Drevostavba prerastená stromom

Vytvoriť ojedinelý architektonický koncept je vždy pomerne náročné. Situácia je komplikovanejšia, ak nemáte k dispozícii voľný priestor a pozemok meria v najužšom mieste iba 4 metre. Dom v úžine vo finále súťaže BEFFA získal 1. miesto v kategórii Rodinné domy a 2. miesto v kategórii Drevostavby.  Viac v rozhovore s architektom Ing. Michalom Procházkom.

Dom pri svojom vzniku maximálne využil miestne zdroje a obnoviteľné materiály s minimálnou produkciou CO₂. Je prepojený s prírodou a usiluje o energetickú sebestačnosť – celodrevená konštrukcia, zelená strecha, strom v dome, využívanie rastlín k zabezpečeniu klímy, regulácie teploty a vlhkosti , a tiež akumulácia dažďových vôd, ktoré sa zachytávajú v retenčnej nádrži a sú opätovne recyklované. Aj napriek absencie rekuperácie dom patrí do energetickej kategórie A.

O aký typ konštrukcie drevostavby ide?
Ide o systém českého výrobcu Agrop Nova – NOVATOP. Steny a priečky sú z masívneho krížom vrstveného dreva (CLT – cross laminated timber), stropy a strecha zasa z dutých veľkoplošných panelov s rebrovou konštrukciou. Celá stavba bola dodaná v pohľadovej kvalite, priečky majú obojstrannú úpravu. Polohy inštalácií a svietidiel tak museli byť známe už vopred, vo výrobe sa pripravovali rúrky na jednotlivé rozvody. Jednoliatosť finálnych povrchov sa dosiahla použitím vrstveného dreva pri tvorbe dvier i vstavaného nábytku. Zárubne sú rámové, z eurohranolov. Difúzne otvorené steny sú zateplené drevovláknitou izoláciou.

Realizácia vrtu pre tepelné čerpadlo

Pohľad zo záhrady na betónovú úžinu s pripravenou nádržou na dažďovú vodu

Ako dlho trvala výstavba domu?
Ako pri väčšine domov, s ktorými prichádzame v poslednom čase do kontaktu, pre čas výstavby nie je rozhodujúca dĺžka samotnej výstavby, ale dĺžka predprojektovej a projektovej prípravy. Vo väčšej miere je to spôsobené tým, že ide o stavby na území hlavného mesta, v našom prípade je to navyše umocnené zložitým tvarom domu. Projektová príprava trvala tak 4 roky, výstavba následne prebiehala v dvoch etapách, kde zemné a betonárske práce zabrali necelý rok, samotná realizácia drevostavby potom trvala približne rovnaký čas.

Drevené panely CLT sa zakladajú na dubových latách.

Stavba v betónovej úžine znamenala v niektorých miestach obrátený spôsob výstavby. Najprv bolo nutné realizovať zateplenie, následne k zatepleniu pridať stenu. V dolnej časti vetrania vidieť vzduchové medzery medzi izoláciou a betónovou stenou.

Montáž domu z NOVATOP-u

Zodpovedá špecifický tvar domu podmienkam, aké poskytovala orientácia, rozmery a poloha pozemku, alebo ste ho podriadili funkčnosti?
Špecifický tvar domu zodpovedá tvaru pozemku. Zámerom bolo premietnuť pôdorysnú zložitosť aj do tretieho rozmeru, a tak vznikla hmota, ktorá v podstate odráža pohľad na skaly Prokopského údolia a splýva s tvarom striech Starých Butovic.

Pre stiesnenosť a neprístupnosť pozemku musela spolu s montážou drevenej konštrukcie prebiehať aj montáž okien. Okná sa teda nemohli zamerať, ale zadávali sa do výroby na základe výrobnej dokumentácie drevostavby.

Detail skrytého uloženia stropu na stenu

Umiestnenie stromu v dome je skôr symbolické, možno to vidieť napríklad pri japonských domoch. Má v tomto rodinnom dome aj iný význam?
NOVATOP prezentuje svoj systém slovami: „V každom paneli je skutočný strom“. Preto jeden rastie aj vnútri Domu v úžine. Áno, na prvý pohľad je toto tvrdenie hlúpe! Symbolika – a myslím si, že inak to nie je ani v japonskej architektúre – nemôže byť predsa určujúcim dôvodom. Strom vypovedá o vzťahu k prírode a prináša domov „život“. Dokáže rozohrať hru svetla a tieňov. Prekvapuje! Je úžasné sledovať jeho zmeny v priebehu roku a rokov. Starne spolu s domom! Pričleňuje vonkajší priestor k interiéru a drevený dom osvetlený cez vetvy má neopísateľnú atmosféru. Udržuje vlahu, klímu a v okamihu, keď vyrastie a rozkošatí sa, snáď bude i čistiť vzduch. Jednoducho vytvára prirodzené pľúca domu bez nutnosti inštalácie technických zariadení. Ide o jeden z výsledkov konceptu, keď sme sa snažili nahradiť technické riešenia prirodzenými cestami.

Čo vás inšpirovalo k výberu použitého systému vetrania, ktorý v našich podmienkach nie je bežný?
Zdá sa mi, že spoločnosť je v posledných rokoch tlačená do stavania v pasívnom štandarde bez ohľadu na ostatné aspekty. Nie som odporcom týchto domov, ale nesmie sa zabúdať na funkciu, polohu stavby, estetiku a životný štýl. Pasívny dom bude fungovať len vtedy, ak sa mu prispôsobíme. Neviem doma vysvetliť žene, ako tvorovi „vetravému“, že vzduch, ktorý v zime prúdi cez otvorené okno celú noc do spálne, musíme dohrievať elektrickým spôsobom v rekuperačnej jednotke! Navyše i vzduch privádzaný potrubím má vždy v priebehu rokov rôznu kvalitu. Z týchto dôvodov nemá Dom v úžine rekuperačnú jednotku, ale systém, ktorý využíva otvorenú dispozíciu, orientáciu domu a hybridné ventilátory. Prirodzenejšia alternatíva?

Pohľad na strechu, skrutkovanie konštrukcie

Takmer dokončená montáž

Môžu v dnešnej dobe náklady na pasívnu drevostavbu konkurovať cenám klasických materiálov, ako sú tehly a tvárnice?
V prvom rade je nutné pripomenúť, že nehovoríme o pasívnej drevostavbe. Ide o drevostavbu, kde sa kládol veľký dôraz na použité materiály s ohľadom na prírodný a lokálny pôvod, obnoviteľnosť a produkciu CO₂ v priebehu životného cyklu. Tvarovo je to zložitá a špecifická konštrukcia. Porovnanie nákladov s klasickým spôsobom stavania by bolo zavádzajúce. Ak sa ale rozhodnete stavať obdobným spôsobom, zabudnite na výpočty ekonomickej návratnosti. Na vynaložené prostriedky možno nazerať ako na „investíciu do spoločnosti“.

Na spodnej strane oceľového L-profilu určeného na uloženie strešného panela je umiestnená butylkaučuková páska na zaistenie vzduchotesného spoja. V hornej časti je pripojený tzv. husí krk (elektroinštalačná rúrka) na vedenie elektrických rozvodov.

Drenážny systém v ílovitom podloží (pre strom v átriu) pred zásypom vegetačnou zeminou

Boli predstavy architekta zhodné s predstavami investora?
V danom prípade to bolo jednoduchšie, keďže investor a architekt je jedna osoba. A aj keď som mal dni, keď som si pripadal viac ako klient či obrátene, vždy sme sa večer nejako dohodli.

Aká výsadba sa použila na zelenú strechu a aká je náročná z hľadiska údržby? Aké vysoké sú náklady na jej udržiavanie?
Ide o zmes rozchodníkov obohatenú o pár druhov skalníc. Údržba v zásade nie je nutná. V priebehu prvých rokov, kým strecha nie je úplne pokrytá, je vhodné občas odstrániť nálety. V ďalších rokoch ju stačí zalievať len v „tropickom“ lete. Z týchto dôvodov je privedená na strechu studničná dažďová voda. Špecifikum spočívajúce v susedstve so školou znamená, že z času na čas je nutné strechu poprezerať a zozbierať z nej predmety, ktoré tam deti nahádzali, ale to už nemá nič spoločné s vegetáciou.

Osadenie trámov „pergoly“, resp. parkovacieho stojiska

Na aké problémy ste narazili pri žiadosti o stavebné povolenie, na ktoré ste čakali 4 roky?
Samotným problémom bola voľba stavebnej parcely. Išlo o pozemok, na ktorom stála garáž a ktorý je v najužšom mieste široký 4 m. Navyše, väčšiu a širšiu polovicu pozemku tvorí záhradná plocha, obytnú funkciu má len predná úzka časť. Stavebný úrad pri konzultácii pred kúpou označil tento pozemok za nezastavateľný. Nasledoval teda zdĺhavý boj o povolenie, prerokovanie štúdie spolu so žiadosťou o územne plánovaciu informáciu, výnimka zo zastavanej plochy (spĺňame 30-percentnú zastavanosť pozemku, ale nie 30-percentnú zastavanosť danej funkčnej plochy), výnimka z pražskej povinnosti realizovať garáž. Po ich vydaní prebehlo samostatné územné konanie. Vrcholom všetkého bolo potom stavebné povolenie, kde sme narazili na meniace sa vedenie Prahy 5 a nepochopiteľný boj medzi odborom správy majetku a odborom školstva – ako vlastníka a prevádzkovateľa susednej budovy školy. Povolenie sme nakoniec museli vydať prostredníctvom autorizovanej inšpektorky, a to napriek tomu, že v tom čase už za naším zámerom stál i stavebný úrad. Samotný prístup na pozemok školy potom dohodli s pánom riaditeľom a pánom školníkom.

Strecha po dokončení fasád, pred vyrovnaním a výsadbou

Pracovný kút, vstavaný nábytok z dosiek NOVATOP solid

Otvorená spálňa, kaučuková podlahová krytina NORA

V čom vidíte hlavné výhody použitia masívnych drevených panelov pri stavaní drevostavby?
Predpokladám, že veľa ľudí by na túto otázku odpovedalo: „v čase výstavby“. Ak však chcete postaviť kompletne pohľadovú drevostavbu v takomto tvare, mesiace, ktoré ušetríte na stavbe, musíte venovať projektovej príprave. Preto pre nás nebola otázka času rozhodujúca. Ako architekti radi pracujeme s prírodnými a obnoviteľnými materiálmi. Máme za sebou stavbu domu z opuky, návrhy kamenných domov i stavieb z dreva či nepálenej utlačenej hliny. Ale práve pri práci s drevom sme cítili „brzdu“ v podobe zložitého použitia tohto konštrukčného materiálu na povrchu stavieb. Túto brzdu odstránili až CLT panely. Umožnili nám pracovať s drevom v plnej kráse. S drevom, ktorého sa môžete dotýkať, ktorého vôňu v dome cítiť. Rozpisovať sa o výhodách dreva je myslím zbytočné a všetko ostatné je už druhoradé.

Smrekovcová fasáda – vodorovné laty sú skosené z dôvodu odtekania vody z roštu.

Systém podlahového vykurovania na suché podlahy

ATELIER SAEM – sme architektonická a projekčná kancelária. Na trhu pôsobíme od roku 2005. Uprednostňujeme kvalitu pred kvantitou a vnímame, že niet malých stavieb. Radi „búrame“ zažité tézy. Pracujeme s heslom: „Forma vytvorená zo života je architektúra, ale architektúra vznikajúca z formy neznamená život!“ Okrem individuálnej výstavby máme skúsenosti aj s veľkými developerskými projektmi. Ako certifikovaný NOVATOP partner vo svojich stavbách často používame panely z vrstveného masívneho dreva. Radi samozrejme pracujeme s akýmikoľvek tradičnými materiálmi a konštrukciami, často i v netradičnom, ale predovšetkým súdobom stvárnení. Snažíme sa vytvárať kvalitné, energeticky úsporné stavby, ale energetické nároky berieme ako jeden z mnohých aspektov bývania, ktorý musí splynúť s architektúrou a životným štýlom obyvateľov.

Text: Ing. Michal Procházka
Foto: Ing. Michal Procházka, Filip Šlapal, archiv SAEM, Novatop