EIA โ problรฉmy, prรญhody a skรบsenosti
V ฤlรกnku opisujรบcom naลกe skรบsenosti z procesov posรบdenia vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie poukazujeme na problรฉmy, ktorรฉ majรบ zรกvaลพnรฝ vplyv na nรกklady, ako aj na ฤasovรบ nรกroฤnosลฅ prรญpravy dopravnรฝch stavieb (nielen) vo verejnom zรกujme. Verรญme, ลพe hovoriลฅ o problรฉmoch je prvรฝm krokom k nรกjdeniu ich rieลกenia.
Naลกa spoloฤnosลฅ sa venuje projektovaniu modernizovanรฝch ลพelezniฤnรฝch tratรญ. Pri projektovanรญ modernizรกcie ลพelezniฤnej trate vย รบseku medzi Liptovskรฝm Mikulรกลกom aย Liptovskรฝm Hrรกdkom pre ลฝeleznice Slovenskej republiky sme museli vyrieลกiลฅ hneฤ niekoฤพko problรฉmov:
Ako zrรฝchliลฅ ลพelezniฤnรบ prepravu (narovnaลฅ oblรบky) bez budovania estakรกdy ponad Liptovskรบ Maru, ako vyrieลกiลฅ nevhodnรฉ podloลพie ลพelezniฤnej stanice vย Liptovskom Mikulรกลกi aย ako technicky preklenรบลฅ รบsek aktรญvneho zosuvu na existujรบcej ลพelezniฤnej trati vย lokalite Okoliฤnรฉ.
Vรฝsledkom hฤพadania technicky aย investiฤne optimรกlneho rieลกenia je รบplnรฉ preloลพenie ลพelezniฤnej trate vย dฤบลพke 14 km zo sรบฤasnej polohy na opaฤnรบ stranu Vรกhu, juลพne od existujรบcej diaฤพnice D1. Pred Liptovskรฝm Hrรกdkom sa traลฅ vracia do pรดvodnรฉho telesa (obr. 1).
Jeden proces posudzovania nestaฤรญ…
Sย tรฝmto nรกvrhom sme vย roku 2006 absolvovali prvรฝ proces posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. ลฝelezniฤnรฉ trate do 20 km podliehajรบ zisลฅovaciemu konaniu (tzv. malรก EIA), vย ktorom รบrad na zรกklade pripomienok aย okolnostรญ rozhodne, ฤi je potrebnรฉ komplexnรฉ posรบdenie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie sย ฤalลกรญmi prieskumami (tzv. veฤพkรก EIA).
Vย rรกmci procesu sa vyjadrili vลกetky dotknutรฉ orgรกny vrรกtane ล tรกtnej ochrany prรญrody, priฤom kย stavbe neboli vznesenรฉ ลพiadne podstatnรฉ vรฝhrady; รบrad preto nenariadil vypracovaลฅ komplexnรฉ posรบdenie. Pred 14 rokmi sa รบrady na potrebu plnรฉho posudzovania vplyvov pozerali รบplne inak, neลพ ako je to dnes.
Vย roku 2008 sme na stavbu dostali รบzemnรฉ rozhodnutie, vย รบzemnom konanรญ sa opรคลฅ vyjadrovala aj ล tรกtna ochrana prรญrody (ล OP). Dnes uลพ mรกme na ลพelezniฤnรบ traลฅ vย novej polohe vydanรฉ stavebnรฉ povolenie.
Pri prvรฝch rokovaniach oย nenรกvratnom finanฤnom prรญspevku nรกm vลกak zรกstupcovia Eurรณpskej komisie vysvetlili, ลพe bez absolvovania komplexnรฉho posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie nemรดลพeme ani pomyslieลฅ na financovanie zย fondov.
Hoci teda stavba zรญskala Rozhodnutie zย EIA vย sรบlade sย nรกrodnou legislatรญvou, nespฤบลala eurรณpsku smernicu oย EIA, zย ktorej mรก naลกa nรกrodnรก legislatรญva vychรกdzaลฅ. Aย tak sme stavbu vย roku 2018 opรคลฅ predloลพili na posรบdenie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie do novej EIA.
Vย rรกmci procesu sme so ล tรกtnou ochranou prรญrody intenzรญvne komunikovali aย dopracovali sme poลพadovanรฉ opatrenia vย zmysle ich stanoviska. Ani samotnรก komunikรกcia so ล tรกtnou ochranou prรญrody nebola jednoduchรก.
Snaha oย stretnutia bola vnรญmanรก ako vyลฅaลพovanie preลฅaลพenรฝch zamestnancov aย ako zรญskavanie ich know-how, ktorรฉ chceme speลaลพiลฅ. รloha ล OP by ale podฤพa nรกลกho nรกzoru mala spoฤรญvaลฅ prรกve vย poskytovanรญ dlhodobo zรญskavanรฝch aย zbieranรฝch dรกt (za verejnรฉ zdroje), ktorรฉ sa pouลพijรบ vย zรกujme ochrany prรญrody.
Inรฝ rok, inรฝ vรฝsledok
Po odovzdanรญ finรกlnej hodnotiacej sprรกvy sme, vzhฤพadom na dรดslednรฉ rieลกenie vลกetkรฝch pripomienok, neoฤakรกvali ลพiadne prekvapenia. Stanovisko ล tรกtnej ochrany prรญrody nรกs vลกak zaskoฤilo.
Po 14 rokoch prรญpravy stavby, ktorรก mรก vydanรฉ รบzemnรฉ aj stavebnรฉ povolenie, po mnohรฝch osobnรฝch stretnutiach zย iniciatรญvy investora aย minimรกlne ลกtyroch pรญsomnรฝch vyjadreniach od ล tรกtnej ochrany prรญrody (vย prvom procese EIA vย roku 2006, vย รบzemnom konanรญ vย roku 2008, vย prebiehajรบcom procese EIA vย roku 2018) sme sa dozvedeli, ลพe juลพne od Podturne, kde ลพelezniฤnรก traลฅ prekonรกva rieku Vรกh aย kde je vย sรบฤasnosti navrhnutรฝ most sย dฤบลพkou 290 m (zย toho pribliลพne 200 m vedie ponad รบzemie zaplavenรฉ len vย ฤase vysokรฉho vodnรฉho stavu), poลพadujรบ predฤบลพiลฅ navrhovanรฝ ลพelezniฤnรฝ mostnรฝ objekt oย ฤalลกรญch zhruba 800 m zย dรดvodu zabezpeฤenia migraฤnej priechodnosti pre zver.
Investor sa oย tejto poลพiadavke dozvedรก aลพ po 14 rokoch prรญprav (?!). Pritom je potrebnรฉ zdรดrazniลฅ, ลพe tรกto poลพiadavka bude predstavovaลฅ navรฝลกenie nรกkladov oย pribliลพne 25 mil. eur, novรฝ zรกber pozemkov, a teda aj vรฝkupy pozemkov, a novรฉ รบzemnรฉ a stavebnรฉ povolenie.
ฤalลกรญm odporรบฤanรญm ล tรกtnej ochrany prรญrody vย poslednom stanovisku je vybudovanie novรฉho nadchodu pre zver vรฝchodne od Liptovskรฉho Jรกna. Tento ekodukt mรก premostiลฅ ลพeleznicu aj diaฤพnicu D1. Nรกklady na vybudovanie ekoduktu premosลฅujรบceho diaฤพnicu aj ลพelezniฤnรบ traลฅ so ลกรญrkou asi 100 m sa pritom odhadujรบ na pribliลพne 4,5 mil. eur.
Opatrenia za desiatky miliรณnov eur bez relevantnรฝch podkladov
Vย prvom rade sa natรญska otรกzka, preฤo takรฉ zรกvaลพnรฉ poลพiadavky dostane investor aลพ po 14 rokoch komunikรกcie so ล tรกtnou ochranou prรญrody aย to vย momente, kedy uลพ smerovรฉ vedenie nie je moลพnรฉ ovplyvniลฅ, resp. by jeho zmena znamenala zdrลพanie oย ฤalลกรญch 10 rokov.
Ak by ล OP uviedla tieto poลพiadavky pred 14 rokmi, mohol investor zvรกลพiลฅ inรฉ technickรฉ opatrenia (presypanie zรกrezov), resp. inรฉ smerovรฉ ฤi vรฝลกkovรฉ vedenie trate. Druhou otรกzkou vลกak je, na zรกklade akรฝch podkladov boli tieto nรกkladnรฉ opatrenia navrhnutรฉ.
Jeden zย najzรกvaลพnejลกรญch negatรญvnych vplyvov budovania lรญniovรฝch dopravnรฝch koridorov predstavuje riziko, ลพe sa tieto koridory stanรบ neprekonateฤพnou prekรกลพkou pre migrujรบcu zver. Dรดsledkom toho mรดลพe byลฅ aลพ degradรกcia genofondu izolovanรฝch populรกciรญ zveri.
Preto je pri dopravnรฝch stavbรกch veฤพmi dรดleลพitรฉ dbaลฅ na zachovanie migraฤnรฝch koridorov aย vย prรญpade potreby budovaลฅ umelรฉ objekty (ekodukty, tunely aย pod.) na zabezpeฤenie ich funkฤnosti. Navrhovanรก ลพelezniฤnรก traลฅ vedie vย uvedenom รบseku vย sรบbehu sย diaฤพnicou.
Moลพnรก migrรกcia zveri je preto podmienenรก priechodnosลฅou oboch lรญniovรฝch dopravnรฝch ciest, nemรก vรฝznam budovaลฅ migraฤnรฉ priechody cez ลพelezniฤnรบ traลฅ vย miestach, kde zver nedokรกลพe prekonaลฅ diaฤพnicu.
Hoci vย medzinรกrodnom projekte TRANSGREEN bolo vybranรฝch niekoฤพko pilotnรฝch รบzemรญ na zmapovanie tejto tematiky, do dneลกnรฉho dลa neexistuje ucelenรฝ koncepฤnรฝ materiรกl vypracovanรฝ vย gescii ministerstva ลพivotnรฉho prostredia, ktorรฝm by sa pri nรกvrhu migraฤnรฝch objektov na lรญniovรฝch stavbรกch dalo riadiลฅ.
Preto sme pri vyhodnocovanรญ migraฤnej priechodnosti vychรกdzali zย migraฤnej ลกtรบdie, ktorรบ dala pre vลกetky prevรกdzkovanรฉ รบseky diaฤพnic, rรฝchlostnรฝch ciest aย ciest 1. triedy vypracovaลฅ Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ za 450-tis. eur (z verejnรฝch zdrojov). Prieskum trval tri roky aย vykonรกvala ho firma, ktorรก sa problematike dlhodobo venuje aย patrรญ vย tejto oblasti medzi uznรกvanรฉ.
Vย ลกtรบdii boli vyhodnotenรฉ tieto dรกta:
- รบdaje zย dotknutรฝch poฤพovnรฝch revรญrov za poslednรฝch 20 rokov,
- รบdaje ล tรกtnej ochrany prรญrody,
- รบdaje zo ลกtatistรญk stretov ลพivoฤรญchov sย vozidlami na diaฤพniฤnom ลฅahu D1 (2012 โ 2013, evidencia NDS, a. s., policajnรฉ ลกtatistiky),
- realizovanรฝ terรฉnny prieskum,
- dostupnรก literatรบra.
Vรฝsledkom ลกtรบdie sรบ identifikovanรฉ รบseky ciest sย migraฤnรฝm tlakom, existujรบce migraฤnรฉ trasy, potreba ich รบprav, resp. potreba vybudovania novรฝch objektov na zabezpeฤenie migrรกcie.
Porovnanรญm identifikovanรฝch, resp. navrhovanรฝch migraฤnรฝch profilov sรบbeลพnรฉho รบseku diaฤพnice D1 sย moลพnosลฅami migraฤnej priechodnosti navrhovanej ลพelezniฤnej trate sme zistili, ลพe miesta, vย ktorรฝch zver bezbariรฉrovo migruje cez diaฤพnicu D1, nadvรคzujรบ na objekty navrhovanej ลพelezniฤnej trate, ktorรฉ zveri umoลพnia bezbariรฉrovรฉ prekonanie plรกnovanej trate (mostnรฝ objekt sย dostatoฤnou ลกรญrkou aย vรฝลกkou, tunel atฤ.).
Inรฝmi slovami, nรกvrh novej ลพelezniฤnej trate vyhovoval poลพiadavkรกm vyplรฝvajรบcim zย trojroฤnej migraฤnej ลกtรบdie. ล tรกtna ochrana prรญrody sa vลกak sย tรฝmto hodnotenรญm nestotoลพnila aย vย stanovisku odporรบฤala vybudovaลฅ novรฝ nadchod pre zver ponad diaฤพnicu aj ลพelezniฤnรบ traลฅ vฤพavo od Liptovskรฉho Jรกna.
ล tรกtna ochrana prรญrody je vย tรฉme ochrany prรญrody jednoznaฤne najkompetentnejลกia aย za roky existencie by mala disponovaลฅ aj najvรคฤลกรญm mnoลพstvom รบdajov, ktorรฉ by mali byลฅ pri nรกvrhu opatrenรญ dostupnรฉ. Ako sme vลกak uลพ uviedli, ลพiadny materiรกl zย dielne rezortu MลฝP SR neexistuje aย to, ฤo bolo kย dispozรญcii (migraฤnรก ลกtรบdia od NDS), ล tรกtna ochrana prรญrody nepovaลพuje za relevantnรฝ prieskum.
Naฤo nรกm je teda migraฤnรก ลกtรบdia, ktorรบ za nemalรฉ peniaze daลovรฝch poplatnรญkov aย na podklade dรกt poskytnutรฝch ล OP dala vypracovaลฅ NDS, ak jej vรฝsledky nie sรบ reลกpektovanรฉ samotnou ล OP, ktorรก sa kย opatreniam vyjadruje aย vย rozpore so ลกtรบdiou poลพaduje budovanie nรกkladnรฝch objektov?
Ak ล OP nemรก inรบ ลกtรบdiu, akรฝmi podkladmi sa riadila pri nรกvrhu opatrenรญ? Ak mรก ล OP dรกta, ktorรฉ hovoria oย potrebe vรฝstavby ekoduktu ฤi rozลกรญrenรญ mosta oย 800 m, preฤo neboli poskytnutรฉ do migraฤnej ลกtรบdie, ktorรก bola financovanรก zย verejnรฝch zdrojov?
Pri kaลพdej vรฝstavbe diaฤพnic ฤi ลพelezniฤnรฝch tratรญ musรญ investor preukรกzaลฅ, ลพe danรบ stavbu sa vฤaka jej prรญnosom za danรฉ peniaze oplatรญ stavaลฅ (uลกetrenรฝ ฤas ฤi zvรฝลกenรก bezpeฤnosลฅ sa presne vyhodnocujรบ). Na kontrolu hodnoty, ktorรบ dosiahneme za urฤitรฉ peniaze, bol na ministerstve dopravy zriadenรฝ samostatnรฝ รบtvar.
Javรญ sa ako nelogickรฉ, ลพe podobnรฉ mechanizmy neuplatลujeme pri nรกvrhu opatrenรญ vย zรกujme ochrany prรญrody vo vรฝลกke niekoฤพkรฝch miliรณnov eur aย ลพe tieto rozhodnutia nie sรบ zaloลพenรฉ na relevantnรฝch nespochybniteฤพnรฝch podkladoch.
Vย sรบฤasnosti ฤakรกme na zรกvereฤnรฉ stanovisko zย procesu EIA. ฤierny Peter tak skonฤil vย rukรกch รบradnรญka okresnรฉho รบradu. Ten musรญ rozhodnรบลฅ, ktorรฉ poลพiadavky ล tรกtnej ochrany prรญrody prenesie do podmienok. Stanรบ sa pre investora zรกvรคznรฝmi. Na zรกklade akรฝch dรกt mรก teraz รบradnรญk rozhodnรบลฅ, ฤi zvรฝลกi nรกklady na stavbu oย 30 miliรณnov eur?
ฤakanie na zรกvereฤnรฉ stanovisko โ pol roka, rok?
Na Okresnom รบrade vย Liptovskom Mikulรกลกi sa pravidelne informujeme, kedy vydajรบ zรกvereฤnรฉ stanovisko kย stavbe modernizรกcie danรฉho รบseku ลพelezniฤnej trate. Bez neho totiลพ nemรดลพeme ลพiadaลฅ oย nenรกvratnรฝ finanฤnรฝ prรญspevok zย fondov Eurรณpskej รบnie.
Dozvedรกme sa smutnรฉ sprรกvy oย dlhodobo podvyลพivenรฝch stavoch zamestnancov aย ich frustrรกcii, dvaja zย dvoch รบradnรญkov oddelenia EIA nedรกvno dali vรฝpoveฤ. Priลกli ฤalลกรญ dvaja, jeden zย nich vลกak oย mesiac tieลพ dal vรฝpoveฤ aย druhรฝ nemรก skรบsenosti.
Kedy sa dostanรบ kย pรญsaniu rozhodnutia pre naลกu stavbu, nรกm povedaลฅ nevedia. Hoci im zรกkon na odpoveฤ stanovuje 30 dnรญ, nebude to menej ako pol roka, moลพno rok. Okrem naลกej stavby majรบ ฤalลกรญch 150 otvorenรฝch konanรญ, ktorรฉ โboli pred namiโ. Napriek ich ลพiadosti oย spoluprรกcu tรบto situรกciu nepomรกha rieลกiลฅ ani ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia.
Na pleciach pracovnรญkov รบradu leลพรญ obrovskรก zodpovednosลฅ, dennodenne vย ฤasovom strese rozhodujรบ oย stavbรกch investorov vย Nรญzkych aย Vysokรฝch Tatrรกch, starostovia aย urbรกre im pravidelne klopรบ na dvere, aby zistili, ako sรบ na tom sย vybavenรญm ich konanรญ aย kladรบ im za vinu premรกrnenรฉ eurofondy, oย ktorรฉ pre zdrลพania nestihli poลพiadaลฅ.
Sรบ zamestnancami ministerstva vnรบtra, pracujรบ vลกak vย rezorte ministerstva ลพivotnรฉho prostredia, pritom ani jedno ministerstvo tento problรฉm dlhodobo nerieลกi. Aย tak aj naลกa stavba modernizรกcie ลพelezniฤnej trate vo verejnom zรกujme aย riziko nevyuลพitia eurofondov za niekoฤพko stoviek miliรณnov eur zรกvisia od personรกlneho (ne)obsadenia okresnรฉho รบradu.
Zรกver
Tรฉma ochrany prรญrody sa po desiatkach rokov marginalizรกcie dostรกva vย sรบฤasnosti oprรกvnene do popredia zรกujmu aย inลกtitรบcie za ลu zodpovednรฉ majรบ vย rukรกch silnรฉ nรกstroje na ovplyvลovanie investรญciรญ vย sรบkromnom aj verejnom sektore.
Neprehliadnite: Pardubickรฝ uzel
Absencia prieskumov aย dostupnรฝch dรกt pokrรฝvajรบcich ลกirokรบ oblasลฅ ochrany prรญrody vลกak dnes vรฝznamne spomaฤพuje prรญpravu stavieb aย sลฅaลพuje vฤasnรฉ hฤพadanie alternatรญv vhodnejลกรญch zย pohฤพadu ochrany prรญrody. รฤinnosลฅ opatrenรญ navrhnutรฝch bez dostatoฤnรฝch podkladov je diskutabilnรก aย zรกroveล prinรกลกa riziko neefektรญvne vynaloลพenรฝch verejnรฝch financiรญ.
Silnรฉ nรกstroje uplatลovanรฉ vย zรกujme ochrany prรญrody by mali byลฅ spojenรฉ aj so zodpovednosลฅou pri rozhodovanรญ. To je moลพnรฉ len vย prรญpade rozhodovania zaloลพenรฉho na relevantnรฝch dรกtach.
Je ฤas, aby ลกtรกt vย zรกujme zodpovednej aย efektรญvnej ochrany prรญrody aย optimalizovania nรกkladov pri vรฝstavbe verejnรฝch stavieb zaฤal budovaลฅ fungujรบci verejne dostupnรฝ informaฤnรฝ systรฉm sย relevantnรฝmi dรกtami, ktorรฝ by investorom pomรกhal uลพ vย procese prรญpravy stavieb eliminovaลฅ zรกsahy do vzรกcnych biotopov aย odhadovaลฅ nรกklady na mitigaฤnรฉ opatrenia, ktorรฉ by zavรกลพili pri hฤพadanรญ najlepลกรญch alternatรญv.
Uลกetrenรฉ financie pri kapacitne poddimenzovanej ลกtรกtnej ochrane prรญrody tak ลกtรกt nรกsobne strรกca pri prรญpravรกch stavieb vo verejnom zรกujme.
Text: Mgr. Michaela Seifertovรก
Literatรบra
- Migraฤnรก ลกtรบdia vybranรฝch druhov ลพivoฤรญchov na prevรกdzkovanรฝch รบsekoch diaฤพnic, rรฝchlostnรฝch ciestaย vybranรฝch ciest I. triedy. HBH Projekt, s. r. o., 2017.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby 1/2020.