Dopravnรฉ tunely na รบzemรญ Slovenska
Galรฉria(5)

Dopravnรฉ tunely na รบzemรญ Slovenska

Partneri sekcie:

Pre hornatรบ krajinu, akou je Slovensko, sรบ tunely pri vรฝstavbe ลพelezniฤnรฝch tratรญ aj cestnej aย diaฤพniฤnej siete nevyhnutnosลฅou. Prvรก ฤasลฅ tohto vรฝroku sa ukรกzala ako pravdivรก uลพ vย predchรกdzajรบcich dvoch storoฤiach, keฤ sa nรกroฤnejลกie trasovanie ลพelezniฤnรฝch tratรญ bez tunelov naozaj nemohlo zaobรญsลฅ. Naopak, cestnรฉ tunely boli na Slovensku skรดr raritou neลพ pravidlom. Aลพ prenesenie vรฝstavby diaฤพniฤnej siete zย rovรญn do hornatejลกieho รบzemia strednรฉho aย vรฝchodnรฉho Slovenska bolo impulzom na zaฤiatok vรฝstavby diaฤพniฤnรฝch tunelov.

Napriek โ€žopatrnej konjunktรบreโ€œ slovenskรฉho tunelรกrstva vย poslednรฝch desiatich rokoch sme sย vรฝstavbou modernรฝch dopravnรฝch tunelov stรกle len na zaฤiatku. Plรกny vรฝstavby siete diaฤพniฤnรฝch aย rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ, ako aj vรฝstavby aย modernizรกcie ลพelezniฤnej siete zahล•ลˆajรบ desiatky tunelov aย sรบ veฤพkรฝmi vรฝzvami pre celรฉ tunelรกrske odvetvie. Je potrebnรฉ poznamenaลฅ, ลพe slovenskรฉ tunelรกrske firmy neboli vย uplynulom desaลฅroฤรญ zรกvislรฉ len od domรกceho dopytu. Po zรญskanรญ kladnรฝch referenciรญ zย vรฝstavby prvรฝch diaฤพniฤnรฝch tunelov rozvinuli svoje aktivity vย blรญzkom iย vzdialenom zahraniฤรญ, ฤoho dรดkazom sรบ mnohรฉ tunely vย Nemecku, Slovinsku, Taliansku, ล vรฉdsku, Fรญnsku aj na Islande.

ลฝelezniฤnรฉ tunely
Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov sa vo svete rozbiehala paralelne sย rozvojom ลพelezniฤnej dopravy uลพ na samom zaฤiatku 19. storoฤia, najmรค vo Veฤพkej Britรกnii. Najstarลกรญ ลพelezniฤnรฝ tunel Stoddart slรบลพiaci konskej ลพeleznici bol otvorenรฝ dokonca uลพ vย roku 1796. Prvรฝm tunelom urฤenรฝm na parnรบ trakciu bol tunel Penydarren otvorenรฝ vย roku 1804. Vย priebehu 19. storoฤia sa vybudoval rad tunelov vย podzemรญ veฤพkomiest, dokonca aj pod vodnรฝmi tokmi (napr. Temลพskรฝ tunel vย Londรฝne, tunel Mersey vย Liverpoole). Vย druhej polovici 19. storoฤia si tunelรกri trรบfli na zdolรกvanie alpskรฝch masรญvov aย vย roku 1871 bol otvorenรฝ ลพelezniฤnรฝ tunel Frejus sย dฤบลพkou viac ako 13 km.

Nasledovali dva Simplonskรฉ tunely, oba dlhรฉ takmer 20 km. Najdlhลกรญmi ลพelezniฤnรฝmi tunelmi sรบ dnes podmorskรฉ tunely Seikan (53,9โ€‰km) aย tunel Channel pod kanรกlom La Manche (50,5โ€‰km). Oba tieto tunely prekonรก Gotthardskรฝ bรกzovรฝ tunel sย dฤบลพkou 57โ€‰km, ktorรฉho vรฝstavba sa dostรกva do poslednรฉho ลกtรกdia.

Poฤiatky budovania ลพelezniฤnรฝch tratรญ na Slovensku siahajรบ do prvej polovice 19. storoฤia. Vzhฤพadom na hornatรฝ charakter รบzemia aย vรคฤลกie nรกroky smerovรฉho aย vรฝลกkovรฉho vedenia ลพeleznice vย porovnanรญ sย cestnรฝmi komunikรกciami museli byลฅ sรบฤasลฅou budovanรฝch tratรญ tunelovรฉ objekty. Vย 19. storoฤรญ bolo na รบzemรญ Slovenska postavenรฝch 22 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 7 km. Niektorรฉ zย tรฝchto tunelov sรบ dnes uลพ mimo prevรกdzky, vรคฤลกia ฤasลฅ sa stรกle vyuลพรญva.

Najstarลกรญm ลพelezniฤnรฝm tunelom na รบzemรญ Slovenska je Bratislavskรฝ tunel ฤ. 1 vybudovanรฝ poฤas vรฝstavby trate Viedeลˆ โ€“ Bratislava (prvej na รบzemรญ c. aย k. monarchie) aย uvedenรฝ do prevรกdzky vย roku 1848. Tunel svojou dฤบลพkou 704โ€‰m patril vย tom ฤase kย najdlhลกรญm na kontinente. Pri vรฝstavbe novej stanice doลกlo kย jeho skrรกteniu na dneลกnรฝch 593 m.

Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov pokraฤovala vย prvej polovici 20. storoฤia sย eลกte vรคฤลกou intenzitou. Vย rokoch 1902 aย 1966 sa na รบzemรญ Slovenska vybudovalo 62 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 42 km, zย toho 57 jednokoฤพajnรฝch aย 5 dvojkoฤพajnรฝch (ล tiavnickรฝ, Kraฤพoviansky I., Ruลพรญnsky, Bujanovskรฝ aย ลคahanovskรฝ). Medzi najznรกmejลกie tunely patria Bralskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3ย 012 m, Telgรกrtsky tunel na trati Margecany โ€“ ฤŒervenรก skala, znรกmy ลกpirรกlovรฝm smerovรฝm vedenรญm prekonรกvajรบcim 40 metrovรฝ vรฝลกkovรฝ rozdiel aย najdlhลกรญ ฤŒremoลกniansky tunel sย dฤบลพkou 4ย 698 m. Najdlhลกรญm dvojkoฤพajnรฝm tunelom je Bujanovskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3ย 410 m. Vย sรบฤasnosti sa vย sieti slovenskรฝch ลพeleznรญc prevรกdzkuje 76 tunelov vย celkovej dฤบลพke 43,4 km, zย toho 7 tunelov dvojkoฤพajnรฝch. Od roku 1966 sa vลกak vย tunelovom staviteฤพstve na ลพelezniciach okrem rekonลกtrukcie niekoฤพkรฝch tunelov (Telgรกrt, Bratislava) prakticky niฤ neudialo.

Vรฝhฤพad do blรญzkej budรบcnosti vลกak vyzerรก optimistickejลกie. Vย rรกmci programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ ลฝSR na rรฝchlosลฅ do 160โ€‰km/h bolo nevyhnutnรฉ prikroฤiลฅ kย novรฉmu trasovaniu tratรญ, ฤo je vย stiesnenรฝch รบdoliach slovenskรฝch riek prakticky nemoลพnรฉ bez vรฝstavby tunelov. Celkovรฝ poฤet pripravovanรฝch tunelov na slovenskรฝch ลพelezniciach je 23, priฤom ich dฤบลพka je viac ako 36 km (tab.1).

Tab. 1: Pripravovanรฉ slovenskรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely

Vย รบseku medzi Novรฝm Mestom nad Vรกhom aย Povaลพskou Teplou sa pripravuje vรฝstavba troch tunelov. Kรฝm tunely Diel aย Milochov sรบ zatiaฤพ vย ลกtรกdiu projektovej prรญpravy, na รบsek Novรฉ Mesto nad Vรกhom โ€“ Trenฤianske Bohuslavice, ktorรฉho sรบฤasลฅou je aj tunel Tureckรฝ vrch (1ย 735โ€‰m), sa uลพ opakovane vypรญsala verejnรก sรบลฅaลพ na dodรกvku stavby. Dรก sa oฤakรกvaลฅ, ลพe vรฝstavba prvรฉho slovenskรฉho modernรฉho ลพelezniฤnรฉho tunela zaฤne uลพ vย tomto roku.

Znaฤnรฝ poฤet tunelov je sรบฤasลฅou navrhovanej modernizรกcie tratรญ vย รบsekoch od Liptovskรฉho Mikulรกลกu aลพ po Koลกice. ลฝelezniฤnรฉ tunely sa navrhujรบ spravidla ako jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ, len vย ลกpecifickรฝch prรญpadoch sa pristupuje kย rieลกeniu sย dvoma tunelovรฝmi rรบrami. Presnรฝ ฤasovรฝ harmonogram modernizรกcie tratรญ zatiaฤพ nie je znรกmy.

Okrem modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ medzi Bratislavou, ลฝilinou aย Koลกicami sa mimoriadne vรฝznamnรก stavba pripravuje vย samotnom hlavnom meste Bratislave. Projekt prepojenia medzinรกrodnรฉho TEN-T koridoru na ลพelezniฤnรบ sieลฅ vย Bratislave zahล•ลˆa spojenie existujรบcich ลพelezniฤnรฝch stanรญc Predmestie aย Petrลพalka, vedenรฉ razenรฝmi tunelmi pod centrom mesta iย pod korytom rieky Dunaj. Sรบฤasลฅou tunelovรฉho vedenia sรบ aj viacerรฉ podzemnรฉ stanice, keฤลพe okrem tranzitnej funkcie bude stavba plniลฅ aj รบlohy mestskej aย prรญmestskej dopravy. ฤŽalลกou sรบvisiacou stavbou je pripojenie letiska M. R. ล tefรกnika kย ลพelezniฤnej sieti, kde sa tieลพ veฤพkรก ฤasลฅ trate vedie pod zemou. ฤŒasovรฝ harmonogram projektu predpokladรก vรฝstavbu vย rokoch 2010 โ€“ 2015.

Cestnรฉ aย diaฤพniฤnรฉ tunely
Sย rozvojom automobilovej dopravy vย 20. storoฤรญ prebiehal vย Eurรณpe iย vo svete aj kvalitatรญvny aย kvantitatรญvny rozvoj cestnej siete. Cestnรก sieลฅ musela kriลพovaลฅ horskรฉ masรญvy, pre ktorรฉ sa tunelovรฉ rieลกenia ponรบkali ako efektรญvne najmรค zย hฤพadiska รบspory ฤasu oproti prekonรกvaniu horskรฝch priesmykov. Vรฝstavba dlhรฝch cestnรฝch tunelov sa rozvรญjala najmรค po druhej svetovej vojne. Vย obdobรญ rokov 1965 โ€“ 1978 bol najdlhลกรญm cestnรฝm tunelom francรบzsko-taliansky tunel Mt. Blanc sย dฤบลพkou 11ย 611 m. Po ลˆom prevzal primรกt najdlhลกieho tunela ลกvajฤiarsky tunel St. Gotthard (16ย 918โ€‰m). Koneฤne vย roku 2000 bol do prevรกdzky uvedenรฝ nรณrsky tunel Laerdal, ktorรฝ je vย sรบฤasnosti najdlhลกรญm cestnรฝm tunelom (24ย 500โ€‰m) na svete.

Na prelome storoฤรญ zaznamenala dรดveryhodnosลฅ cestnรฝch tunelov รบder. Zvyลกujรบce sa dopravnรฉ zaลฅaลพenie alpskรฝch tunelov, zastarรกvanie ich stavebnรฉho aj technologickรฉho vybavenia aย tieลพ znรญลพenie pozornosti, ktorรก sa venovala ich prevรกdzke, spรดsobili vย priebehu krรกtkeho ฤasu (vย rokoch 1999 โ€“ 2001) rad katastrofickรฝch poลพiarov sย veฤพkรฝm poฤtom obetรญ. Po vyhodnotenรญ poลพiarov vย tuneloch Mt. Blanc, Tauern aย St. Gotthard boli na eurรณpskej รบrovni prijatรฉ opatrenia, ktorรฝch cieฤพom je vรฝrazne zvรฝลกiลฅ prevรกdzkovรบ bezpeฤnosลฅ cestnรฝch tunelov.

Eurรณpska smernica ฤ. 54/2004/EC oย minimรกlnych bezpeฤnostnรฝch poลพiadavkรกch na tunely transยญeurรณpskej cestnej siete nielen stanovuje ลกtandardy na vรฝstavbu novรฝch tunelov, ale tieลพ urฤuje pravidlรก, podฤพa ktorรฝch sa mรก preveriลฅ aย vo veฤพkej miere aj modernizovaลฅ viac ako 500 existujรบcich tunelov vย krajinรกch Eurรณpskej รบnie.
Situรกcia na Slovensku bola vย porovnanรญ sย eurรณpskymi krajinami dlhodobo odliลกnรก.

Obdobie od ukonฤenia 2. svetovej vojny po roky devรคลฅdesiate, ktorรฉ moลพno oznaฤiลฅ za obdobie boomu vรฝstavby cestnรฝch tunelov vย Eurรณpe iย vo svete, sa Slovenska takmer nedotklo. Prvรฝ cestnรฝ tunel sย dฤบลพkou 793โ€‰m sa budoval vย Bratislave pod Hradnรฝm vrchom poฤas vojnovรฝch rokov, dokonฤenรฝ bol vย roku 1947. Po 25 rokoch prevรกdzky bol vย rokoch 1982 โ€“ 1983 rekonลกtruovanรฝ aย zmenenรฝ na elektriฤkovรฝ. Za pรคลฅdesiat povojnovรฝch rokov sa postavil eลกte 300 m dlhรฝ tunel Stratenรก na ceste lokรกlneho vรฝznamu aย to bolo na dlhรฉ roky vลกetko.

Zaฤiatok vรฝstavby tunelov spadรก do polovice devรคลฅdesiatych rokov minulรฉho storoฤia aย je spรคtรฝ sย programom vรฝstavby diaฤพnic. Na jar 1996 sa zaฤala raziลฅ prieskumnรก ลกtรดlลˆa vย profile severnej tunelovej rรบry budรบceho tunela Branisko na รบseku diaฤพnice D1 Beharovce โ€“ Branisko. Uลพ na jeseลˆ toho istรฉho roka sa na oboch portรกloch zaฤali prรญpravnรฉ prรกce na razenie samotnรฉho tunela. Vย roku 1998 nasledoval zaฤiatok vรฝstavby tunela Horelica na obchvate ฤŒadce. Problรฉmy sย financovanรญm vรฝstavby diaฤพnic sa dotkli oboch stavieb, tunel Branisko sย dฤบลพkou 4ย 975โ€‰m bol do prevรกdzky uvedenรฝ vย jรบni 2003, podstatne kratลกรญ tunel Horelica aลพ vย roku 2004. Oba tieto tunely sa budovali ako jednorรบrovรฉ sย obojsmernou premรกvkou, ฤo zodpovedalo ich vรฝhฤพadovรฉmu dopravnรฉmu zaลฅaลพeniu.

Vย lete roku 2003 bol poloลพenรฝ zรกkladnรฝ kameลˆ diaฤพniฤnรฉho tunela Sitina na รบseku Lamaฤskรก cesta โ€“ Starรฉ Grunty vย Bratislave. Tunel Sitina sย dlลพkou 1ย 440 m sa stal prvรฝm slovenskรฝm dvojrรบrovรฝm tunelom. Jeho vรฝstavba trvala 48 mesiacov aย vย jรบni roku 2007 bol tunel uvedenรฝ do prevรกdzky. Pozitรญvny efekt na dopravu vย ลกirลกom okolรญ tunela sa prejavil prakticky okamลพite, keฤ kaลพdou tunelovou rรบrou prechรกdza denne viac ako 20 tisรญc vozidiel. Vรฝznam tunela Sitina potvrdilo aj zรญskanie hlavnej ceny vย architektonickej sรบลฅaลพi Stavba roka 2008.

Zatiaฤพ poslednรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Bรดrik (985โ€‰m) vย blรญzkosti mesta Svit na รบseku Mengusovce โ€“ Jรกnovce, ktorรฝ sa zaฤal raziลฅ na jeseลˆ vย roku 2006. Stavebnรก ฤasลฅ tunela je dnes uลพ prakticky ukonฤenรก aย po montรกลพi technologickรฉho vybavenia sa otvorenie tunela plรกnuje na jeseลˆ tohto roka.

Na konci roka 2009 by sme teda na Slovensku mali maลฅ vย prevรกdzke 5 diaฤพniฤnรฝch tunelov (vrรกtane krรกtkeho tunela Luฤivnรก) vย celkovej dฤบลพke viac ako 8 km. Podstatne vyลกลกรญ poฤet tunelov je na diaฤพniฤnรฝch รบsekoch, ktorรฝch vรฝstavba sa vย sรบฤasnosti pripravuje (tab. 2). Okrem nich sa ฤalลกie tunely pripravujรบ na rรฝchlostnรฝch komunikรกciรกch. Vลกetky pripravovanรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely by mali maลฅ dve rรบry sย jednosmernou prevรกdzkou.

Na najvyลกลกom stupni prรญpravy sรบ dnes najmรค tunely na diaฤพnici D1, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou projektov verejno-sรบkromnรฉho partnerstva (Public Private Partnership). Koncesionรกri by mali financovaลฅ, vybudovaลฅ aย prevรกdzkovaลฅ prรญsluลกnรฉ รบseky diaฤพnice aj sย tunelmi poฤas troch desaลฅroฤรญ. Vย dvoch sรบลฅaลพiach prebiehajรบcich vย sรบฤasnosti sรบ tunely Rojkov, Havran, ฤŒebraลฅ aย ล ibenik (1. balรญk PPP) aย tunely Ovฤiarsko, ลฝilina aย Viลกลˆovรฉ (2. balรญk PPP).

Tab. 2: Slovenskรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely

Ing.ย Miloslav Frankovskรฝ
Foto: Terraprojekt, a. s.

Miloslav Frankovskรฝ pรดsobรญ vย projektovej aย inลพinierskej spoloฤnosti Terraprojekt, a. s., Bratislava ako ฤlen predstavenstva aย vedรบci oddelenia tunelov aย geotechniky. Ako hlavnรฝ projektant sa podieฤพal na prรญprave aย vรฝstavbe tunelov Branisko aย Sitina, spolupracoval na projektovom rieลกenรญ pre viacerรฉ zย pripravovanรฝch diaฤพniฤnรฝch aย ลพelezniฤnรฝch tunelov. Je ฤlenom komitรฉtu Slovenskej tunelรกrskej asociรกcie ITA/AITES.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby.

Najฤรญtanejลกie