Dopravnรฉ tunely na รบzemรญ Slovenska
Pre hornatรบ krajinu, akou je Slovensko, sรบ tunely pri vรฝstavbe ลพelezniฤnรฝch tratรญ aj cestnej aย diaฤพniฤnej siete nevyhnutnosลฅou. Prvรก ฤasลฅ tohto vรฝroku sa ukรกzala ako pravdivรก uลพ vย predchรกdzajรบcich dvoch storoฤiach, keฤ sa nรกroฤnejลกie trasovanie ลพelezniฤnรฝch tratรญ bez tunelov naozaj nemohlo zaobรญsลฅ. Naopak, cestnรฉ tunely boli na Slovensku skรดr raritou neลพ pravidlom. Aลพ prenesenie vรฝstavby diaฤพniฤnej siete zย rovรญn do hornatejลกieho รบzemia strednรฉho aย vรฝchodnรฉho Slovenska bolo impulzom na zaฤiatok vรฝstavby diaฤพniฤnรฝch tunelov.
Napriek โopatrnej konjunktรบreโ slovenskรฉho tunelรกrstva vย poslednรฝch desiatich rokoch sme sย vรฝstavbou modernรฝch dopravnรฝch tunelov stรกle len na zaฤiatku. Plรกny vรฝstavby siete diaฤพniฤnรฝch aย rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ, ako aj vรฝstavby aย modernizรกcie ลพelezniฤnej siete zahลลajรบ desiatky tunelov aย sรบ veฤพkรฝmi vรฝzvami pre celรฉ tunelรกrske odvetvie. Je potrebnรฉ poznamenaลฅ, ลพe slovenskรฉ tunelรกrske firmy neboli vย uplynulom desaลฅroฤรญ zรกvislรฉ len od domรกceho dopytu. Po zรญskanรญ kladnรฝch referenciรญ zย vรฝstavby prvรฝch diaฤพniฤnรฝch tunelov rozvinuli svoje aktivity vย blรญzkom iย vzdialenom zahraniฤรญ, ฤoho dรดkazom sรบ mnohรฉ tunely vย Nemecku, Slovinsku, Taliansku, ล vรฉdsku, Fรญnsku aj na Islande.ลฝelezniฤnรฉ tunely
Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov sa vo svete rozbiehala paralelne sย rozvojom ลพelezniฤnej dopravy uลพ na samom zaฤiatku 19. storoฤia, najmรค vo Veฤพkej Britรกnii. Najstarลกรญ ลพelezniฤnรฝ tunel Stoddart slรบลพiaci konskej ลพeleznici bol otvorenรฝ dokonca uลพ vย roku 1796. Prvรฝm tunelom urฤenรฝm na parnรบ trakciu bol tunel Penydarren otvorenรฝ vย roku 1804. Vย priebehu 19. storoฤia sa vybudoval rad tunelov vย podzemรญ veฤพkomiest, dokonca aj pod vodnรฝmi tokmi (napr. Temลพskรฝ tunel vย Londรฝne, tunel Mersey vย Liverpoole). Vย druhej polovici 19. storoฤia si tunelรกri trรบfli na zdolรกvanie alpskรฝch masรญvov aย vย roku 1871 bol otvorenรฝ ลพelezniฤnรฝ tunel Frejus sย dฤบลพkou viac ako 13 km.
Nasledovali dva Simplonskรฉ tunely, oba dlhรฉ takmer 20 km. Najdlhลกรญmi ลพelezniฤnรฝmi tunelmi sรบ dnes podmorskรฉ tunely Seikan (53,9โkm) aย tunel Channel pod kanรกlom La Manche (50,5โkm). Oba tieto tunely prekonรก Gotthardskรฝ bรกzovรฝ tunel sย dฤบลพkou 57โkm, ktorรฉho vรฝstavba sa dostรกva do poslednรฉho ลกtรกdia.
Poฤiatky budovania ลพelezniฤnรฝch tratรญ na Slovensku siahajรบ do prvej polovice 19. storoฤia. Vzhฤพadom na hornatรฝ charakter รบzemia aย vรคฤลกie nรกroky smerovรฉho aย vรฝลกkovรฉho vedenia ลพeleznice vย porovnanรญ sย cestnรฝmi komunikรกciami museli byลฅ sรบฤasลฅou budovanรฝch tratรญ tunelovรฉ objekty. Vย 19. storoฤรญ bolo na รบzemรญ Slovenska postavenรฝch 22 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 7 km. Niektorรฉ zย tรฝchto tunelov sรบ dnes uลพ mimo prevรกdzky, vรคฤลกia ฤasลฅ sa stรกle vyuลพรญva.
Najstarลกรญm ลพelezniฤnรฝm tunelom na รบzemรญ Slovenska je Bratislavskรฝ tunel ฤ. 1 vybudovanรฝ poฤas vรฝstavby trate Viedeล โ Bratislava (prvej na รบzemรญ c. aย k. monarchie) aย uvedenรฝ do prevรกdzky vย roku 1848. Tunel svojou dฤบลพkou 704โm patril vย tom ฤase kย najdlhลกรญm na kontinente. Pri vรฝstavbe novej stanice doลกlo kย jeho skrรกteniu na dneลกnรฝch 593 m.
Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov pokraฤovala vย prvej polovici 20. storoฤia sย eลกte vรคฤลกou intenzitou. Vย rokoch 1902 aย 1966 sa na รบzemรญ Slovenska vybudovalo 62 ลพelezniฤnรฝch tunelov sย celkovou dฤบลพkou viac ako 42 km, zย toho 57 jednokoฤพajnรฝch aย 5 dvojkoฤพajnรฝch (ล tiavnickรฝ, Kraฤพoviansky I., Ruลพรญnsky, Bujanovskรฝ aย ลคahanovskรฝ). Medzi najznรกmejลกie tunely patria Bralskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3ย 012 m, Telgรกrtsky tunel na trati Margecany โ ฤervenรก skala, znรกmy ลกpirรกlovรฝm smerovรฝm vedenรญm prekonรกvajรบcim 40 metrovรฝ vรฝลกkovรฝ rozdiel aย najdlhลกรญ ฤremoลกniansky tunel sย dฤบลพkou 4ย 698 m. Najdlhลกรญm dvojkoฤพajnรฝm tunelom je Bujanovskรฝ tunel sย dฤบลพkou 3ย 410 m. Vย sรบฤasnosti sa vย sieti slovenskรฝch ลพeleznรญc prevรกdzkuje 76 tunelov vย celkovej dฤบลพke 43,4 km, zย toho 7 tunelov dvojkoฤพajnรฝch. Od roku 1966 sa vลกak vย tunelovom staviteฤพstve na ลพelezniciach okrem rekonลกtrukcie niekoฤพkรฝch tunelov (Telgรกrt, Bratislava) prakticky niฤ neudialo.
Vรฝhฤพad do blรญzkej budรบcnosti vลกak vyzerรก optimistickejลกie. Vย rรกmci programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ ลฝSR na rรฝchlosลฅ do 160โkm/h bolo nevyhnutnรฉ prikroฤiลฅ kย novรฉmu trasovaniu tratรญ, ฤo je vย stiesnenรฝch รบdoliach slovenskรฝch riek prakticky nemoลพnรฉ bez vรฝstavby tunelov. Celkovรฝ poฤet pripravovanรฝch tunelov na slovenskรฝch ลพelezniciach je 23, priฤom ich dฤบลพka je viac ako 36 km (tab.1).
Tab. 1: Pripravovanรฉ slovenskรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely
Vย รบseku medzi Novรฝm Mestom nad Vรกhom aย Povaลพskou Teplou sa pripravuje vรฝstavba troch tunelov. Kรฝm tunely Diel aย Milochov sรบ zatiaฤพ vย ลกtรกdiu projektovej prรญpravy, na รบsek Novรฉ Mesto nad Vรกhom โ Trenฤianske Bohuslavice, ktorรฉho sรบฤasลฅou je aj tunel Tureckรฝ vrch (1ย 735โm), sa uลพ opakovane vypรญsala verejnรก sรบลฅaลพ na dodรกvku stavby. Dรก sa oฤakรกvaลฅ, ลพe vรฝstavba prvรฉho slovenskรฉho modernรฉho ลพelezniฤnรฉho tunela zaฤne uลพ vย tomto roku.
Znaฤnรฝ poฤet tunelov je sรบฤasลฅou navrhovanej modernizรกcie tratรญ vย รบsekoch od Liptovskรฉho Mikulรกลกu aลพ po Koลกice. ลฝelezniฤnรฉ tunely sa navrhujรบ spravidla ako jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ, len vย ลกpecifickรฝch prรญpadoch sa pristupuje kย rieลกeniu sย dvoma tunelovรฝmi rรบrami. Presnรฝ ฤasovรฝ harmonogram modernizรกcie tratรญ zatiaฤพ nie je znรกmy.
Okrem modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ medzi Bratislavou, ลฝilinou aย Koลกicami sa mimoriadne vรฝznamnรก stavba pripravuje vย samotnom hlavnom meste Bratislave. Projekt prepojenia medzinรกrodnรฉho TEN-T koridoru na ลพelezniฤnรบ sieลฅ vย Bratislave zahลลa spojenie existujรบcich ลพelezniฤnรฝch stanรญc Predmestie aย Petrลพalka, vedenรฉ razenรฝmi tunelmi pod centrom mesta iย pod korytom rieky Dunaj. Sรบฤasลฅou tunelovรฉho vedenia sรบ aj viacerรฉ podzemnรฉ stanice, keฤลพe okrem tranzitnej funkcie bude stavba plniลฅ aj รบlohy mestskej aย prรญmestskej dopravy. ฤalลกou sรบvisiacou stavbou je pripojenie letiska M. R. ล tefรกnika kย ลพelezniฤnej sieti, kde sa tieลพ veฤพkรก ฤasลฅ trate vedie pod zemou. ฤasovรฝ harmonogram projektu predpokladรก vรฝstavbu vย rokoch 2010 โ 2015.
Cestnรฉ aย diaฤพniฤnรฉ tunely
Sย rozvojom automobilovej dopravy vย 20. storoฤรญ prebiehal vย Eurรณpe iย vo svete aj kvalitatรญvny aย kvantitatรญvny rozvoj cestnej siete. Cestnรก sieลฅ musela kriลพovaลฅ horskรฉ masรญvy, pre ktorรฉ sa tunelovรฉ rieลกenia ponรบkali ako efektรญvne najmรค zย hฤพadiska รบspory ฤasu oproti prekonรกvaniu horskรฝch priesmykov. Vรฝstavba dlhรฝch cestnรฝch tunelov sa rozvรญjala najmรค po druhej svetovej vojne. Vย obdobรญ rokov 1965 โ 1978 bol najdlhลกรญm cestnรฝm tunelom francรบzsko-taliansky tunel Mt. Blanc sย dฤบลพkou 11ย 611 m. Po ลom prevzal primรกt najdlhลกieho tunela ลกvajฤiarsky tunel St. Gotthard (16ย 918โm). Koneฤne vย roku 2000 bol do prevรกdzky uvedenรฝ nรณrsky tunel Laerdal, ktorรฝ je vย sรบฤasnosti najdlhลกรญm cestnรฝm tunelom (24ย 500โm) na svete.
Na prelome storoฤรญ zaznamenala dรดveryhodnosลฅ cestnรฝch tunelov รบder. Zvyลกujรบce sa dopravnรฉ zaลฅaลพenie alpskรฝch tunelov, zastarรกvanie ich stavebnรฉho aj technologickรฉho vybavenia aย tieลพ znรญลพenie pozornosti, ktorรก sa venovala ich prevรกdzke, spรดsobili vย priebehu krรกtkeho ฤasu (vย rokoch 1999 โ 2001) rad katastrofickรฝch poลพiarov sย veฤพkรฝm poฤtom obetรญ. Po vyhodnotenรญ poลพiarov vย tuneloch Mt. Blanc, Tauern aย St. Gotthard boli na eurรณpskej รบrovni prijatรฉ opatrenia, ktorรฝch cieฤพom je vรฝrazne zvรฝลกiลฅ prevรกdzkovรบ bezpeฤnosลฅ cestnรฝch tunelov.
Eurรณpska smernica ฤ. 54/2004/EC oย minimรกlnych bezpeฤnostnรฝch poลพiadavkรกch na tunely transยญeurรณpskej cestnej siete nielen stanovuje ลกtandardy na vรฝstavbu novรฝch tunelov, ale tieลพ urฤuje pravidlรก, podฤพa ktorรฝch sa mรก preveriลฅ aย vo veฤพkej miere aj modernizovaลฅ viac ako 500 existujรบcich tunelov vย krajinรกch Eurรณpskej รบnie.
Situรกcia na Slovensku bola vย porovnanรญ sย eurรณpskymi krajinami dlhodobo odliลกnรก.
Obdobie od ukonฤenia 2. svetovej vojny po roky devรคลฅdesiate, ktorรฉ moลพno oznaฤiลฅ za obdobie boomu vรฝstavby cestnรฝch tunelov vย Eurรณpe iย vo svete, sa Slovenska takmer nedotklo. Prvรฝ cestnรฝ tunel sย dฤบลพkou 793โm sa budoval vย Bratislave pod Hradnรฝm vrchom poฤas vojnovรฝch rokov, dokonฤenรฝ bol vย roku 1947. Po 25 rokoch prevรกdzky bol vย rokoch 1982 โ 1983 rekonลกtruovanรฝ aย zmenenรฝ na elektriฤkovรฝ. Za pรคลฅdesiat povojnovรฝch rokov sa postavil eลกte 300 m dlhรฝ tunel Stratenรก na ceste lokรกlneho vรฝznamu aย to bolo na dlhรฉ roky vลกetko.
Zaฤiatok vรฝstavby tunelov spadรก do polovice devรคลฅdesiatych rokov minulรฉho storoฤia aย je spรคtรฝ sย programom vรฝstavby diaฤพnic. Na jar 1996 sa zaฤala raziลฅ prieskumnรก ลกtรดlลa vย profile severnej tunelovej rรบry budรบceho tunela Branisko na รบseku diaฤพnice D1 Beharovce โ Branisko. Uลพ na jeseล toho istรฉho roka sa na oboch portรกloch zaฤali prรญpravnรฉ prรกce na razenie samotnรฉho tunela. Vย roku 1998 nasledoval zaฤiatok vรฝstavby tunela Horelica na obchvate ฤadce. Problรฉmy sย financovanรญm vรฝstavby diaฤพnic sa dotkli oboch stavieb, tunel Branisko sย dฤบลพkou 4ย 975โm bol do prevรกdzky uvedenรฝ vย jรบni 2003, podstatne kratลกรญ tunel Horelica aลพ vย roku 2004. Oba tieto tunely sa budovali ako jednorรบrovรฉ sย obojsmernou premรกvkou, ฤo zodpovedalo ich vรฝhฤพadovรฉmu dopravnรฉmu zaลฅaลพeniu.
Vย lete roku 2003 bol poloลพenรฝ zรกkladnรฝ kameล diaฤพniฤnรฉho tunela Sitina na รบseku Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ Grunty vย Bratislave. Tunel Sitina sย dlลพkou 1ย 440 m sa stal prvรฝm slovenskรฝm dvojrรบrovรฝm tunelom. Jeho vรฝstavba trvala 48 mesiacov aย vย jรบni roku 2007 bol tunel uvedenรฝ do prevรกdzky. Pozitรญvny efekt na dopravu vย ลกirลกom okolรญ tunela sa prejavil prakticky okamลพite, keฤ kaลพdou tunelovou rรบrou prechรกdza denne viac ako 20 tisรญc vozidiel. Vรฝznam tunela Sitina potvrdilo aj zรญskanie hlavnej ceny vย architektonickej sรบลฅaลพi Stavba roka 2008.
Zatiaฤพ poslednรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Bรดrik (985โm) vย blรญzkosti mesta Svit na รบseku Mengusovce โ Jรกnovce, ktorรฝ sa zaฤal raziลฅ na jeseล vย roku 2006. Stavebnรก ฤasลฅ tunela je dnes uลพ prakticky ukonฤenรก aย po montรกลพi technologickรฉho vybavenia sa otvorenie tunela plรกnuje na jeseล tohto roka.
Na konci roka 2009 by sme teda na Slovensku mali maลฅ vย prevรกdzke 5 diaฤพniฤnรฝch tunelov (vrรกtane krรกtkeho tunela Luฤivnรก) vย celkovej dฤบลพke viac ako 8 km. Podstatne vyลกลกรญ poฤet tunelov je na diaฤพniฤnรฝch รบsekoch, ktorรฝch vรฝstavba sa vย sรบฤasnosti pripravuje (tab. 2). Okrem nich sa ฤalลกie tunely pripravujรบ na rรฝchlostnรฝch komunikรกciรกch. Vลกetky pripravovanรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely by mali maลฅ dve rรบry sย jednosmernou prevรกdzkou.
Na najvyลกลกom stupni prรญpravy sรบ dnes najmรค tunely na diaฤพnici D1, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou projektov verejno-sรบkromnรฉho partnerstva (Public Private Partnership). Koncesionรกri by mali financovaลฅ, vybudovaลฅ aย prevรกdzkovaลฅ prรญsluลกnรฉ รบseky diaฤพnice aj sย tunelmi poฤas troch desaลฅroฤรญ. Vย dvoch sรบลฅaลพiach prebiehajรบcich vย sรบฤasnosti sรบ tunely Rojkov, Havran, ฤebraลฅ aย ล ibenik (1. balรญk PPP) aย tunely Ovฤiarsko, ลฝilina aย Viลกลovรฉ (2. balรญk PPP).
Tab. 2: Slovenskรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely
Ing.ย Miloslav Frankovskรฝ
Foto: Terraprojekt, a. s.
Miloslav Frankovskรฝ pรดsobรญ vย projektovej aย inลพinierskej spoloฤnosti Terraprojekt, a. s., Bratislava ako ฤlen predstavenstva aย vedรบci oddelenia tunelov aย geotechniky. Ako hlavnรฝ projektant sa podieฤพal na prรญprave aย vรฝstavbe tunelov Branisko aย Sitina, spolupracoval na projektovom rieลกenรญ pre viacerรฉ zย pripravovanรฝch diaฤพniฤnรฝch aย ลพelezniฤnรฝch tunelov. Je ฤlenom komitรฉtu Slovenskej tunelรกrskej asociรกcie ITA/AITES.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby.