Eric Genetre: Prvý rok prevádzky R1 hodnotím veľmi dobre
Prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 zabezpečuje spoločnosť Granvia Operation, a. s., ktorá je subdodávateľom týchto činností pre koncesionára prvého infraštruktúrneho PPP projektu na Slovensku – spoločnosť GRANVIA, a. s. O prevádzke a zaistení bezpečnosti a plynulosti premávky na rýchlostnej ceste R1 nám porozprával Eric Genêtre, generálny riaditeľ spoločnosti GRANVIA, a. s.
Ako hodnotíte prvý rok prevádzky rýchlostnej cesty R1-PR1BINA?
Tento rok hodnotím veľmi dobre vzhľadom na to, že ide o prvý rok prevádzky. Spokojnosť však treba vnímať z viacerých hľadísk – prvým je spokojnosť používateľov cesty, ktorí nám poskytujú spätnú väzbu, a ďalší faktor spokojnosti s výsledkami prevádzky za minulý rok je daný tým, že pri 7 miliónoch vozidiel, ktoré ňou prešli, bolo evidovaných len 51 dopravných nehôd. Pri nehodách sa ľahko zranilo 12 osôb.
Čo sa týka bezpečnosti, koncom roka sme robili štatistické vyhodnotenie, na základe ktorého môžeme konštatovať, že výkon, ktorý podal náš prevádzkovateľ rýchlostnej cesty (Granvia Operation), je veľmi uspokojivý najmä z hľadiska jeho reakčnosti a riešenia všetkých nepredvídaných udalostí na ceste – nepojazdné vozidlá, nehody atď. Priemerný čas zásahu nášho prevádzkovateľa bol menej ako 10 minút a priemerný čas doriešenia udalosti, respektíve prekážky na ceste bol do 30 minút. Až 90 percent týchto udalostí sa vyriešilo do hodiny.
Viete nám povedať, aká je vyťaženosť rýchlostnej cesty R1? Aké sú údaje o najfrekventovanejších dňoch a hodinách?
Najviac vyťažená je cesta v piatok v smere do Banskej Bystrice a v nedeľu v opačnom smere. Spomedzi úsekov je najvyťaženejší prvý úsek – južný obchvat Nitry, kde veľa vodičov smeruje do mesta, hustota premávky na ďalších úsekoch sa postupne znižuje. V prípade severného obchvatu Banskej Bystrice sa intenzita dopravy postupne zvyšuje, keďže od otvorenia ubehlo necelých sedem kalendárnych mesiacov.
Ak porovnáte starú cestu s novou, aké sú výsledky z hľadiska nehodovosti?
Presné čísla nepoznám, ale je ťažké porovnávať dvojpruhovú cestu so štvorpruhovou. Samotná infraštruktúra však významne prispieva k zvýšeniu bezpečnosti.
Aké konkrétne kroky podnikáte na to, aby ste zabezpečili plynulú jazdu vodičov?
Opatrenia, ktoré prijímame na zaistenie bezpečnosti premávky, sú balíkom postupov, ktoré v zmysle organizácie dopravy existujú na Slovensku, ale sú tu zahrnuté aj naše skúsenosti zo zahraničia. Môžeme hovoriť o dvoch typoch zásahov – existujú zásahy na ceste, ktoré sa týkajú prehliadok, údržby a opráv a ktoré sú vopred naplánované, a potom zásahy, ktoré vznikajú na podnet nepredvídanej udalosti, v dôsledku dopravnej nehody atď. Vytvorili sme 36 zásahových postupov, ktorými sa riadia naši operátori a ktoré sú schválené dopravnou políciou. V prípade núdzovej situácie sa použije konkrétna schéma alebo núdzový zásahový postup, ktorý je spojený s výjazdom našej hliadky. Tento postup je na Slovensku novinkou a podľa mojich informácií je pravdepodobne aj teraz R1 jediná dopravná infraštruktúra na Slovensku, na ktorej sa vytvorili nepretržite zasahujúce dopravné hliadky.
V rámci núdzového zásahového postupu máme presne stanovené, kde, kedy a aký typ signalizačných alebo výstražných zariadení sa bude osadzovať, aby sa zabezpečila plynulosť premávky, ale najmä bezpečnosť používateľov. Naše mobilné hliadky používajú dodávkové vozidlá, ktoré sú špeciálne označené svietiacou šípkou minimálne 200 metrov (100 metrov na severnom obchvate Banskej Bystrice) pred prekážkou na ňu upozorňujú vodičov. V prípade zásahu na ceste osadí hliadka výstražné zariadenie v čo najkratšom možnom čase.
Treba spomenúť, že na rýchlostnej ceste sme vytvorili 24 odstavných plôch, respektíve bezpečnostných zálivov, ktoré pôvodne neboli v projekte zahrnuté. Bolo to riešenie, pre ktoré sme sa rozhodli počas výstavby na zabezpečenie ešte lepšej ochrany vodičov v núdzovej situácii. Tento rok chceme zlepšiť a zvýrazniť dopravné značenie upozorňujúce na tieto bezpečnostné zálivy. Na každom takomto mieste bude osadená tabuľa s číslom núdzovej telefónnej linky prevádzkovateľa cesty, na ktoré môžu používatelia kedykoľvek (24 hodín denne 7 dní v týždni) zavolať.
–>
–>
Znamená to, že mobilné hliadky jazdia na ceste neustále alebo majú stanoviská, odkiaľ v prípade zásahu vyrážajú?
Máme hliadku, ktorá jazdí po ceste takmer nepretržite, a ďalšie dve sú v pohotovosti v našom Stredisku správy a údržby rýchlostnej cesty (SSÚR) Selenec.
Považujete túto stálu hliadku za nevyhnutnú?
Mobilná hliadka nie je až taká nevyhnutná, pretože cestu neustále monitorujú operátori priamo v SSÚR, ktoré sa nachádza v blízkosti rýchlostnej cesty s priamym prístupom. Z hľadiska bezpečnosti premávky je však nevyhnutná prítomnosť pracovníkov hliadky vykonávajúcich zásah na mieste vzniknutej dopravnej udalosti a odstraňujúcich prekážky. Tí sú špeciálne zaškolení, aby dokázali vykonať zásah na ceste, zaistiť bezpečnosť a efektívne zabezpečiť výstrahu premenným dopravným značením tak na mieste dopravnej udalosti (napríklad dopravnej nehody), ako aj v potrebnej vzdialenosti pred týmto miestom. Používatelia rýchlostnej cesty tak dostanú informáciu o vzniknutej situácii nachádzajúcej sa pred nimi v smere jazdy. Tým sa znižuje riziko kolízie. Bezpečnosť v takýchto prípadoch zvyšuje aj spomínaný rýchly zásah. V krátkom čase sa postaráme o bezpečnosť účastníkov cestnej premávky, a najmä o posádku vozidla.
Mali ste už možnosť zažiť zimnú sezónu. Aká je prevádzka v týchto mesiacoch? Boli ste na ňu dostatočne pripravení?
Využívame vlastné kapacity a techniku. V prípade potreby zvýšime počet vozidiel so snežnými pluhmi, a to na základe spolupráce s externými dodávateľmi zimnej údržby.
V čom sa líši R1-PR1BINA od klasickej rýchlostnej cesty z hľadiska kvality a bezpečnosti?
Nerobili sme žiadne porovnávanie. Ministerstvo dopravy si môže takého porovnanie urobiť, z našej strany dostáva všetky potrebné informácie.
Kam by ste sa z hľadiska bezpečnosti chceli posunúť v najbližších rokoch?
Naším cieľom je zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb a maximálne obmedziť počet dopravných nehôd. Ďalšou oblasťou našej činnosti, ktorú chceme rozvíjať, sú takzvané dni bezpečnosti. Sú to dni určené pre širokú verejnosť, a najmä používateľov cesty PR1BINA.
Využívame našu infraštruktúru a postavenie našej spoločnosti, aby sme vodičov informovali o pravidlách bezpečnej jazdy a tak prispeli k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Tento rok plánujeme spolu s prevádzkovateľom zorganizovať tri dni bezpečnosti, pričom každý z nich bude zameraný na špeciálnu tému. Vždy sa ich snažíme usporiadať v čase, keď je na cestách najviac vodičov. Zatiaľ posledný bezpečnostný deň sa konal 3. februára 2013 na odpočívadle Tekovské Nemce a jeho témou bola bezpečná jazda v zimných mesiacoch.
Akým stupňom kontroly podlieha R1 a činnosť prevádzkovateľa?
Čo sa týka kontrol, je ich veľa a sú dôsledné. Ministerstvo dopravy nás zaviazalo zmluvou, v ktorej je množstvo prísnych výkonnostných kritérií. Tie musíme spĺňať. Okrem toho ministerstvo zaviedlo rôzne opatrenia s cieľom dohliadať na našu činnosť na rýchlostnej ceste R1. V SSÚR Selenec má ministerstvo svojich pracovníkov, ktorí sledujú dianie, a keďže ide o projekt PPP, do procesu kontroly vstupuje aj nezávislý dozor. Zástupcovia tejto inštitúcie sú takisto neustále prítomní v stredisku. Nezávislý dozor vyhodnocuje každodennú činnosť a udalosti a na základe monitorovania vydáva svoje stanovisko. Konečné hodnotenie je teda výsledkom monitoringu ministerstva, koncesionára a nezávislého dozoru. Na týždenných mítingoch vyhodnocujeme udalosti uplynulého týždňa a plánujeme činnosť na ďalšie obdobie.
Výsledky kontrol spĺňajú vaše očakávania alebo sú miesta, kde by ste sa mohli zlepšiť?
Zlepšovať sa dá vždy. Posúdenie výsledkov kontrol by som nechal na ministerstvo dopravy ako verejného obstarávateľa.
Spoločnosť GRANVIA je aj zakladateľom Nadácie GRANVIA, ktorá podporuje projekty zamerané na sociálnu inklúziu, teda pomáha dlhodobo nezamestnaným a znevýhodneným skupinám zaradiť sa do pracovného procesu. Ako vznikla filozofia tejto nadácie?
Filozofia vzniku nadácie je podobná ako myšlienka bezpečnostných dní. Je ňou to, že na Slovensku nechceme pôsobiť ako súkromná firma, ktorá iba realizuje súkromný kontrakt. Sme súkromná firma pôsobiaca v oblasti verejnej infraštruktúry a naším poslaním je zabezpečiť verejný záujem. Aj keď to nie je napísané v koncesnej zmluve, úloha pracovať v prospech verejnosti nás viedla k tomu, aby sme sa zapojili do jej života. V priebehu šiestich mesiacov sa nám podarilo založiť Nadáciu GRANVIA, zapojiť do nej troch partnerov – spoločnosti Granvia Operation, Meridiam Infrastructure a nadáciu Fondation VINCI pour la Cité (skupina VINCI) – a dať jej potrebnú dotáciu na spustenie vo výške 80-tisíc eur. Každý rok budeme vypisovať grantovú výzvu na predkladanie projektov a vybrané z nich podporovať finančne a ľudsky. Každý projekt má svojho patróna, nášho zamestnanca, ktorý sa na rozvoji projektu aktívne podieľa. Tento rok sme podporili šesť projektov, pre zaujímavosť spomeniem, že jedným z nich je projekt pani Viery Dubačovej, ktorá získala ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: Tomáš Halász, Martin Žilka
SCHÉMA: Granvia Operation
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
