Obr. 1 Mapa

EIA โ€“ problรฉmy, prรญhody a skรบsenosti

Partneri sekcie:

V ฤlรกnku opisujรบcom naลกe skรบsenosti z procesov posรบdenia vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie poukazujeme na problรฉmy, ktorรฉ majรบ zรกvaลพnรฝ vplyv na nรกklady, ako aj na ฤasovรบ nรกroฤnosลฅ prรญpravy dopravnรฝch stavieb (nielen) vo verejnom zรกujme. Verรญme, ลพe hovoriลฅ o problรฉmoch je prvรฝm krokom k nรกjdeniu ich rieลกenia.

Naลกa spoloฤnosลฅ sa venuje projektovaniu modernizovanรฝch ลพelezniฤnรฝch tratรญ. Pri projektovanรญ modernizรกcie ลพelezniฤnej trate vย รบseku medzi Liptovskรฝm Mikulรกลกom aย Liptovskรฝm Hrรกdkom pre ลฝeleznice Slovenskej republiky sme museli vyrieลกiลฅ hneฤ niekoฤพko problรฉmov:

Ako zrรฝchliลฅ ลพelezniฤnรบ prepravu (narovnaลฅ oblรบky) bez budovania estakรกdy ponad Liptovskรบ Maru, ako vyrieลกiลฅ nevhodnรฉ podloลพie ลพelezniฤnej stanice vย Liptovskom Mikulรกลกi aย ako technicky preklenรบลฅ รบsek aktรญvneho zosuvu na existujรบcej ลพelezniฤnej trati vย lokalite Okoliฤnรฉ.

Vรฝsledkom hฤพadania technicky aย investiฤne optimรกlneho rieลกenia je รบplnรฉ preloลพenie ลพelezniฤnej trate vย dฤบลพke 14 km zo sรบฤasnej polohy na opaฤnรบ stranu Vรกhu, juลพne od existujรบcej diaฤพnice D1. Pred Liptovskรฝm Hrรกdkom sa traลฅ vracia do pรดvodnรฉho telesa (obr. 1).

Jeden proces posudzovania nestaฤรญ…

Sย tรฝmto nรกvrhom sme vย roku 2006 absolvovali prvรฝ proces posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. ลฝelezniฤnรฉ trate do 20 km podliehajรบ zisลฅovaciemu konaniu (tzv. malรก EIA), vย ktorom รบrad na zรกklade pripomienok aย okolnostรญ rozhodne, ฤi je potrebnรฉ komplexnรฉ posรบdenie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie sย ฤalลกรญmi prieskumami (tzv. veฤพkรก EIA).

Vย rรกmci procesu sa vyjadrili vลกetky dotknutรฉ orgรกny vrรกtane ล tรกtnej ochrany prรญrody, priฤom kย stavbe neboli vznesenรฉ ลพiadne podstatnรฉ vรฝhrady; รบrad preto nenariadil vypracovaลฅ komplexnรฉ posรบdenie. Pred 14 rokmi sa รบrady na potrebu plnรฉho posudzovania vplyvov pozerali รบplne inak, neลพ ako je to dnes.

Vย roku 2008 sme na stavbu dostali รบzemnรฉ rozhodnutie, vย รบzemnom konanรญ sa opรคลฅ vyjadrovala aj ล tรกtna ochrana prรญrody (ล OP). Dnes uลพ mรกme na ลพelezniฤnรบ traลฅ vย novej polohe vydanรฉ stavebnรฉ povolenie.

Pri prvรฝch rokovaniach oย nenรกvratnom finanฤnom prรญspevku nรกm vลกak zรกstupcovia Eurรณpskej komisie vysvetlili, ลพe bez absolvovania komplexnรฉho posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie nemรดลพeme ani pomyslieลฅ na financovanie zย fondov.

Hoci teda stavba zรญskala Rozhodnutie zย EIA vย sรบlade sย nรกrodnou legislatรญvou, nespฤบลˆala eurรณpsku smernicu oย EIA, zย ktorej mรก naลกa nรกrodnรก legislatรญva vychรกdzaลฅ. Aย tak sme stavbu vย roku 2018 opรคลฅ predloลพili na posรบdenie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie do novej EIA.

Vย rรกmci procesu sme so ล tรกtnou ochranou prรญrody intenzรญvne komunikovali aย dopracovali sme poลพadovanรฉ opatrenia vย zmysle ich stanoviska. Ani samotnรก komunikรกcia so ล tรกtnou ochranou prรญrody nebola jednoduchรก.

Snaha oย stretnutia bola vnรญmanรก ako vyลฅaลพovanie preลฅaลพenรฝch zamestnancov aย ako zรญskavanie ich know-how, ktorรฉ chceme speลˆaลพiลฅ. รšloha ล OP by ale podฤพa nรกลกho nรกzoru mala spoฤรญvaลฅ prรกve vย poskytovanรญ dlhodobo zรญskavanรฝch aย zbieranรฝch dรกt (za verejnรฉ zdroje), ktorรฉ sa pouลพijรบ vย zรกujme ochrany prรญrody.

Inรฝ rok, inรฝ vรฝsledok

Po odovzdanรญ finรกlnej hodnotiacej sprรกvy sme, vzhฤพadom na dรดslednรฉ rieลกenie vลกetkรฝch pripomienok, neoฤakรกvali ลพiadne prekvapenia. Stanovisko ล tรกtnej ochrany prรญrody nรกs vลกak zaskoฤilo.

Po 14 rokoch prรญpravy stavby, ktorรก mรก vydanรฉ รบzemnรฉ aj stavebnรฉ povolenie, po mnohรฝch osobnรฝch stretnutiach zย iniciatรญvy investora aย minimรกlne ลกtyroch pรญsomnรฝch vyjadreniach od ล tรกtnej ochrany prรญrody (vย prvom procese EIA vย roku 2006, vย รบzemnom konanรญ vย roku 2008, vย prebiehajรบcom procese EIA vย roku 2018) sme sa dozvedeli, ลพe juลพne od Podturne, kde ลพelezniฤnรก traลฅ prekonรกva rieku Vรกh aย kde je vย sรบฤasnosti navrhnutรฝ most sย dฤบลพkou 290 m (zย toho pribliลพne 200 m vedie ponad รบzemie zaplavenรฉ len vย ฤase vysokรฉho vodnรฉho stavu), poลพadujรบ predฤบลพiลฅ navrhovanรฝ ลพelezniฤnรฝ mostnรฝ objekt oย ฤalลกรญch zhruba 800 m zย dรดvodu zabezpeฤenia migraฤnej priechodnosti pre zver.

Investor sa oย tejto poลพiadavke dozvedรก aลพ po 14 rokoch prรญprav (?!). Pritom je potrebnรฉ zdรดrazniลฅ, ลพe tรกto poลพiadavka bude predstavovaลฅ navรฝลกenie nรกkladov oย pribliลพne 25 mil. eur, novรฝ zรกber pozemkov, a teda aj vรฝkupy pozemkov, a novรฉ รบzemnรฉ a stavebnรฉ povolenie.

ฤŽalลกรญm odporรบฤanรญm ล tรกtnej ochrany prรญrody vย poslednom stanovisku je vybudovanie novรฉho nadchodu pre zver vรฝchodne od Liptovskรฉho Jรกna. Tento ekodukt mรก premostiลฅ ลพeleznicu aj diaฤพnicu D1. Nรกklady na vybudovanie ekoduktu premosลฅujรบceho diaฤพnicu aj ลพelezniฤnรบ traลฅ so ลกรญrkou asi 100 m sa pritom odhadujรบ na pribliลพne 4,5 mil. eur.

Obr. 2 Na plรกnovanej ลพelezniฤnej trati (ฤervenรก) je juลพne od Podturne navrhnutรฝ ลพelezniฤnรฝ most ponad Vรกh (dฤบลพka 290 m), priฤom ล OP SR poลพaduje nรกsyp vรฝchodne od premostenia zmeniลฅ na mostnรบ estakรกdu a predฤบลพiลฅ tak navrhovanรฝ most o 800 m.
Obr. 2 Na plรกnovanej ลพelezniฤnej trati (ฤervenรก) je juลพne od Podturne navrhnutรฝ ลพelezniฤnรฝ most ponad Vรกh (dฤบลพka 290 m), priฤom ล OP SR poลพaduje nรกsyp vรฝchodne od premostenia zmeniลฅ na mostnรบ estakรกdu a predฤบลพiลฅ tak navrhovanรฝ most o 800 m. |

Opatrenia za desiatky miliรณnov eur bez relevantnรฝch podkladov

Vย prvom rade sa natรญska otรกzka, preฤo takรฉ zรกvaลพnรฉ poลพiadavky dostane investor aลพ po 14 rokoch komunikรกcie so ล tรกtnou ochranou prรญrody aย to vย momente, kedy uลพ smerovรฉ vedenie nie je moลพnรฉ ovplyvniลฅ, resp. by jeho zmena znamenala zdrลพanie oย ฤalลกรญch 10 rokov.

Ak by ล OP uviedla tieto poลพiadavky pred 14 rokmi, mohol investor zvรกลพiลฅ inรฉ technickรฉ opatrenia (presypanie zรกrezov), resp. inรฉ smerovรฉ ฤi vรฝลกkovรฉ vedenie trate. Druhou otรกzkou vลกak je, na zรกklade akรฝch podkladov boli tieto nรกkladnรฉ opatrenia navrhnutรฉ.

Jeden zย najzรกvaลพnejลกรญch negatรญvnych vplyvov budovania lรญniovรฝch dopravnรฝch koridorov predstavuje riziko, ลพe sa tieto koridory stanรบ neprekonateฤพnou prekรกลพkou pre migrujรบcu zver. Dรดsledkom toho mรดลพe byลฅ aลพ degradรกcia genofondu izolovanรฝch populรกciรญ zveri.

Preto je pri dopravnรฝch stavbรกch veฤพmi dรดleลพitรฉ dbaลฅ na zachovanie migraฤnรฝch koridorov aย vย prรญpade potreby budovaลฅ umelรฉ objekty (ekodukty, tunely aย pod.) na zabezpeฤenie ich funkฤnosti. Navrhovanรก ลพelezniฤnรก traลฅ vedie vย uvedenom รบseku vย sรบbehu sย diaฤพnicou.

Moลพnรก migrรกcia zveri je preto podmienenรก priechodnosลฅou oboch lรญniovรฝch dopravnรฝch ciest, nemรก vรฝznam budovaลฅ migraฤnรฉ priechody cez ลพelezniฤnรบ traลฅ vย miestach, kde zver nedokรกลพe prekonaลฅ diaฤพnicu.

Hoci vย medzinรกrodnom projekte TRANSGREEN bolo vybranรฝch niekoฤพko pilotnรฝch รบzemรญ na zmapovanie tejto tematiky, do dneลกnรฉho dลˆa neexistuje ucelenรฝ koncepฤnรฝ materiรกl vypracovanรฝ vย gescii ministerstva ลพivotnรฉho prostredia, ktorรฝm by sa pri nรกvrhu migraฤnรฝch objektov na lรญniovรฝch stavbรกch dalo riadiลฅ.

Preto sme pri vyhodnocovanรญ migraฤnej priechodnosti vychรกdzali zย migraฤnej ลกtรบdie, ktorรบ dala pre vลกetky prevรกdzkovanรฉ รบseky diaฤพnic, rรฝchlostnรฝch ciest aย ciest 1. triedy vypracovaลฅ Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ za 450-tis. eur (z verejnรฝch zdrojov). Prieskum trval tri roky aย vykonรกvala ho firma, ktorรก sa problematike dlhodobo venuje aย patrรญ vย tejto oblasti medzi uznรกvanรฉ.

Vย ลกtรบdii boli vyhodnotenรฉ tieto dรกta:

  • รบdaje zย dotknutรฝch poฤพovnรฝch revรญrov za poslednรฝch 20 rokov,
  • รบdaje ล tรกtnej ochrany prรญrody,
  • รบdaje zo ลกtatistรญk stretov ลพivoฤรญchov sย vozidlami na diaฤพniฤnom ลฅahu D1 (2012 โ€“ 2013, evidencia NDS, a. s., policajnรฉ ลกtatistiky),
  • realizovanรฝ terรฉnny prieskum,
  • dostupnรก literatรบra.

Vรฝsledkom ลกtรบdie sรบ identifikovanรฉ รบseky ciest sย migraฤnรฝm tlakom, existujรบce migraฤnรฉ trasy, potreba ich รบprav, resp. potreba vybudovania novรฝch objektov na zabezpeฤenie migrรกcie.

Porovnanรญm identifikovanรฝch, resp. navrhovanรฝch migraฤnรฝch profilov sรบbeลพnรฉho รบseku diaฤพnice D1 sย moลพnosลฅami migraฤnej priechodnosti navrhovanej ลพelezniฤnej trate sme zistili, ลพe miesta, vย ktorรฝch zver bezbariรฉrovo migruje cez diaฤพnicu D1, nadvรคzujรบ na objekty navrhovanej ลพelezniฤnej trate, ktorรฉ zveri umoลพnia bezbariรฉrovรฉ prekonanie plรกnovanej trate (mostnรฝ objekt sย dostatoฤnou ลกรญrkou aย vรฝลกkou, tunel atฤ.).

Inรฝmi slovami, nรกvrh novej ลพelezniฤnej trate vyhovoval poลพiadavkรกm vyplรฝvajรบcim zย trojroฤnej migraฤnej ลกtรบdie. ล tรกtna ochrana prรญrody sa vลกak sย tรฝmto hodnotenรญm nestotoลพnila aย vย stanovisku odporรบฤala vybudovaลฅ novรฝ nadchod pre zver ponad diaฤพnicu aj ลพelezniฤnรบ traลฅ vฤพavo od Liptovskรฉho Jรกna.

ล tรกtna ochrana prรญrody je vย tรฉme ochrany prรญrody jednoznaฤne najkompetentnejลกia aย za roky existencie by mala disponovaลฅ aj najvรคฤลกรญm mnoลพstvom รบdajov, ktorรฉ by mali byลฅ pri nรกvrhu opatrenรญ dostupnรฉ. Ako sme vลกak uลพ uviedli, ลพiadny materiรกl zย dielne rezortu MลฝP SR neexistuje aย to, ฤo bolo kย dispozรญcii (migraฤnรก ลกtรบdia od NDS), ล tรกtna ochrana prรญrody nepovaลพuje za relevantnรฝ prieskum.

Naฤo nรกm je teda migraฤnรก ลกtรบdia, ktorรบ za nemalรฉ peniaze daลˆovรฝch poplatnรญkov aย na podklade dรกt poskytnutรฝch ล OP dala vypracovaลฅ NDS, ak jej vรฝsledky nie sรบ reลกpektovanรฉ samotnou ล OP, ktorรก sa kย opatreniam vyjadruje aย vย rozpore so ลกtรบdiou poลพaduje budovanie nรกkladnรฝch objektov?

Ak ล OP nemรก inรบ ลกtรบdiu, akรฝmi podkladmi sa riadila pri nรกvrhu opatrenรญ? Ak mรก ล OP dรกta, ktorรฉ hovoria oย potrebe vรฝstavby ekoduktu ฤi rozลกรญrenรญ mosta oย 800 m, preฤo neboli poskytnutรฉ do migraฤnej ลกtรบdie, ktorรก bola financovanรก zย verejnรฝch zdrojov?

Pri kaลพdej vรฝstavbe diaฤพnic ฤi ลพelezniฤnรฝch tratรญ musรญ investor preukรกzaลฅ, ลพe danรบ stavbu sa vฤaka jej prรญnosom za danรฉ peniaze oplatรญ stavaลฅ (uลกetrenรฝ ฤas ฤi zvรฝลกenรก bezpeฤnosลฅ sa presne vyhodnocujรบ). Na kontrolu hodnoty, ktorรบ dosiahneme za urฤitรฉ peniaze, bol na ministerstve dopravy zriadenรฝ samostatnรฝ รบtvar.

Javรญ sa ako nelogickรฉ, ลพe podobnรฉ mechanizmy neuplatลˆujeme pri nรกvrhu opatrenรญ vย zรกujme ochrany prรญrody vo vรฝลกke niekoฤพkรฝch miliรณnov eur aย ลพe tieto rozhodnutia nie sรบ zaloลพenรฉ na relevantnรฝch nespochybniteฤพnรฝch podkladoch.

Vย sรบฤasnosti ฤakรกme na zรกvereฤnรฉ stanovisko zย procesu EIA. ฤŒierny Peter tak skonฤil vย rukรกch รบradnรญka okresnรฉho รบradu. Ten musรญ rozhodnรบลฅ, ktorรฉ poลพiadavky ล tรกtnej ochrany prรญrody prenesie do podmienok. Stanรบ sa pre investora zรกvรคznรฝmi. Na zรกklade akรฝch dรกt mรก teraz รบradnรญk rozhodnรบลฅ, ฤi zvรฝลกi nรกklady na stavbu oย 30 miliรณnov eur?

Obr. 3 Schematickรฉ znรกzornenie identifikovanรฝch migraฤnรฝch trรกs pri vybranรฝch druhoch ลพivoฤรญchov
Obr. 3 Schematickรฉ znรกzornenie identifikovanรฝch migraฤnรฝch trรกs pri vybranรฝch druhoch ลพivoฤรญchov |

ฤŒakanie na zรกvereฤnรฉ stanovisko โ€“ pol roka, rok?

Na Okresnom รบrade vย Liptovskom Mikulรกลกi sa pravidelne informujeme, kedy vydajรบ zรกvereฤnรฉ stanovisko kย stavbe modernizรกcie danรฉho รบseku ลพelezniฤnej trate. Bez neho totiลพ nemรดลพeme ลพiadaลฅ oย nenรกvratnรฝ finanฤnรฝ prรญspevok zย fondov Eurรณpskej รบnie.

Dozvedรกme sa smutnรฉ sprรกvy oย dlhodobo podvyลพivenรฝch stavoch zamestnancov aย ich frustrรกcii, dvaja zย dvoch รบradnรญkov oddelenia EIA nedรกvno dali vรฝpoveฤ. Priลกli ฤalลกรญ dvaja, jeden zย nich vลกak oย mesiac tieลพ dal vรฝpoveฤ aย druhรฝ nemรก skรบsenosti.

Kedy sa dostanรบ kย pรญsaniu rozhodnutia pre naลกu stavbu, nรกm povedaลฅ nevedia. Hoci im zรกkon na odpoveฤ stanovuje 30 dnรญ, nebude to menej ako pol roka, moลพno rok. Okrem naลกej stavby majรบ ฤalลกรญch 150 otvorenรฝch konanรญ, ktorรฉ โ€žboli pred namiโ€œ. Napriek ich ลพiadosti oย spoluprรกcu tรบto situรกciu nepomรกha rieลกiลฅ ani ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia.

Na pleciach pracovnรญkov รบradu leลพรญ obrovskรก zodpovednosลฅ, dennodenne vย ฤasovom strese rozhodujรบ oย stavbรกch investorov vย Nรญzkych aย Vysokรฝch Tatrรกch, starostovia aย urbรกre im pravidelne klopรบ na dvere, aby zistili, ako sรบ na tom sย vybavenรญm ich konanรญ aย kladรบ im za vinu premรกrnenรฉ eurofondy, oย ktorรฉ pre zdrลพania nestihli poลพiadaลฅ.

Sรบ zamestnancami ministerstva vnรบtra, pracujรบ vลกak vย rezorte ministerstva ลพivotnรฉho prostredia, pritom ani jedno ministerstvo tento problรฉm dlhodobo nerieลกi. Aย tak aj naลกa stavba modernizรกcie ลพelezniฤnej trate vo verejnom zรกujme aย riziko nevyuลพitia eurofondov za niekoฤพko stoviek miliรณnov eur zรกvisia od personรกlneho (ne)obsadenia okresnรฉho รบradu.

Zรกver

Tรฉma ochrany prรญrody sa po desiatkach rokov marginalizรกcie dostรกva vย sรบฤasnosti oprรกvnene do popredia zรกujmu aย inลกtitรบcie za ลˆu zodpovednรฉ majรบ vย rukรกch silnรฉ nรกstroje na ovplyvลˆovanie investรญciรญ vย sรบkromnom aj verejnom sektore.

Neprehliadnite: Pardubickรฝ uzel

Absencia prieskumov aย dostupnรฝch dรกt pokrรฝvajรบcich ลกirokรบ oblasลฅ ochrany prรญrody vลกak dnes vรฝznamne spomaฤพuje prรญpravu stavieb aย  sลฅaลพuje vฤasnรฉ hฤพadanie alternatรญv vhodnejลกรญch zย pohฤพadu ochrany prรญrody. รšฤinnosลฅ opatrenรญ navrhnutรฝch bez dostatoฤnรฝch podkladov je diskutabilnรก aย zรกroveลˆ prinรกลกa riziko neefektรญvne vynaloลพenรฝch verejnรฝch financiรญ.

Silnรฉ nรกstroje uplatลˆovanรฉ vย zรกujme ochrany prรญrody by mali byลฅ spojenรฉ aj so zodpovednosลฅou pri rozhodovanรญ. To je moลพnรฉ len vย prรญpade rozhodovania zaloลพenรฉho na relevantnรฝch dรกtach.

Je ฤas, aby ลกtรกt vย zรกujme zodpovednej aย efektรญvnej ochrany prรญrody aย optimalizovania nรกkladov pri vรฝstavbe verejnรฝch stavieb zaฤal budovaลฅ fungujรบci verejne dostupnรฝ informaฤnรฝ systรฉm sย relevantnรฝmi dรกtami, ktorรฝ by investorom pomรกhal uลพ vย procese prรญpravy stavieb eliminovaลฅ zรกsahy do vzรกcnych biotopov aย odhadovaลฅ nรกklady na mitigaฤnรฉ opatrenia, ktorรฉ by zavรกลพili pri hฤพadanรญ najlepลกรญch alternatรญv.

Uลกetrenรฉ financie pri kapacitne poddimenzovanej ลกtรกtnej ochrane prรญrody tak ลกtรกt nรกsobne strรกca pri prรญpravรกch stavieb vo verejnom zรกujme.

Text: Mgr. Michaela Seifertovรก

Michaela Seifertovรก je environmentalistka, senior manaลพรฉrka aย ลกpecialistka pre EIA. Pรดsobรญ vย spoloฤnosti Reming CONSULT, a. s.

Literatรบra

  1. Migraฤnรก ลกtรบdia vybranรฝch druhov ลพivoฤรญchov na prevรกdzkovanรฝch รบsekoch diaฤพnic, rรฝchlostnรฝch ciestaย vybranรฝch ciest I. triedy. HBH Projekt, s. r. o., 2017.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby 1/2020.