Farebné fasády

Minimalizmus a striedmosť majú svoje pevné miesto v architektonickom výraze. Lenže, ako by povedal laureát Pritzkerovej ceny Robert Venturi, „Less is a bore“, teda menej je nuda. Vybrali sme pre vás niekoľko príkladov fasád, ktoré sú sofistikovane pestré. Či už farebným detailom, umne schovaným odkazom na historickú minulosť, alebo jednoducho šikovným využitím svojho okolia.

Bytový dom Apollis

Mestský bytový dom Apollis vznikol z budovy, kde pôvodne sídlila sporiteľňa. Pozostáva z malometrážnych bytov, v parteri sú umiestnené aj dva maloobchodné priestory. Najväčšou výzvou pre architektov z Atelieru 008 bolo vyrovnať sa so severozápadnou orientáciou objektu a nájsť spôsob, ako eliminovať ruch z Prievozskej ulice.

V tomto smere bolo zásadné použitie zvukovoizolačných hliníkových okien a akustických vetracích mriežok. Hmotové členenie objektu zostalo zachované vrátane atypického priečelia v tvare lode. Najväčšie zmeny sa premietli do vzhľadu fasády, ktorá odzrkadľuje pohyb, život a dynamiku mestského bývania.

Pôvodný železobetónový skelet vykazoval dostatočnú únosnosť, preto ho bolo možné vyplniť tehlovým murivom so zateplením a nadstavať o jedno podlažie. Na základové pilóty sa uchytil nový funkčný a vizuálny prvok – predsadená oceľová konštrukcia, na ktorú sa osadili farebné balkóny. Tie prepožičiavajú fasáde nielen funkčný, ale aj výtvarný rozmer.

Decentnú sivo-bielu fasádu ozvláštňujú plochy, na ktorých sa použil obklad z vláknocementových dosiek EQUITONE [tectiva]. Obklad charakterizuje povrch jemne brúsený v pozdĺžnom smere dosky. Severné priečelie v tvare lode získalo civilné biele farebné vyhotovenie.

Parter v časti určenej pre maloobchodnú prevádzku sa obložil sivými fasádnymi doskami. Individuálne sa sivé vláknocementové dosky použili aj na balkónoch. V niektorých miestach sa vďaka vláknocementovému obkladu podarilo vytvoriť zaujímavý vizuálny efekt podobný origami.

Rezidencia v Los Terrenos

Mesto Monterrey sa nachádza v severovýchodnom Mexiku na úpätí pohoria Sierra Madre Oriental. V tesnej blízkosti mesta sa nachádza hora Cerro de la Silla, ktorá tvorí dominantu mesta a je súčasťou najväčšieho mexického národného parku Cumbres de Monterrey.

Mexická architektka Tatiana Bilbaová použila zrkadlové sklo, steny z utlačenej zeminy, nepálené tehly a citlivý pôdorys na vytvorenie dovolenkovej rezidencie, ktorá splýva so svojím okolím. „Dispozícia je rozdelená v rámci lokality podľa funkcie a úlohy každej zložky. Všetky sú ale koncentricky zoskupené,“ opisuje projekt Bilbaová, ktorej štúdio sídli v Mexico City.

V súčasnosti sa na pozemku nachádzajú dva domy, ku ktorým by mal čoskoro pribudnúť tretí. Väčší z nich je v pôdoryse obdĺžnikový a je zakončený asymetrickou šikmou strechou. Obsahuje sporo zariadenú kuchyňu, jedáleň a obývaciu izbu. Dvere sa dajú úplne otvoriť, aby poskytli bezbariérové prepojenie medzi spoločenskou zónou a terasou.

Druhý dom s pôdorysom v tvare písmena L má dve spálne. Interiér prijal členitosť pozemku a namiesto vyrovnávania architekti vložili do každej miestnosti schodíky a terasky. Najvýraznejšou charakteristikou je ale jednosmerná zrkadlová fasáda. „Zrkadlová sklenená obálka súčasne odráža a obsahuje svieže okolie, vďaka čomu sa stáva dom súčasťou lesa aj les súčasťou domu,“ vysvetľuje autorka.

Študentský internát Aspholz

Najväčší internát v Zürichu slúži ako ubytovanie pre 332 študentov. Na siedmich poschodiach sa nachádza celkovo 30 apartmánov a 11 štúdií. Pri návrhu spolupracovali architekti z zürišského ateliéru Darlington Meier Architects so švajčiarskou fotografkou a umelkyňou iránskeho pôvodu Shiranou Shahbaziovou, ktorá navrhla externé tieniace prvky.

Aby architekti umožnili prienik slnečného svetla aj hlbšie do interiéru, navrhli pre izby otvorené lodžie s nadštandardným rozmerom. Tieniace rolety teda majú rovnako nadštandardnú veľkosť – tá najväčšia dosahuje až 18 m². Aby sa tento povrch dal použiť ako umelecké plátno, bolo nevyhnutné, aby zostal stále napnutý, a to aj v prípade silného vetra. Toto sa podarilo zabezpečiť vďaka systému RENSON Fixscreen.

Vertikálne tienenie Fixscreen je prvým podobným systémom na svete, ktorý je testovaný na odolnosť proti vetru až do rýchlosti 130 km/h, a to až do veľkosti 22 m². Okrem mechanických vlastností tienenia boli dôležité aj vlastnosti látky – aj pri pokrytí farbou si musela zachovať istý stupeň priepustnosti svetla.

Ako základný materiál bola nakoniec zvolená biela polyesterová tkanina Soltis 86. Umelkyňa využila tento stupeň transparentnosti ako svoju výhodu: na vnútornej strane rolety sa nachádza iný vzor ako na vonkajšej. Každý obyvateľ má teda svoj jedinečný obraz, ktorý je zvonku neviditeľný.

Zdroj, Foto: Renson

Komplex administratívnych budov TWIN CITY

Návrh fasády Twin City Tower z dielne londýnskych John Robertson Architects zohľadňuje jednak industriálnu históriu územia Nív, ale aj bezprostredný kontext historického centra Bratislavy. Materiály, textúry a farebnosť sú odlišné pri samotnej veži a jej podnoži, ktorá prirodzene nadväzuje na prvú fázu komplexu Twin City s tehličkovým obložením.

Pôvodne jednoduchý koncept tehlových obkladových pásikov lepených na minerálnu vlnu bolo nutné vzhľadom na požiadavku developera na realizáciu fasády v akýchkoľvek poveternostných podmienkach prepracovať na koncept prevetrávanej fasády.

V spolupráci so špecialistami a potenciálnymi subdodávateľmi sa po takmer dvoch rokoch kreslenia, skúšania a testovania podarilo pripraviť detailné riešenie fasády, ktoré rešpektovalo autorský zámer, rozpočtové možnosti stavby a požiadavku obnoviť prítomnosť tehly ako stavebného materiálu v Továrenskej ulici. Budova je opláštená tehlovým obkladom systémom prevetrávanej montovanej fasády.

Mimo staveniska boli pripravené samostatné panely s obkladom z tehlových pásikov vrátane škárovania, ktoré sú na stavbe vmontované do pripravenej podkonštrukcie. Spoje medzi panelmi sú dodatočne vyškárované. Výplň otvorov tvorí hliníkový fasádny systém antracitovej farby. Fasádu výškovej časti tvoria panely zasklené izolačným trojsklom s rozmermi 2,7 × 3,75 m bez parapetnej časti.

Vetracie krídlo je ukryté za kovovým perforovaným panelom. Panely vytvárajú po obvode budovy špirálu – káblovú skrutkovicu, ktorá odkazuje na ducha priemyselného dedičstva bývalej továrne na káble Kablo. Na južnej časti fasády sú osadené fasádne fotovoltické panely, ktoré zakrývajú technologické časti budovy.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 3/2019.