Druhy lešení a ich použitie

Podľa spôsobu použitia možno lešenia rozdeliť na:

• pracovné plošiny,
• podperné konštrukcie,
• konštrukcie, ktoré ochraňujú pracovníkov a chodcov.

Podľa materiálu môžu byť lešenia:

• oceľové,
• hliníkové,
• sklolaminátové,
• drevené,
• iné.

Podľa konštrukcie a tvaru hlavných častí sa lešenia rozdeľujú na:

• rúrkové,
• systémové.

Ide o jednoduché konštrukcie, ktoré možno použiť aj vo výškovo či pôdorysne komplikovaných priestoroch. Zhotovené sú z oceľových rúr s protikoróznou ochranou, ktorých priemer je 48,3 mm a hrúbka steny je 3 mm. Nosnosť lešenia sa mení pridávaním (uberaním) hustoty stojok alebo iných častí konštrukcie. Pri skladovaní zaberajú minimálny priestor. Montáž a demontáž  rúrkových lešení je však dosť náročná. Používajú sa najmä ako pracovné lešenia v priemysle, zväčša v komplikovaných priestorových pomeroch. Stretnúť sa s nimi možno i na menších stavbách či pri rekonštrukciách nižších budov, kde plnia funkciu pracovného – fasádneho lešenia.
 

V súčasnom stavebníctve sa používajú častejšie ako rúrkové lešenia najmä pre rýchlu a jednoduchú montáž či demontáž. Stavebnicové prvky zavesené do skeletu tvoria jednotlivé podlažia systémových lešení. Majú pevnú a stabilnú konštrukciu, ktorá umožňuje ich aplikáciu až do výšky 100 m. Proti korózii sú jednotlivé časti lešenia chránené žiarovým pozinkovaním.

Systémové lešenie možno zhotoviť z dielcov:

• tyčových, 
• plošných,
• priestorových.

Lešenia z tyčových dielcov

Ide o pomocné konštrukcie, ktoré možno poskladať do rôznych tvarov. Oproti rúrkovým lešeniam sú však obmedzené fixnými modulovými rozmermi prvkov. Ich výhodou je nižšia prácnosť a rýchlejšia montáž (demontáž).

Možno ich použiť ako pracovné plošiny s priestorovou konštrukciou alebo ako podperné skruže pod debnenie v pozemnom aj mostnom staviteľstve. Zriedkavejšie sa využívajú pri zhotovovaní fasádnych lešení.
Konštrukciu lešenia z tyčových dielcov tvoria:

• stojky – slúžia ako zvislý nosný prvok, na ktorý sa ukladajú vodorovné priečniky alebo rámy. Jednotlivé stojky sa na seba nadstavujú. Na vrchnom konci každej stojky sú hroty, ktoré zabezpečujú spojenie dvoch prvkov. Vyrábajú sa v rôznych výškach od 1 do 3 m. Po celej výške stojky sa zväčša každých 50 cm nachádzajú elementy, ktoré slúžia na uloženie vodorovných nosných prvkov;
• priečnik alebo uhlopriečne vystužené uzavreté rámy – vodorovné nosné, resp. i stužujúce prvky. Použitím rámov vzniká kombinácia lešenia z tyčových dielcov s plošnými prvkami. Pri  pracovnom lešení sa priečniky využívajú ako nosníky podláh alebo ako zábradlie. Vyrábajú sa v dĺžkach od 0,75 do 3 m a na stojky ich možno napojiť pod ľubovoľným uhlom;
• nastaviteľné pätky – používajú sa na založenie lešenia a rektifikáciu do vodorovnej roviny;
• uhlopriečne stuženia – zabezpečujú tuhosť lešenia vo vodorovnom smere, ak sú vodorovnými nosnými prvkami priečniky;
• oceľové alebo drevené podlahy – umožňujú pohyb po lešení a zároveň slúžia ako stužujúci prvok. Ukladajú sa na priečniky rúrkového prierezu pomocou hákov a vyrábajú sa v rozmeroch, ktoré sú kompatibilné s dĺžkami priečnikov. Na pohyb pracovníkov po výške lešenia slúžia podlahy s padacími dverami a rebríkom;
• konzoly – slúžia na vysunutie lešenia;
• priehradové nosníky – umožňujú preklenutie väčších rozpätí, napr. ak treba zabezpečiť popod lešenie prejazd vozidiel;
• schodišťové elementy – používajú sa pre výstupné veže;
• nastaviteľné hlavy – slúžia na uloženie nosníkov debniacich systémov.

Systémové tyčové pracovné lešenie	Systémové tyčové lešenie

Lešenia z plošných dielcov

Z týchto dielcov možno zhotoviť pojazdné vežové  lešenia, prípadne aj niektoré druhy podperných konštrukcií. Väčšinou sa však využívajú ako tzv. rámové lešenie pri zhotovovaní či rekonštrukciách fasád.
Rámové fasádne systémy sú zložené z:

• oceľových rámov – slúžia ako zvislý nosný a priečny stužujúci prvok. Ukladajú sa na ne podlahy a umožňujú upevnenie zábradlia. Ich výška (zväčša 2 m) podmieňuje aj výšku podlažia lešenia;

• oceľových alebo drevených podláh – sú stužujúcim prvkom a umožňujú pohyb po lešení v horizontálnom smere. Na pohyb po výške lešenia slúžia zasa podlahy s padacími dverami a rebríkom;
• zábradľových rámov – plnia funkciu vonkajšieho, prípadne vnútorného zábradlia a zároveň sú stužujúcim prvkom;

• nastaviteľných pätiek – slúžia na založenie lešenia a rektifikáciu do vodorovnej roviny;

• pozdĺžneho uhlopriečneho stuženia – zabezpečuje tuhosť lešenia v pozdĺžnom smere.

Vzdialenosti rámov (dĺžka polí lešenia) sú zväčša od 1 do 3 m, odstupňované po 0,5 m. Podlahy, zábradlia i stuženia sa vyrábajú pre jednotlivé dĺžky;

• jednotyčového zábradlia – používa sa ako prvok vnútorného či vonkajšieho zábradlia a na stabilizáciu pri založení prvého podlažia lešenia;
• koncového zábradlia – umiestneného na koncoch fasády;
• horných držiakov zábradlia a stĺpikov – na uchytenie zábradlia v poslednom podlaží  lešenia;
• kotevných rúrok;
• konzol – pomocou ktorých možno lešenie vysunúť, napr. pri vyčnievajúcich alebo zapustených častiach fasády;
• priehradových nosníkov – na preklenutie väčších rozpätí (napr. prejazd vozidiel popod lešenie);
• prechodových rámov – slúžia na prechod osôb popod lešenie v prípade, že stojí na chodníku pre chodcov;
• malých rámov (s výškou 0,6 až 1 m) – používajú sa pri zakladaní na šikmých svahoch. Možno ich aplikovať aj pri vykrývaní väčších nerovností terénu, ktoré sa nedajú korigovať pomocou nastaviteľných pätiek;
• zarážok – umiestňujú sa na okraj podláh a zabraňujú prípadnému pádu predmetov ležiacich na nich.

Z plošných dielcov sa zhotovujú i pojazdné lešenia, ktoré sa využívajú najmä v interiéri. Vyrábajú sa prevažne z materiálov na báze hliníka, čo výrazne znižuje hmotnosť komponentov a zjednodušuje manipuláciu s nimi. Skladajú sa z uzavretých rámov, ktoré sa na seba nadstavujú. Po ich výške sú vo vzdialenosti asi 50 cm navarené vodorovné nosníky slúžiace na uloženie podláh a zároveň ako priečne stuženie. Na vertikálny pohyb sa využívajú rebríky a podlahy s padacími dverami. Bezpečnosť pri práci s pojazdným lešením možno zaručiť elementmi zábradlia a zarážkami. Na pojazd slúžia kolieska, na ktorých je lešenie založené. Tuhosť v pozdĺžnom smere zabezpečujú uhlopriečne stuženia. Pri väčších výškach a najmä v exteriéri sa odporúča použiť stabilizátory, ktoré sú súčasťou príslušenstva zostavy lešenia.

Systémové rámové fasádne lešenie

Lešenia z priestorových dielcov

Základom konštrukcie sú priestorové rámy s pôdorysným tvarom obdĺžnika alebo štvorca. Ich tuhosť zabezpečuje uhlopriečne stuženie. Ukladajú sa na seba po výške a tvoria väčšinou podperné veže pod debniace systémy. Pri veľkých výškach možno veže medzi sebou stužiť pomocou rúrkových elementov. Lešenia z priestorových dielcov sú výrobne najnáročnejšie, a teda aj najdrahšie pomocné konštrukcie. Pri skladovaní či doprave zaberajú veľký priestor. Ich výhodou je však rýchla montáž a veľká priestorová tuhosť.

V praxi sa dajú jednotlivé typy lešení kombinovať – napr. systémové lešenie z plošných dielcov možno doplniť konštrukciou lešenia z rúrok. Kombinácia týchto lešení sa využíva najmä v prípade požiadavky na atypickú časť konštrukcie (vysunuté lešenie), na stabilizáciu, prepojenie či premostenie dvoch fasád zo systémového lešenia atď. Komponenty oboch lešení sú kompatibilné (priemer nosných rúr pri systémovom i rúrkovom lešení je 48,3 mm a hrúbka rúr 3 mm).

Ing. Martin Jirkovský
Foto: SGB Slovensko

Autor je projektantom – statikom v spoločnosti SGB Slovensko.