drevene fasady
Galรฉria(15)

Drevenรฉ fasรกdy

Partneri sekcie:

Zaฤiatkom 20. storoฤia sa zaฤali do stavebnej praxe zavรกdzaลฅ zavesenรฉ fasรกdy, ktorรฝch konลกtrukcia je oddelenรก od nosnรฝch prvkov stien budov. Neskรดr sa zย tohto typu vyvinuli dvojitรฉ fasรกdy sย prรบdenรญm vzduchu vย medzistojacej vzduchovej medzere. Ukรกzali sa ako vรฝhodnรก alternatรญva kย existujรบcim jednoplรกลกลฅom. Vรฝhodou dvojitรฝch fasรกd je ich schopnosลฅ spolupodieฤพaลฅ sa na vetranรญ aย ohreve vnรบtornรฉho vzduchu budovy, ako aj celรฉho priestoru.

04buryova big image
13buryova big image
12buryova big image
11bburyova big image
11aburyova big image
10buryova big image
09buryova big image
03buryova big image
Fasรกdu vลกeobecne, nielen drevenรบ, moลพno charakterizovaลฅ ako vonkajลกiu stenu budovy, ako jej obvodovรฝ plรกลกลฅ, ktorรฝ predstavuje vย ลกtruktรบre architektรบry stavby dรดleลพitรฝ vรฝrazovรฝ estetickรฝ prvok. Zรกroveลˆ ide oย funkฤnรฝ obal, ktorรฝ slรบลพi ako bariรฉra na ochranu vnรบtornรฉho prostredia pred nepriaznivรฝmi vplyvmi vonkajลกieho prostredia. Fasรกda je zvyฤajne perforovanรก otvormi, aย to okennรฝmi, dvernรฝmi, prรญpadne vetracรญmi.

Jednou zย najdรดleลพitejลกรญch zรกsad pri nรกvrhu fasรกd aย vรฝbere vhodnรฉho materiรกlovรฉho rieลกenia je sprรกvne vnรญmaลฅ relevantnรฉ silnรฉ strรกnky danรฉho materiรกlu. Zo spรดsobu vรฝroby jednotlivรฝch materiรกlov, ich pรดvodu, spรดsobu zabudovania do budovy vyplรฝvajรบ urฤitรฉ rozmerovรฉ aย technologickรฉ obmedzenia. Ak mรก danรฝ materiรกl nevรฝhodnรฉ vlastnosti vย jednom smere, zvyฤajne sa tรกto nepriaznivรก situรกcia kompenzuje priaznivรฝmi vlastnosลฅami vย inej oblasti. Pri realizรกcii netreba podceลˆovaลฅ hodnotu dobrej remeselnej prรกce โ€“ jasnรฝch rieลกenรญ jednotlivรฝch spojov konลกtrukciรญ.

Zย hฤพadiska funkฤnรฝch nรกrokov musรญ fasรกda plniลฅ tieto poลพiadavky:

  • tepelnรก ochrana budovy โ€“ vย zimnom obdobรญ proti tepelnรฝm stratรกm, vย letnom obยญdobรญ proti neลพiaducim tepelnรฝm ziskom;
  • ochrana proti hluku, prรญpadne vibrรกciรกm;
  • vodotesnosลฅ konลกtrukcie;
  • mechanickรก odolnosลฅ;
  • poลพiarna bezpeฤnosลฅ aย bezpeฤnosลฅ poฤas uลพรญvania;
  • osvetlenie aย insolรกcia, najmรค pri transparentnรฝch fasรกdach, aย samozrejme zabezpeฤenie prirodzenรฉho vetrania.

Funkฤnรฉ vlastnosti fasรกdy primรกrne zรกvisia od samotnรฉho materiรกlovรฉho rieลกenia fasรกdy, no nezanedbateฤพnรบ รบlohu zohrรกva aj podklad fasรกdy, to znamenรก stena aย spรดsob pripojenia konลกtrukcie fasรกdy kย nej. Mnohokrรกt je priznanรฝ nosnรฝ systรฉm budovy, ktorรฝ vytvรกra aj fasรกdu. Sย tรฝmto rieลกenรญm sa moลพno stretnรบลฅ pri drevostavbรกch. Vย prรญpade drevenรฝch zrubovรฝch stavieb je funkcia nosยญnรฉho systรฉmu kumulovanรก sย priznanรฝm horizontรกlnym rastrom nosnรฝch drevenรฝch trรกmov na exteriรฉrovej strane budovy.

Fasรกdy moลพno deliลฅ podฤพa viacerรฝch dรดleลพitรฝch kritรฉriรญ:

  • materiรกlovรก bรกza โ€“ kovovรฉ, sklenรฉ, betรณnovรฉ, murovanรฉ, plastovรฉ, drevenรฉ aย ลกpeยญcifickรฝm druhom sรบ zelenรฉ fasรกdy;
  • priehฤพadnosลฅ โ€“ transparentnรฉ aย netranยญsparentnรฉ;
  • ฤlenenie โ€“ horizontรกlne aย vertikรกlne;
  • vzduchovรก medzera โ€“ prevetrรกvanรฉ (odvetranรฉ) aย neprevetrรกvanรฉ (uzavretรฉ);
  • orientรกcia โ€“ prieฤelnรฉ, nรกdvornรฉ aย zรกhradnรฉ.

Vlastnosti dreva, ktorรฉ zohrรกvajรบ vรฝznamnรบ รบlohu pri jeho integrรกciรญ do stavebnรฝch konลกtrukciรญ (najmรค pevnosลฅ, estetika, prirodzenรก trvanlivosลฅ, vlhkosลฅ aย inรฉ), najmรค pri ich pouลพitรญ vย exteriรฉri, vzbudzujรบ reลกpekt. Prรกve drevo aย materiรกly na bรกze dreva sรบ vลกak ลพiadanou aย vย prรญpade znalostรญ jednotlivรฝch vlastnostรญ aj vรฝhodnou alternatรญvou mnohรฝch stavieb.

Pri drevenรฝch fasรกdach treba rozliลกovaลฅ, ฤi ide oย chrรกnenรฉ expozรญcie (naprรญklad chrรกnenรฉ presahom strechy), alebo nechrรกnenรฉ โ€“ รบplne vystavenรฉ vonkajลกรญm vplyvom, najmรค poฤasia. Najvรฝhodnejลกou aย najmenej rizikovou alternatรญvou je pouลพiลฅ drevenรบ fasรกdu do chrรกnenej zรณny aย vyrieลกiลฅ ju ako prevetrรกvanรบ konลกtrukciu. Obklad mรดลพe byลฅ teoreticky (vย urฤitรฝch podmienkach) priamo pripevnenรฝ na podklade (na obvodovej stene), trvanlivejลกie aย bezpeฤnejลกie rieลกenie vลกak predstavuje jeho upevnenie na nosnรบ konลกtrukciu pomocou kotiev ฤi poยญmocnรฉho roลกtu so vzduchovou medzerou.

Spรกjanie jednotlivรฝch kusov fasรกdnych obkladov predstavuje vรฝznamnรบ รบlohu pri komplexnom prรญstupe kย rieลกeniu drevenรฝch fasรกd. Materiรกly moลพno spรกjaลฅ dvoma zรกkladnรฝmi spรดsobmi โ€“ uzavretรฝmi aย otvorenรฝmi ลกkรกrami. Vย prรญpade uzavretรฝch ลกkรกr je tesnenie umiestnenรฉ zvyฤajne zย vonkajลกej strany, vรคฤลกinou ho tvorรญ presah platnรญ, prรญpadne stykovรก ลกkรกra, ktorรก sa utesลˆuje tesniacim pรกsikom. Pri otvorenรฝch ลกkรกrach mรดลพe malรฉ mnoลพstvo daลพฤovej vody prenikaลฅ cez vonkajลกiu ลกkรกru โ€“ permanentne otvorenรบ, no nรกsledne je zaistenรฉ jej bezpeฤnรฉ odvedenie von cez vzduchovรบ medzeru. Zvolenรฝ spรดsob spรกjania aย vรฝber druhu obkladu vรฝrazne ovplyvลˆujรบ klimatickรฉ podmienky vย danej lokalite. Ochrana proti biologickรฉmu napadnutiu vzhฤพadom na organickรฝ pรดvod materiรกlu je samozrejmosลฅou. Vรคฤลกinou ide oย konลกtrukฤnรบ (mechanickรบ) alebo chemickรบ ochranu. Vรฝznamnรบ รบlohu tรฝkajรบcu sa ลพivotnosti exteriรฉrovej drevenej fasรกdy plnรญ vรฝber dreva sย vyลกลกou prirodzenou trvanlivosลฅou aย konลกtrukฤnรก ochrana proti vlhkosti sย doplnenรญm paroprieยญpustnej povrchovej รบpravy dreva na prirodzenej (oleje, vosky) alebo chemickej bรกze.

Na obr.โ€ฏ1 vidieลฅ izometriu skladby steny.

Druhy dreva aย materiรกly na bรกze dreva
Masรญvne drevo

Vo vลกeobecnosti sรบ najznรกmejลกรญm stavebnรฝm sortimentom stavebnรฉ dosky. Ich povrch moลพno nechaลฅ vย pรดvodnom stave bez dodatoฤnej รบpravy, prรญpadne ho upraviลฅ ochrannรฝm nรกterom alebo impregnรกciou, naprรญklad vodoodpudivรฝm priehฤพadnรฝm, prรญpadne farebnรฝm nรกterom ฤi moridlom. Nรกter mรดลพe byลฅ na bรกze oleja, akrylu. Zรกkladnรฉ prostriedky na ochranu dreva sรบ vรคฤลกinou ฤรญre aย vsiaknu bez toho, aby podstatne zmenili jeho vzhฤพad. ฤŽalลกie vrstvy obmedzujรบ vsakovanie vlhkosti aย aktivitu drevokaznรฝch hรบb. Nezabrรกnia vลกak zmenรกm farby aย vyblednutiu dreva pรดsobenรญm klimatickรฝch vplyvov aย UV ลพiarenia. Drevo ฤasom nadobรบda naprรญklad striebrosivรบ farbu, respektรญve sa na jeho povrchu dejรบ inรฉ farebnรฉ zmeny vย zรกvislosti od pouลพitej povrchovej รบpravy. Za tรฝmto procesom zmeny vzhฤพadu netreba vidieลฅ problรฉm. Vzniknutรบ situรกciu skรดr treba chรกpaลฅ vย pozitรญvnom zmysle โ€“ drevo zรญskava svoju patinu. To platรญ, samozrejme, vย prรญpade, ak nie je poลกkodenรก konลกtrukcia aย funkcia fasรกdy.

Priemernรก hodnota vlhkosti zabudovanรฝch drevenรฝch konลกtrukciรญ na pouลพitie vย exteriรฉri je 12 aลพ 19โ€ฏ%, najvรคฤลกiu priemernรบ hodnotu moลพno presiahnuลฅ najviac oย 3โ€ฏ%. Hodnoty sรบ vย sรบlade so vลกeobecnรฝmi eurรณpskymi poลพiadavkami.

Druhovosลฅ vhodnรฝch drevรญn
Za vhodnรฉ na drevenรฉ obklady do exteriรฉru sa povaลพujรบ predovลกetkรฝm tvrdรฉ, odolnรฉ, trvanlivรฉ dreviny. Zย domรกcich sa preferuje dub, agรกt, ktorรฝ ฤasom dostรกva zelenรบ patinu, zย exotickรฝch drevรญn sรบ dostupnรฉ naprรญklad cรฉder aย bangkirai. Svojich fanรบลกikov si uย nรกs zaฤรญna nachรกdzaลฅ cumaru, tzv. brazรญlsky orech.

Problematickรฉ mรดลพe byลฅ rieลกenie ich povrchovรฝch รบprav. Medzi atraktรญvne patrili (vย sรบฤasnosti uลพ vย menลกej miere) paronepriepustnรฉ lazรบry, ktorรฉ vลกak vytvรกrajรบ neprieduลกnรบ bariรฉru proti vonkajลกej vlhkosti. To sa na prvรฝ pohฤพad mรดลพe javiลฅ ako vรฝhoda. No vย prรญpade, ลพe sa vlhkosลฅ z dreva nemรดลพe ฤพahko vypariลฅ, dochรกdza kย poruลกovaniu povrchovej รบpravy aย mรดลพu sa vytvรกraลฅ aj vhodnรฉ podmienky na hnilobnรฉ procesy. Tรฝm sa ลพivotnosลฅ takto oลกetrenรฉho drevenรฉho prvku paradoxne znรญลพi. Drevo je organickรฝ materiรกl, ktorรฝ potrebuje dรฝchaลฅ, reaguje na zmenu vlhkosti okolitรฉho prostredia. Tรบto vlastnosลฅ treba reลกpektovaลฅ.

Tlakovo impregnovanรฉ drevo
Ochrannรฉ prostriedky vnikajรบ pod tlakom do prierezu prvku. Takto upravenรฉ drevo by malo byลฅ prakticky bezรบdrลพbovรฉ aย mimoriadne trvanlivรฉ

Modifikovanรฉ drevo
Modifikรกcia dreva sa realizuje jeho chemickou รบpravou, pri ktorej sa hydroxylovรก skupina โ€“OH nahrรกdza inou. Vรฝrazne sa ลˆou zniลพuje nasiakavosลฅ aย nรกslednรฉ nevรญtanรฉ objemovรฉ zmeny, zvyลกuje sa jeho trvanlivosลฅ aย biologickรก odolnosลฅ. Najฤastejลกรญm spรดsobom modifikรกcie je acetylรกcia. Objemovรฉ zmeny dreva sa znรญลพia pouลพitรญm tejto metรณdy aลพ oย 80ย % (vย zรกvislosti od konkrรฉtneho druhu). Veฤพmi ฤastou รบpravou, ktorรก sa pouลพรญva vย sรบฤasnosti, je proces tepelnej moยญdifikรกcie. Prostrednรญctvom zvรฝลกenej teploty sa zย dreva odstrรกni hydroxylovรก skupina. Vฤaka tomu mรดลพe nasiakavosลฅ poklesnรบลฅ aลพ pribliลพne oย 40โ€ฏ%. Trvanlivosลฅ takto vzniknutรฉho termodreva je vyลกลกia vฤaka rozpadu hemicelulรณzy. Termodrevo je trvanlivรฉ drevo novej generรกcie. Vplyvom teploty nastรกvajรบ aj zmeny optickรฝch vlastnostรญ takรฉhoto dreva, hmota stmavne. Rovnako ako prรญrodnรฉ drevo nie je stabilnรฉ pri vplyve UV ลพiarenia, ฤasom zรญskava sivรฝ odtieลˆ.

Kompozity
Ide oย kombinรกciu dreva sย inรฝmi materiรกlmi. Zรกmerom je spojiลฅ vynikajรบce vlastnosti dreva sย kvalitami inรฝch materiรกlov. Vย ostatnom ฤase sa moลพno stretnรบลฅ najฤastejลกie sย kombinรกciou drevo โ€“ plast. Drevu prรญbuznรฉ materiรกly ako cementovlรกknitรฉ aย cementotrieskovรฉ dosky sรบ vย exteriรฉri odolnejลกie ako produkty vyhotovenรฉ kombinรกciou dreva aย lepidla. Kombinรกcia silikรกtovej aย drevnej bรกzy je klasickรฝm prรญkladom vyuลพitia dobrรฝch vlastnostรญ oboch materiรกlov. Dosky sรบ nehorฤพavรฉ, silikรกtovรก bรกza ochraลˆuje materiรกl proti hnilobe, plesniam aย rรดznym ลกkodcom.

Zvlรกลกtnym druhom sรบ rรดzne vytlรกฤanรฉ vlรกknitรฉ profily. Obsahujรบ 90 aย viac percent drevenรฝch vlรกkien, ktorรฉ sa kombinujรบ sย terยญmoplastom. Tรกto kombinรกcia prinรกลกa odolnosลฅ materiรกlu proti nepriaznivรฝm poveternostnรฝm vplyvom aย absorpcii vody. Povrch sa upravuje lakovanรญm, fรณliovanรญm aย pod.

Veฤพmi atraktรญvnou alternatรญvou je kombinovanie drevenej nosnej ฤasti fasรกdy sย inรฝmi materiรกlmi. Vo vรคฤลกine prรญpadov sa kombinujรบ drevenรฉ stฤบpiky aย prieฤniky so sklenenรฝmi tabuฤพami (obr. 2). To dodรกva drevu modernejลกรญ vzhฤพad.

Vรฝhodou fasรกdy zhotovenej zo stฤบpikov aย prieฤnikov je predovลกetkรฝm do veฤพkej miery moลพnรก prefabrikรกcia aย sย tรฝm รบzko spojenรก rรฝchla montรกลพ aย vฤasnรฉ uลพรญvanie stavby. Vย tomto prรญpade sa stฤบpiky aย prieฤniky spรกjajรบ do sรบvislej konลกtrukcie fasรกdy na stavenisku, celkovรบ kvalitu fasรกdy urฤuje jej konลกtrukcia, spรดsob realizรกcie aย proporฤnรฉ rozdelenie samotnรฉho rastra. Stฤบpiky aย prieฤniky zย dreva sa spรกjajรบ rรดznymi spรกjacรญmi prostriedkami, ktorรฉ sรบ vhodnรฉ na drevenรฉ konลกtrukcie (obr. 3 aลพ 7).

Obr. 3ย  ฤŒapovรฝ spoj sย vlepenรฝmi kolรญkmi (zย bukovรฉho dreva) [1] Obr. 4ย  Spoj sย rybinovรฝm ฤapom [1] Obr. 5ย  Excentrickรฝ spoj [1]
Obr. 6ย  Spoj sย napรญnacou kotvou [1] Obr. 7ย  Spoj sย plochรฝm oceฤพovรฝm prvkom vย rovine zasklenia [1]

Ochrana proti poลพiaru
Nenosnรฉ obvodovรฉ steny by sa mali navrhovaลฅ zย nehorฤพavรฝch materiรกlov, zaradenรฝch do skupiny Aย โ€“ nehorฤพavรฉ โ€“ podฤพa platnej normy. Fasรกda by mala odolaลฅ ohลˆu poฤas 30 minรบt. Kaลพdรก drevostavba musรญ maลฅ samostatnรบ projektovรบ dokumentรกciu vyhotovenรบ autorizovanรฝm projektantom.

Dรดleลพitรฉ je aj rieลกenie spรดsobu napojenia jednotlivรฝch konลกtrukciรญ medzi sebou, naprรญklad spojenia stropnej konลกtrukcie sย fasรกdou budovy (obr. 8), napojenia fasรกdy na obvodovรบ konลกtrukciu (obr. 9), prรญpadne napojenia deliacich stien, ako aj rieลกenie kรบta obvodovej konลกtrukcie.

Obr. 8ย  Princรญp napojenia fasรกdy na nadvรคzujรบcu konลกtrukciu, obvodovรก konลกtrukcia aย strop [1] Obr. 9ย  Prรญklad moลพnรฉho princรญpu napojenia drevenej fasรกdy na obvodovรบ stenu [1]


Obr. 10ย  Petting Farm, Holandsko, 2008 [2]

Rieลกenie drevenej fasรกdy
Mnoลพstvo architektonicky zaujรญmavรฝch prรญkladov rieลกenia drevenรฝch fasรกd moลพno nรกjsลฅ po celom svete, najmรค vย krajinรกch sย tradรญciou drevenรฝch stavieb. Patria medzi ne najmรค severskรฉ krajiny, vย ktorรฝch pomerne veฤพkรฉ percento architektonickรฝch ateliรฉrov sรบstreฤuje svoj zรกujem na tรบto materiรกlovรบ bรกzu.

Zaujรญmavosลฅou projektu Petting Farm (obr.ย 10) je rozpohybovanie drevenej fasรกdy. Jej pohybom sa mรดลพe poฤas dลˆa vรฝrazne meniลฅ optickรก charakteristika stavby. Veฤพkรก ฤasลฅ fasรกdy je trvalo tienenรก.

Vรฝznamnรฝm reprezentantom stavieb sย drevenou fasรกdou je Nemecko. Drevo sa tu uplatลˆuje aj na verejnรฝch budovรกch. Diagonรกlne aย ฤiastoฤne nepravidelnรฉ ฤlenenie fasรกdy Martinsriedskeho kampusu univerzity Ludwig-Maximilians (obr.ย 11) koreลกponduje sย okolitรฝm prostredรญm. Samotnรญ architekti ju definovali ako koncept voฤพne stojacej ลกtruktรบry, ktorรฝ sa integruje do otvorenรฉho priestoru.

Wisa wooden design hotel je experimenovanie sย konลกtrukciu aย drevom ako takรฝm. Vidieลฅ tu snahu ukรกzaลฅ moลพnosti prรกce sย dreยญvom aย integrovanie drevenej konลกtrukcie do terรฉnu (obr. 12).

Prรญkladom kompaktne rieลกenรฉho drevenรฉho objektu priamo vย mestskej zรกstavbe je The Sleder House, ktorรฝ sa nachรกdza vย Nemecku (obr.ย 13). Za povลกimnutie stojรญ farebnรฉ kontrastnรฉ rieลกenie exteriรฉru aย interiรฉru.


Obr. 11ย  Central Facilities, Martinsried campus, Ludwig-Maximilians University, Nemecko, 2004 aลพ 2009 [2]

Obr. 12ย  Wisa wooden design hotel, Fรญnsko, 2009 [2]

TEXT: Ing. Dominika Bรบryovรก, PhD.
FOTO: archรญv autorky, literatรบra

Ing. Dominika Bรบryovรก, PhD., pรดsobรญ na Katedre nรกbytku aย drevรกrskych vรฝrobkov Drevรกrskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Recenzoval Ing. Stanislav Jochim, PhD., ktorรฝ pรดsobรญ na Oddelenรญ drevenรฝch konลกtrukciรญ Technickej univerzity vo Zvolene.

Literatรบra
1.ย ย ย  Neumann, D. โ€“ Weinbrenner, U. โ€“ Hestermann,
U. โ€“ Rongen, L.: Stavebnรฉ konลกtrukcie II.
Bratislava: JAGA GROUP, 2006.
2.ย ย ย  Jodidio, P.: Wood architecture now!
Taschen Italy, 2011.
3.ย ย ย  Watts, A.: Modernรฉ fasรกdy.
Bratislava: JAGA GROUP, 2007.
4.ย ย ย  Svoboda, L. aย kol.: Stavebnรญ hmoty.
Bratislava: JAGA GROUP, 2004.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.

Najฤรญtanejลกie