možno uviesť profil SYNEGO od spoločnosti REHAU, ktorý pri trojskle dosahuje Uw = 0,63 W/m2K.
Druhá chyba – profilová trieda A je lepšia ako B
K diskriminácii niektorých profilov v procese verejného obstarávania dochádza pri odporúčaní alebo dokonca predpisovaní konkrétnej profilovej triedy. Pripomeňme si, že norma zaraďuje okenné profily do tried A, B a C podľa hrúbky steny profilu.
Konkrétne teda do triedy A patria profily s hrúbkou steny ≥ 2,8 mm, do triedy B profily s hrúbkou 2,5 až 2,79 mm. Žiadna trieda však nehovorí nič o kvalite okna, pretože nikde nie je uvedené, že väčšia hrúbka znamená vyššiu kvalitu. Pozrime sa na podobnú paralelu v metalurgii.
Existuje predsa niekoľko tried konštrukčných ocelí a každý vie, že tenší plech môže byť vyrobený z ocele vyššej kvality, ale bude pevnejší ako hrubší plech vyrobený z ocele nižšej kvality. A presne to je prípad výroby okenných profilov. Prečo dochádza k tejto mylnej predstave? Predtým sa prakticky všetky profily vyrábali s konštrukčnou hĺbkou 60 mm.
V tom čase praktické skúšky zvarov v rohových spojoch ukázali, že stenčenie profilu vedie k zníženiu pevnosti zvarových plôch. Za posledných 25 rokov sa však zmenila technológia výroby PVC, ktorá je oveľa pokročilejšia ako predtým, a stavebná hĺbka sa zväčšila (80, resp. 86 mm). Čím väčšia je stavebná hĺbka profilu, tým väčšia je zváraná plocha v rohu, čo samozrejme zvyšuje pevnosť profilu vrátane zlepšenia celkovej tuhosti okna.
Okrem toho veda o technológiách ukazuje, že pevnosť rohových zvarov ovplyvňujú skôr iné faktory, ako napríklad nesprávny uhol rezania píly, kolmosť rezu, nesprávne nastavenie teploty na zváračke, nedeformovaný materiál atď. Mali by sme tiež spomenúť, že napríklad predpísanú hodnotu pevnosti rohového zvaru (4400 N) pre daný typ PVC profilu môžu spĺňať profily triedy A aj B, keďže skutočné hodnoty pevnosti sa v oboch prípadoch blížia k 6000 N.
Tretia chyba – recyklát zhoršuje vlastnosti okna
Ochrana životného prostredia je jednou z hlavných priorít každej rozvinutej spoločnosti. Preto je udržateľnosť veľkou témou aj medzi výrobcami plastových okenných profilov. V tejto súvislosti sa opäť skresľujú niektoré fakty.
V prvom rade treba povedať, že moderné plastové okná majú taký extrémne nízky súčiniteľ prechodu tepla, že významne prispievajú k zníženiu energetických strát v budovách. To je veľké plus. Okrem toho treba spomenúť aj to, že stavebníctvo v EÚ predstavuje značný podiel na celkovom množstve vyprodukovaného odpadu (25 až 30 %).
Z tohto dôvodu rastie snaha o maximálne využitie recyklovateľných materiálov, nevynímajúc PVC, ktoré je mimochodom 100 % recyklovateľné. Preto výmena starého plastového okna za nové vo všeobecnosti nezvyšuje objem vyprodukovaného odpadu. Existujú však mylné tvrdenia, že recyklát zhoršuje technické a fyzikálne vlastnosti okna, najmä jeho pevnosť. Je to práve naopak. Testy ukázali, že pevnosť zvarov sa zvyšuje približne o 17 %.
Otázkou je, kto môže tvrdiť, že to tak nie je, keď všetci renomovaní výrobcovia a dodávatelia PVC profilov sú spojení so spoločnosťou Rewindo a zaviazali sa k úspešnej recyklácii primárneho materiálu? Proces koextrúzie (viacvrstvového vytláčania) spája najlepšie vlastnosti oboch materiálov do jedného kompaktného celku.
Z primárneho plastu sú potiahnuté len tie časti profilu, ktoré sú viditeľné, pretože regenerát nie je 100 % biely. Percentuálny podiel prepregu logicky závisí od konštrukcie profilu. Z toho tiež vyplýva, že hlavným faktorom je kvalita zloženia PVC.
Na záver ešte niekoľko zaujímavostí. Jedným z renomovaných výrobcov okenných profilov je spoločnosť REHAU, ktorá je nielen jedným z priekopníkov vo vývoji plastových okien, ale aj významným propagátorom trvalo udržateľného správania.
Percentuálny podiel recyklovaného materiálu v profiloch EcoPuls (označenie pre profily vyrobené z recyklovaného materiálu) sa pohybuje od 45 do 75 %. Patria sem profily GENEO, SYNEGO a BRILLANT. Tým sa ročne ušetrí 97 000 ton emisií CO2, čo zodpovedá približne 7,8 miliónom stromov v lese. Výroba PVC profilov z primárneho plastu predstavuje až 15-krát väčšiu záťaž pre životné prostredie ako PVC vyrobené z recyklovaného materiálu.
Spoločnosť REHAU spracuje ročne viac ako 70 000 ton starého materiálu, zatiaľ čo PVC z okenných profilov možno použiť až 7-krát pri zachovaní identickej kvality. S technologickou životnosťou 30 rokov možno s nadsázkou povedať, že základná surovina na výrobu okien je večná.
Zdroj: PR článok REHAU s.r.o.
