Fasáda z ľadových kryštálov v Reykjavíku

Priamo na pobreží zálivu Faxaflói v Atlantickom oceáne vyrástla veľkolepá stavba konferenčného centra a koncertnej siene, prvá budova postavená na tento účel v islandskej metropole. Jej fasádu pripomínajúcu ľadové kryštály aj perleťové krídla vážky vykúzlili dánski Henning Larsen Architects v spolupráci s dánsko-islandským umelcom Olafurom Eliassonom.

Budova bola pôvodne súčasťou grandiózneho plánu premeny rozvojovej oblasti východného prístavu na komerčnú štvrť, ktorá sa mala stať svetovým obchodným centrom so sídlom islandskej banky, kanceláriami, luxusnými hotelmi a rezidenciami. Keď bol v roku 2002 mestom aj štátom schválený program tejto obnovy, vypísala sa súťaž, z ktorej vzišli viac než štyri desiatky návrhov. O rok neskôr bola založená spoločnosť nazvaná podľa islandského východného prístavu Austurhöfn, ktorá mala celý projekt na starosti. Následne prebiehali rokovania týkajúce sa financovania a projekt sa zaradil do programu PPP (Public Private Partnership). Samotná výstavba sa začala v roku 2007, ale jej budúcnosť bola neistá. Z rozsiahleho plánu na regeneráciu celého východného prístavu sa nakoniec pre začínajúcu ekonomickú krízu (na Islande osobitne výraznú) ustúpilo a ohrozené bolo aj dokončenie konferenčného centra a koncertnej siene, až kým sa vláda o rok neskôr nerozhodla kompletne financovať zvyšok stavebných nákladov. Stavba sa tak mohla dokončiť. Na Deň islandskej hudby 11. decembra 2009 dostala názov Harpa a 4. mája 2011 v nej zaznel otvárací koncert.

Cieľom projektu bolo predovšetkým posilniť pozíciu krajiny v medzinárodnej konkurencii v oblasti kultúry a cestovania, vytvoriť vhodné zariadenie na usporadúvanie kultúrnych akcií a založiť medzinárodné kultúrne vzťahy, ako aj vytvoriť kvalitný priestor pre Islandský symfonický orchester.

Takéto boli požiadavky na podobu nového projektu a najlepšie ich vo svojom projekte zhmotnili architekti kodanského ateliéru Henning Larsen Architects, ktorý vyhral súťaž na vzhľad nového centra. Tí projekt dopracovali do finálnej podoby v spolupráci s islandskou kanceláriou Batteríið Architects, dánsko-islandským umelcom Olafurom Eliassonom, so špecialistami na akustiku z newyorskej spoločnosti Artec a s ďalšími odborníkmi a investormi. „Rozsiahla medzinárodná spolupráca viedla k mnohým obohacujúcim diskusiám,“ pochvaľujú si architekti, pre ktorých islandská stavba nebola prvá svojho druhu. Medzi ich projekty patrí významná opera v Kodani, ktorá prilieha k moru, či koncertné a kongresové centrum vo švédskej Uppsale.

Kaleidoskop
Každého, kto priletí do Reykjavíku, musí táto budova upútať, pretože pôsobí naozaj monumentálne. Napriek tomu, že leží trochu ďalej od tradičného centra Reykjavíku, vďaka svojej polohe pri morskom brehu a pôsobivej premenlivej fasáde sa stala novou ikonou mesta.

Hlavnou myšlienkou návrhu bolo vytvoriť objekt, ktorý by nechal vyniknúť okolitú prírodu. Architekti sa inšpirovali miestnou architektúrou, charakteristickými čadičovými útvarmi aj ľadovými kryštálmi. Hlavnú hmotu tak tvoria rôzne naklonené a prepojené hranoly pripomínajúce rozčesnuté skaly či trieštiace sa ľadové kryhy. Druhou dôležitou inšpiráciou bolo okrem dramatickej scenérie zvláštne severské svetlo, ktoré zrkadlí a násobí celosklenená reflexná a perleťovo sfarbená fasáda.

Táto fasáda je dielom umelca Olafura Eliassona, ktorý sa vo svojej tvorbe zaoberá konfrontáciou prírody a prírodných javov s architektúrou a vnútorným priestorom. Vytvára inštalácie, ktorými skúma základné materiály, ako sú svetlo, voda či vzduch. Podieľal sa na projekte newyorského parku High Line v spolupráci s ateliérom Diller Scofidio, na Aarhuskom múzeu umenia vytvoril panoramatickú dúhovú rozhľadňu, jeho inštaláciu nájdeme v projekte middlefartskej sporiteľne od 3XN a počas minulého benátskeho bienále predstavil inštaláciu, ktorá skúmala možnosti nášho vnímania času a priestoru. V Benátkach v tmavej miestnosti krúživo prýštili tri prúdy vody a vďaka stroboskopickému blikaniu sa kvapky zdali nehybné.

Pre reykjavícke centrum navrhol južnú fasádu ako naklonenú skalnú stenu vytvorenú z niekoľkých šesťuholníkových sklenených trubíc vyplnených farebnými a zrkadlovo obrátenými sklami. Vnútri hexagónu pokračujú a vytvárajú zrkadlový strop haly. Oceľová konštrukcia je opláštená nepravidelne tvarovanými sklenenými panelmi a tvorí ju modulárny systém nazývaný quasi-brick (kvázi tehla), vďaka čomu fasáda pôsobí ako kaleidoskop, pretože v každej z dvanástich stien jednotlivých modulov sa odráža islandská príroda aj starý prístav. Celú južnú fasádu tvorí viac než tisíc týchto kvázi tehál.
–>–>

Koncertná sála a konferenčné centrum Harpa Miesto: Reykjavík, Island Investor: Austurnhofn TR – Projekt Východný prístav, Portus Group Architekt:  Henning Larsen Architects a Batteríið Architects Krajinná architektúra: Landslag efh a Lisbeth ­Westergaard Umelecká spolupráca: Olafur Eliasson Akustika: Artec Inžiniering: ArtEngineering GmbH, Mannvit, Hnit Verkis a Rambøll Dodávateľ: IAV Celková úžitková plocha: 28 000 m2 Realizácia: 2007 – 2011

Dematerializácia
V spolupráci s oboma architektonickými kanceláriami vyvinul Olafur Eliasson princíp pre zostávajúcu severnú, východnú a západnú fasádu a pre strechu. Tvoria ich moduly reprezentujúce rez systémom južnej fasády, takže vytvárajú dvojrozmernú plochú fasádu zloženú z päť- a šesťuholníkov.

Práve svetlo a transparentnosť sú kľúčovými prvkami vizuálnej podoby stavby. Kryštalická štruktúra zachytáva aj odráža svetlo a prepája tak budovu s mestom i okolitou krajinou. Jednou z hlavných myšlienok bola dematerializácia budovy ako statickej entity a snaha nechať ju reagovať s okolitými farbami mesta, oceánu aj častej polárnej žiary. Týmto spôsobom sa výraz fasády mení podľa uhla pohľadu, ročného obdobia, počasia či fázy dňa. S neustále sa meniacimi scenériami sa budova objavuje v nekonečných variantoch farieb.

Vďaka tomuto krehko pôsobiacemu plášťu sa budova javí aj napriek svojej mohutnosti ako éterická. Pozorovateľ môže rozohrať fantáziu a budova mu bude pripadať ako schovaná pod krídlami vážky, pokrytá rybími šupinami alebo obrastená ľadovými kryštálmi.

Štyri živly
Sklo prepúšťa dostatok svetla na osvetlenie budovy počas dňa, stavba tak minimalizuje nároky na umelé osvetlenie. Večer je interiér osvetlený systémom LED svetiel. Hlavným prvkom koncertnej haly však nie je svetlo, ale zvuk. A veľká sieň je v tomto zmysle technicky dotiahnutá vďaka spolupráci architektov s newyorskou konzultačnou firmou Artec špecializujúcou sa na akustiku.

Obrovský interiér s rozlohou 28-tisíc štvorcových metrov tvoria štyri hlavné haly, ktoré symbolizujú štyri živly. Veľká koncertná hala s 1 800 sedadlami sa nazýva Eldborg. Predstavuje islandskú vulkanickú aktivitu, a preto je celý interiér uchopený v žiarivo červenej farbe lávy. Menšie haly predstavujú polárnu žiaru (vzduch), kalcitové kryštály (zem) a studenú lagúnu (voda).

Stavba je tak akýmsi obrazom Islandu vo všetkých jeho podobách a farbách. A aj keď mnohí Islanďania nesúhlasili s vydaním verejných peňazí na takýto grandiózny projekt v čase, keď mnohí pre krízu prišli o prácu aj úspory, jedno je isté. Kultúrne centrum predstavuje nielen lákadlo pre turistov, ale aj obohatenie kultúrneho života Islanďanov.

Pôdorys 5. NP

Pôdorys 2. NP

Rez – foyer

Detail pripojenia fasády k vodorovnej konštrukcii

Detail pripojenia kvázi tehál k fasáde na koncertnej sále a konferenčnom centre Harpa v Reykjavíku

Kateřina Kotalová

Autorka je šéfredaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.