Vkusný drevodom za rozumnú cenu

Rodinný dom nemusí byť len drahou luxusnou záležitosťou, ktorú si môže dovoliť niekoľko vyvolených. Ak sa zvolí správny koncept a nepreženie sa to s výberom príliš drahých materiálov, môže si komfort, ktorý bývanie v rodinnom dome so sebou prináša, užiť aj bežný smrteľník.

Dôkazom toho je projekt rodinného domu situovaný v mestskej časti Ružomberka – Biely potok, ktorá sa rozkladá v nádhernom prostredí na oboch brehoch rieky Revúca v ústi Revúckej doliny.

O projekte samotnom a limitujúcich faktoroch, ktoré ovplyvnili nielen výber materiálov, ale celkové riešenie nám porozprával jeho autor Matúš Bištan.

Aký bol základný architektonický koncept?

Dom je postavený v zadnej časti záhrady patriacej k rodičovskému domu. Dĺžka a šírka záhrady umožnili jednopodlažnú dispozíciu. Pol metra nad rovinatým pozemkom sa „vznáša“ železobetónová doska, na ktorej je postavený drevodom. Presah pultovej strechy je rovnaký ako pôdorys „vznášajúcej“ sa dosky.

Okolo celého domu tak vzniká krytý medzipriestor medzi interiérom a exteriérom, čím sa rozširuje sa obytná plocha domu. Vznášajúca sa doska slúži zároveň na sedenie v záhrade. Obytná denná časť na výšku siaha až po konštrukciu strechy, nočná časť je znížená podhľadom. Kontakt so záhradou majú všetky obytné miestnosti.

Aké boli limitujúce faktory?

Tvar parcely a financie.

Aké materiály dostali priestor?

Základová konštrukcia sa realizovala z betónu, obvodová nosná konštrukcia je zhotovená z dreva. Drevo našlo uplatnenie aj pri oknách a dverách. Tropické drevo dominuje terase a fasáde, kde je skombinované s fasádnou omietkou. Na zastrešenie rodinného domu sa použil falcovaný plech.

Čo si dokázal investor zrealizovať svojpomocne?

So zámerom minimalizovať finančné náklady na hrubú stavbu realizoval investor svojpomocne drevenú nosnú konštrukciu, izolácie, úpravy vnútorných povrchov, obklad fasády a terasy z tropického dreva.

Koľko percent z celkových nákladov dokázal tak ušetriť?

Vďaka tomu sa investorovi podarilo ušetriť 30 až 40 % celkových nákladov vynaložených na realizáciu rodinného domu.

Čo investor zveril do rúk stavebných firiem?

Základové konštrukcie a železobetónovú dosku, okná a dvere, všetky inštalácie, montáž strešnej krytiny, ako aj exteriérové omietky.

Tvar domu napovedá, žeby mohlo ísť o rodinný dom v pasívnom či nízkoenergetickom štandarde, aká je teda energetická trieda?

Klient nepožadoval dom v pasívnom štandardne. Prioritou bolo, aby si čo najväčšiu časť domu dokázal zrealizovať svojpomocne, preto sme sa pri projektovaní vyhli príliš nákladným materiálom a detailom. Energetická trieda domu je tak B.

Aký konštrukčný systém ste navrhli?

Na železobetónovej doske je postavená drevená stĺpiková konštrukcia. Konštrukciu strechy tvoria drevené krokvy.

Aká je skladba obvodovej a strešnej konštrukcie?

Skladba obvodovej steny je nasledovná:
– vonkajšia stierka realizovaná na sieťku a kleber (materiály s nízkym difúznym odporom)
– drevovláknité dosky Hofatex s hrúbkou 40 mm
– dištančné lišty s hrúbkou 15 mm na vytvorenie vzduchovej medzery
– paropriepustná fólia (alebo. geotextília)
– kontralatovanie 50/100 mm (medzipriestor vyplnený izoláciou na báze minerálnej vlny – nobasilom s hrúbkoul 100 mm)
– stĺpy hrazdenej steny 50/160 mm (medzipriestor vyplneny nobasilom s hrúbkou 160 mm)
– PE fólia, ako parozábrana
– OSB doska 15 mm
– c-konštrukcia pod sadrokartón, hrúbka 50 mm
– sadrokartónové dosky s hrúbkou 15 mm

Skladba strechy je nasledovná:
– krytina z falcovaného plechu
– latovanie 35/50 mm po 300 mm
– kontralaty 35/35 mm + prevetrávaná vzduchová vrstva
– paropriepustná fólia (alebo geotextília)
– tepelná izolácia s hrúbkou 200mm medzi krokvami
– tepelná izolácia s hrúbkou 100 mm medzi c-profily sadrokartónovej konštrukcie
– parozábrana, PE-fólia
– sádrokartónové dosky s hrúbkou 12,5 mm

Ako odhadujete životnosť stavby v bežnom životnom cykle?

Odhadnúť životnosť rodinného domu nie je ľahké. Predpokladám však, že ak bude dom trvalo obývaný a klienti sa budú o neho patrične starať a udržiavať ho, nevidím dôvod, prečo by nemohol slúžiť aj ďalším generáciám.

miesto stavby: Ružomberok – Biely Potok
autor: Matúš Bišťan
spolupráca: Stanislav Šutvaj, Peter Adamčiak
realizácia: 2014
úžitková plocha: 112 m²
zastavaná plocha: 228 m²
fotografie: Pavol Mičáň