Električka v Petržalke – kde sa nachádzame

Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?

Kedy sa to začalo

Projektová príprava petržalskej električky prebieha v nadväznosti na rozhodnutie, že na druhý breh Dunaja metro nepovedie, už od roku 2006. Projekty sa pripravovali na rôzne varianty – zapustený, polozapustený, povrchový. Podpísalo sa memorandum medzi mestom a železnicami na spoločnú výstavbu pre električky aj vlakovú dopravu. Schválil sa postup výstavby s dvomi rozchodmi – 1 000 mm pre električky a 1 435 mm pre železnicu. Riešilo sa finančné krytie na prípravu aj výstavbu. Reálne kontúry začal celý projekt naberať na jeseň v roku 2013, keď sa začalo so samotnou výstavbou a projekty uložené dosiaľ v zásuvke sa začali meniť na skutočnosť.

Rozdelenie stavby na dve etapy

Pôvodne sa stavba petržalskej električky pripravovala ako jeden celok od Štúrovej ulice v Starom Meste po obratisko v Janíkovom dvore. Súčasťou stavby bolo napojenie na jestvujúcu električkovú sieť, rekonštrukcia Starého mosta, prepojenie so železnicou v duálnom rozchode tram-train, vybudovanie prestupnej stanice Janíkov dvor s napojením na jestvujúcu trať železníc v smere do Rusoviec a na stanicu Petržalka. Popri celej trati mala byť postavená štvorpruhová obslužná komunikácia, ktorá mala tvoriť s električkou hlavnú dopravnú tepnu Petržalky.

Návrh prestupnej stanice Janíkov dvor 1 (2012, K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Všetky líniové stavby sú náročné z finančného hľadiska. Ich realizácia si vyžaduje reálne vysoké náklady a v prípade výstavby petržalskej električky si mesto Bratislava či mestská časť Petržalka nemôžu dovoliť financovať ju z vlastných zdrojov. Najschodnejšou možnosťou tak bolo využiť finančnú pomoc Európskej únie cez jej operačné programy. Tým však do rozhodovacieho procesu o celej stavbe pribudla nová strana. Je logické, že ten, kto poskytuje financie, chce o nich rozhodovať, mať ich pod kontrolou, riadiť ich a určovať, na čo sa môžu a majú použiť.

Návrh prestupnej stanice Janíkov dvor 2 (2012, K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Z finančných mechanizmov tak vyšla podmienka, ktorá určila použitie finančného objemu na stavbu ako celok približne na úrovni 70 miliónov eur. Aby sa mohla postaviť celá trať až do Janíkovho dvora, musela sa stavba podľa odhadovaných nákladov na realizáciu, ktoré boli značne vyššie ako 70 miliónov, rozdeliť na dve časti. Na každú časť sa tak následne žiadalo schválenie 70 miliónov eur osobitne. Stavba Nosný systém MHD, Janíkov dvor – Šafárikovo námestie sa tak rozdelila na prvú časť Bosákova – Šafárikovo námestie a druhú časť Bosákova – Janíkov dvor.

Prvá etapa:
Bosákova – Šafárikovo námestie

Tak, ako uvádzame v úvode tohto článku, stavba prvej etapy už preváža cestujúcich na pravý breh Dunaja druhý rok. Dĺžka zrealizovaného úseku je približne 2,4 km, postavil sa nový Starý most, vybudoval sa duálny rozchod, dokončila sa roky rozostavaná estakáda nad Einsteinovou ulicou. Celé dielo stálo 70,58 milióna eur.

Druhá etapa:
Bosákova – Janíkov dvor

Druhá etapa sa dnes nachádza stále vo fáze projektovej prípravy. To, čo bolo pre túto časť už raz naprojektované v roku 2012, sa však na základe požiadaviek financujúcej strany značne obmenilo. Dvomi zásadnými zmenami bolo vypustenie štvorprúdovej komunikácie popri trati a zrušenie duálneho rozchodu tram-train. Zároveň bolo potrebné dodržať finančné náklady na realizáciu na úrovni 70 miliónov eur.

V akých krokoch by mala prebiehať projektová príprava, som písal obšírnejšie v článku „Spackaná električka“ alebo Od myšlienky ku kolaudácii v kapitole Projektová príprava v časopise Inžinierske stavby č. 2/2017. My sa dnes nachádzame v kroku 4 – spracovanie projektovej dokumentácie na vydanie územného rozhodnutia (DÚR) → územné rozhodnutie, resp. sme vo fáze, keď sa začali práce na získanie územného rozhodnutia. Do tohto stavu sme sa dostali od vstupnej porady a prvej čiarky na projekte za 26 mesiacov.

Čím sme prešli

V novembri v roku 2015 sa začali projektové práce na príprave podkladov pre proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie. Vychádzalo sa z pôvodne navrhnutej dokumentácie a zo záverov víťazného súťažného návrhu realizovanej súťaže návrhov, ktorú organizoval magistrát hlavného mesta. Spracovali sa dva varianty.

V rámci variantu A sa požadovalo vylúčiť rozchod trate 1 435 mm, vypustiť halu údržby tram-train, zjednodušiť depo, vypustiť napojenie trate na železničnú trať Rusovce – Petržalka, vypustiť obratisko Bosákova a riešiť možné mimoúrovňové kríženia trate s cestnými komunikáciami.

V rámci variantu B sa počítalo s vypustením obratiska Bosákova, vylúčením rozchodu 1 435 mm, zrušením depa a nahradením krytým státím a halou s dennou údržbou na rozchod 1 000 mm, vypustením prepojenia obratiska na smer Kitsee, vypustením prepojenia na železničnú trať Rusovce – Petržalka, zjednodušením križovania ulíc Jantárová cesta – Rusovská cesta, vypustením súbežných komunikácií Romanova a Kutlíkova, upravením smerového a výškového vedenia trasy kopírovaním súčasného terénu s možným mimoúrovňovým riešením križovatky Jantárová cesta – Kutlíkova ulica.

Pôvodný návrh mimoúrovňového riešenia križovatky Kutlíkova – Jantárová cesta (2015, K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Na základe takto postavených podkladov sa spracoval a na konci januára 2016 vydal zámer EIA. Správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie sa začalo dňa 8. 2. 2016 – doručením zámeru navrhovateľom na Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Do 21 dní od tohto dátumu sa mohla k zámeru vyjadriť písomne verejnosť. K zámeru prišlo 138 pripomienok od 28 právnických či fyzických subjektov. Keď sa všetky doručené pripomienky spracovali do prehľadnej tabuľkovej formy, bolo zaujímavé zistenie, koľkokrát sa niektoré z nich doslovne opakujú.

Totožné pripomienky zaslali Cyklokoalícia, OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa, OZ Petržalské ihriská, OZ BROZ a OZ Za zeleň Petržalky. Možno zo strany OZ-tiek prevláda názor, že v jednote a množstve je sila, no ak zvážime to, že každou jednou pripomienkou sa musí niekto zaoberať, treba povedať, že čas odborníkov sa dá využiť aj lepšie ako odpovedaním na 5-krát sa opakujúce pripomienky.

Na základe doručených pripomienok prerušil okresný úrad 29. 3. 2016 zisťovacie konanie a vyžiadal si od spracovateľa zámeru doplňujúce informácie. Všetkými pripomienkami sa zaoberala komisia zložená zo zástupcov investora, ministerstva dopravy a výstavby, zástupcov Jaspers, spracovateľa zámeru a projektanta. Doplňujúce informácie boli v stanovenej lehote do 60 dní doložené. Dňa 11. 5. 2016 vydal okresný úrad rozhodnutie o tom, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Dňa 26. 5. 2016 sa uskutočnilo prerokovanie a určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti.

Zastávka Veľký Draždiak (K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Počas leta 2016 sa v určenom rozsahu spracovávala správa o hodnotení vplyvov činnosti na životné prostredie, ktorá bola na okresný úrad predložená v novembri 2016. Dňa 14. 12. 2016 bolo k tejto správe zvolané verejné prerokovanie projektu do Zichyho paláca za účasti primátora. Bolo tak umožnené, aby sa odborná aj laická verejnosť, ako aj zástupcovia združení opýtali na ideové a technické riešenia pripravovaného projektu vo vzťahu k životnému prostrediu aj samotnej realizácii. Následne bolo možné do 30. 12. 2016 zaslať na okresný úrad pripomienky. Možnosť podať pripomienky využilo 11 fyzických či právnických subjektov. Po zapracovaní všetkých pripomienok, podnetov a požiadaviek doručil navrhovateľ 12. 5. 2017 odborný posudok k navrhovanej činnosti.

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydal ako príslušný orgán štátnej správy záverečné stanovisko 27. 6. 2017. K nemu sa opäť mohli vyjadriť účastníci celého procesu, resp. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Aj keď po dôkladnej a časovo náročnej príprave všetkých podkladov, preštudovaní, prerokovaní a posudzovaní všetkých pripomienok a ich zapracovaní do posudku sa očakávalo, že sa proces podarí úspešne uzavrieť, jedno jediné odvolanie celý proces natiahlo.

Zastávka Zrkadlový háj (K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Na základe odvolania sa ďalší postup dostal na Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodoval o opodstatnenosti odvolania. Rozhodnutie bolo vydané 21. 11. 2017, čo je necelých päť mesiacov od vydania záverečného stanoviska. Na mieste je otázka, prečo to trvalo tak dlho. Predsa celý projekt nosného systému závisí od financovania z Európskej únie a čas na využitie týchto financií je limitovaný. Opodstatneným dôvodom boli personálne zmeny na samotnom okresnom úrade a možno aj obava riešiť takú náročnú problematiku. Otázkou môže byť aj to, či všetci kompetentní urobili pre úspech projektu všetko, čo mohli. Čas však už ubehol a právoplatnosť rozhodnutia stihla nabehnúť ešte v závere roka, 27. 12. 2017.

Po ukončení procesu EIA bolo možné dokončiť v zmysle odborného posudku a záverečného stanoviska dokumentáciu stavebného zámeru verejnej práce, na základe ktorej ministerstvo dopravy a výstavby vykoná štátnu expertízu a vydá expertízny posudok. Ak posudzovaný zámer vyhovie požadovaným hľadiskám definovaným v zákone č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v zmysle zmeny zákona č. 260/2007 Z. z., ministerstvo vyhotoví protokol o vykonaní štátnej expertízy. Protokol je záväzným podkladom na ďalšie etapy prípravy a uskutočňovania verejných prác.

Na základe záverečného stanoviska EIA, resp. na základe z neho vyplývajúcich opatrení a podmienok na prípravu a realizáciu navrhovanej činnosti, sa mohlo ukončiť spracovanie projektovej dokumentácie na vydanie územného rozhodnutia. V čase písania tohto článku sa rozbehla inžinierska činnosť na získavanie podkladov na začatie územného konania.

Čo nás čaká

Po zhromaždení všetkých podkladov a vyjadrení sa k územnému konaniu, ktoré určí podmienky umiestnenia navrhovanej stavby, prebehne proces, ktorého výsledkom by malo byť územné rozhodnutie. Je to ďalší z procesov, ku ktorému sa môžu vyjadriť nielen majitelia pozemkov dotknutých stavbou, môže sa umelo a škodlivo naťahovať. Po získaní územného rozhodnutia potrebuje investor stavby už len posledné rozhodnutie, po ktorom môže začať stavať. Stavebné povolenie. Či sa pri tejto potrebnej stavbe mestského významu dočkáme stavebného povolenia v čase, keď bude mať magistrát zabezpečené financovanie, je však otázne.

Štúdia stvárnenia električkovej zastávky (K. Loj, REMING CONSULT a. s.)

Záver

Celý proces EIA trval viac ako dva roky, ďalšie dva roky na získanie stavebného povolenia už nie sú k dispozícii. A to ešte nikto netuší, čo sa udeje po novembrových komunálnych voľbách. Chceme veriť, že petržalská električka sa blíži k zdarnému koncu. Chceme veriť, že tí, čo máme za sebou hodiny práce nad koľajami na pravom brehu Dunaja, nepíšeme len ďalšiu kapitolu zabudnutej histórie.

Tram railway in Petržalka – where are we

Tram railway in Petržalka has been divided into two parts. First part has been working for the second year already and it has been transporting passengers to the right shore of Danube river. Although the second part, the more important part when it comes to Petržalka itself, still has to wait for a redevelopment. Up to this date we have only completed first steps in preparation. Assessment of the effects on our environment by the EIA lasted more than two years. It is questionable if this process must take this long and if it is even set correctly. But we have to carry on and the next thing awaiting us is acquisition of zoning decision.

TEXT: Ing. Ján Kušnír

Ján Kušnír je technický riaditeľ v spoločnosti REMING CONSULT a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 1/2018.