Dôsledky zanedbania detailov pri zatepľovaní budov

Pri objektoch projektovaných a realizovaných v súčasnosti sa často podceňuje význam tepelno-technického riešenia kritických detailov. K zanedbaniu detailov prichádza nielen pri novostavbách, ale aj v prípade rekonštrukcií, keď sa dodatočne zatepľujú obvodové konštrukcie.

Následne vzniknuté chyby a poruchy v podobe povrchovej kondenzácie vodnej pary a rastu plesní na vnútornom povrchu stavebných konštrukcií sa ťažko dajú odstrániť, dodatočné doplnenie hrúbky tepelnej izolácie pri jednotlivých problematických častiach je vo väčšine prípadov technologicky, ekonomicky i architektonicky nevhodné.

Možnosti riešení detailov
Čím vyššie požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií kladieme, tým významnejšiu úlohu hrajú detaily. Kritické miesta treba riešiť modelovaním viacrozmerného teplotného poľa, t. j. aspoň dvojrozmerného, v niektorých prípadoch i trojrozmerného. Už od roku 1994 sa projektantom v ČSN 73 05 40 Tepelná ochrana budov (v SR STN 73 0540: Tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov) odporúča ako nástroj na zisťovanie požiadaviek na najnižšiu vnútornú povrchovú teplotu ochladzovanej konštrukcie metóda dvojrozmerného teplotného poľa. Vtedy však boli programy ako napr. AREA akademickou záležitosťou a k projektantom sa dostali až na prelome tisícročia. V súčasnej platnej norme je už aktuálne nielen dvojrozmerné, ale aj trojrozmerné teplotné pole v kritických detailoch.

Príklady z praxe – zatepľovanie

Príkladom môžu byť rekonštrukcie so zateplením dvoch rozdielnych bytových domov.
Pri tehlovom bytovom dome sa urobilo dodatočné zateplenie na základe tepelnotechnického návrhu, ktorý sa vypracoval v rámci projektovej realizačnej dokumentácie jeho generálnej opravy. Posudzovaný objekt bol postavený v roku 1936, generálna oprava vrátane dodatočného zateplenia sa uskutočnila v roku 2002. Na základe podkladov, podľa ktorých stavebná firma vykonala generálnu opravu domu vrátane zateplenia obvodového plášťa, sa zistilo, že zateplenie bolo navrhnuté certifikovaným zatepľovacím systémom s izoláciou z minerálnej vlny hrúbky 80 mm na základe posúdenia skladby obvodovej konštrukcie za predpokladu jednorozmerného šírenia tepla.

Pretože užívatelia bytov sa sťažovali, že v zimnom období prichádza na niektorých miestach na vnútornom povrchu obvodových stien k rastu plesní a k povrchovej kondenzácii vodnej pary, vykonalo sa termovízne meranie a dlhodobejšie meranie teploty vnútorného povrchu obvodovej steny na problematických miestach pri súčasnom meraní teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéri i exteriéri kvôli zisteniu, či sú byty dostatočne vetrané.

Termovíznym meraním sa potvrdila nízka vnútorná povrchová teplota v nadpraží okien, na miestach napojenia nezateplených lodžiových dosák i v nároží pri vstupných dverách na lodžii. Snímky z termovíznej kamery poskytli nielen prehľad plošného rozloženia teplôt na vnútornom i na vonkajšom povrchu sledovanej konštrukcie, ale tieto snímky napomohli aj pri overení skladby nadpražia.

Termovízne snímky nadpražia okna a vstupu na lodžiu (interiér) v tehlovom dome

V realizačnej projektovej dokumentácii nebola skladba nadpražia ani zakreslená, ani opísaná a súčasní užívatelia bytov použitie sond odmietali. Vzhľadom na čas výstavby objektu sa pri modelovaní uvažovalo o nadpraží tvorenom oceľovými nosníkmi. Túto skladbu potvrdilo aj porovnanie teplôt vnútorného povrchu modelovaného nadpražia s termovíznou snímkou. Z hľadiska zaistenia požadovanej teploty vnútorného povrchu nadpražia mala byť preto hrúbka tepelnej izolácie 120 mm.

V druhom prípade išlo o panelový dom konštrukčnej sústavy T-06 B, na ktorom sa v roku 2002 dodatočne zateplil obvodový plášť systémom s tepelnou izoláciou z EPS v hrúbke 100 mm. Zateplený bol iba obvodový plášť, zvislé a vodorovné lodžiové panely ostali nezateplené. Ani pri tomto dome sa pri návrhu zateplenia neriešili detaily a k vykonávaciemu projektu regenerácie bytových domov nebolo priložené žiadne tepelnotechnické posúdenie.

V kúte spálne bytu situovaného pri dilatačnej škáre dvoch blokov prichádzalo v zimnom období opakovane k povrchovej kondenzácii vodnej pary a k rastu plesní na stenách, podlahe i na strope. Vedľajšie bloky boli posunuté voči sebe tak pôdorysne, ako aj výškovo a pod dilatačnou lištou bol zakotvený panel zábradlia.

V roku 2007 sa podľa užívateľa bytu aplikovala na vnútornom povrchu omietka Aquastop. Po jej aplikácii skondenzovaná vodná para stekala po povrchu a kvapky vody padali na podlahu. Aj v tomto prípade sa termovíznym meraním dokázala nízka teplota vnútorného povrchu kúta, hlavne nad podlahou a pod stropom pri lodžii.

Príčinou nízkej povrchovej teploty v kúte bola chýbajúca tepelná izolácia pod dilatačnou lištou a lodžiovej dosky bez prerušenia tepelného mosta a bez tepelnej izolácie. Pod dilatačnú lištu možno aplikovať fúkanú tepelnú izoláciu, a to buď z minerálnych vlákien, alebo na báze rozvláknenej celulózy. Špeciálne aplikačné zariadenie usporiada vlákna tak, že izolácia bude rovnomerná a izolovaný priestor sa dokonale vyplní. Kotevné prvky zábradlia budú touto izoláciou dokonale obalené.

Je neúčinné snažiť sa odstrániť pleseň iba zo strany interiéru sledovaného bytu, pretože to neodstráni príčinu vzniku plesne a povrchovej kondenzácie vodnej pary na vnútornom povrchu. Tepelná izolácia zo strany exteriéru sa musí doplniť na základe modelovania detailu po overení skutočného stavu konštrukcií.

Teplotné pole modelovaných detailov nadpražia a napojenie lodžiovej dosky (hrúbka tepelnej izolácie 80 mm) v tehlovom dome

ETICS

Správny návrh hrúbky tepelnej izolácie zatepľovacieho systému musí vždy vychádzať z kritických detailov. Pred návrhom dodatočného zateplenia je nutné pomocou sond určiť skladbu a konštrukčné riešenie rozhodujúcich detailov (napr. skladbu nadpraží). Riešenie detailov pomocou modelovania viacrozmerného teplotného poľa v čase projektovej prípravy je prevenciou neskorších chýb a porúch, ktorých odstránenie sa dodatočne veľmi ťažko ­realizuje a výsledok nezodpovedá vynaloženým nákladom.

Ing. Danuše Čuprová, CSc.; Ing. Sylvia Klímová, Ph.D.; Doc. Ing. Miloš Kalousek, Ph.D.
Foto: archív autorov

Autori pôsobia na Ústave pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty Vysokého učenia technického v Brne.

Článok bol vytvorený s podporou VVZ MSM 0021630511 Progresívne stavebné materiály s využitím druhotných surovín a ich vplyv na životnosť konštrukcií.

Literatúra:
1. ČSN 73 0540:1994 – Tepelná ochrana budov – Časť 2 Funkční požadavky
2. ČSN 73 0540: 2002 /Z1:2005 – Tepelná ochrana budov – Časť 2 Funkční požadavky
3. ČSN 73 0540:2007 – Tepelná ochrana budov – Časť 2 Požadavky
4. ČSN 73 2901:2005- Provádění vnějších tepelně izolačních kompozitních systémů (ETICS)

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.