Fasády budov, ktoré skrývajú viac, než len zaujímavé príbehy

Fasáda ako vonkajšia obálka stavby neplní len základnú ochrannú funkciu, ale zohráva tiež (nemenej) dôležitú reprezentatívnu rolu. Súčasné moderné fasády však nedemonštrujú len prestíž investorov a vízie architektov, ale hovoria tiež o evolúcii materiálov a celkovom technologickom pokroku. Vycestujte s nami do sveta a pozrite si stavby, ktoré svojimi fasádami posúvajú vývoj architektúry a staviteľstva o stupienok vyššie.

Betón pre zeleň

Inšpirácia prírodou je obľúbeným námetom, s ktorým architekti pristupujú k navrhovaniu stavieb. Návštevníkov španielskej Barcelony najnovšie víta unikátna vyhliadková plošina Escaleras y Mirador Vela. Je súčasťou pobrežnej promenády Passeig del Mare Nostrum so známou budovou hotela W Barcelona. Svoj voľný čas tu každý deň trávi množstvo ľudí, či už domácich, alebo turistov.

„Pochôdzna fasáda mení vzťah medzi mestom a morom,“ hovorí architekt Carmelo Zappulla z ateliéru External Reference. Stavba pozostáva zo schodiska a vyvýšeného chodníka, ktorý stúpa až do výšky 9,3 metra. Na vybudovanie tejto turistickej vyhliadky totiž využili už existujúcu prístavnú hrádzu. Dizajn stavby má výraznú tektoniku, ktorá má evokovať soľné kryštály. Tie sa v oblasti Stredozemného mora vytvárajú v prírodných rezervoároch medzi morskými skalami.

Stavba tak doslova „vykryštalizovala“ priestor na priesečníku promenády a monumentálneho morského valu, ktorý poskytuje ochranu pred vlnami v čase prílivu. Celú fasádu tvoria trojuholníkové panely z bioreceptívneho betónu, v ktorom je zakomponovaná ľahko udržiavateľná vegetácia a osvetlenie z optických vlákien. Panely boli optimalizované pomocou parametrickej stratégie tak, aby umožňovali rastlinám ďalej rásť a rozširovať sa po fasáde.

Teória priepustnosti

Len 20 kilometrov od centra čínskej metropoly Ťi-nan sa nachádza budova mestského informačného a výstavného centra Shuifa. Ide o pomerne slabo urbanizovanú zónu, v okolí ktorej sa poväčšine nachádzajú len stožiare s vedením vysokého napätia a rozsiahle trávnaté plochy.

„Nedotknutá“ krajina však zároveň dáva vyniknúť monumentálnej budove, ktorá pripomína veľkú skalu vynárajúcu sa z vody. S čím sa architekti z pekinskej kancelárie aoe vyhrali najviac, bola hra svetla, s ktorou pracujú v troch rovinách samotnej fasády. Najsilnejšie osvetľujú centrum reflektory so 100 W LED žiarovkami s teplotu svetla 4 000 Kelvinov.

Svetlomety sú inštalované v horných rohoch budovy, pričom ich zabudovali priamo do fasády, takže zvonku ich nie je vidieť. V noci osvetľujú línie stavby a zvýrazňujú jej skulpturálny charakter. Oveľa väčším orieškom bolo dosiahnuť jemne priepustný charakter vnútorného osvetlenia. Projektanti to docielili tak, že ho nechali presvitať cez dve vrstvy – jednu tvorí vonkajší perforovaný plášť stavby, tú druhú sklená fasáda samotnej budovy.

Kým reflektory vyžarujú najsilnejšie svetlo, smerom dovnútra budovy jeho intenzita klesá. Zároveň sa perforácie smerom nahor zrieďujú, takže aj svetlo je zdola nahor oveľa slabšie, až sa nakoniec úplne stráca. Prenikanie svetla z interiéru vytvára mysterióznu atmosféru, ktorú podčiarkuje aj kontrast medzi exteriérovým bielym svetlom a teplým žltým svetlom s farebnou teplotou 3 000 Kelvinov.

Teplé svetlo najvýraznejšie preniká von cez vstup, ktorý má pripomínať prameň vyvierajúci z trhliny v skale. Budova informačného centra je dôkazom, že na dosiahnutie veľkého efektu nemusíte siahnuť po náročných technologických riešeniach.

Fasáda s technológiou smartfónu

V súčasnosti sú pojmy ako smart cities a inteligentné stavby už dávno známe. Budova FC Campus v nemeckom Wiesbadene je však v tejto sfére skutočnou raritou. Vzišla z nápadu nemeckej architektonickej kancelárie 3deluxe, ktorý realizovala v spolupráci s firmou FC Ingenieure v Karlsruhe a technologickou spoločnosťou Merck.

Budova vyniká unikátnou sklenou fasádou, ktorá dokáže reagovať nielen na potreby užívateľov, ale tiež na rozličné externé faktory. No čo je najlepšie, zabezpečuje komfort ľudí a súčasne optimalizuje prevádzku z hľadiska energetickej efektívnosti. Ako prvá na svete totiž v rámci fasády, konkrétne sklenej konštrukcie, využíva technológiu, ktorú by ste bežne našli v zariadeniach iPhone.

Ide o integrované tekuté kryštály, pomocou ktorých sa dá redukovať svetlo i prenos tepla do interiéru, avšak bez toho, aby sa akokoľvek zmenila priehľadnosť sklených plôch. Aj napriek veľkorysému zastúpeniu skla a absencii vonkajšieho tieniaceho systému budova v lete nepotrebuje takmer žiadne chladenie. Tento projekt ponúka jedinečné riešenie dilemy, ako vyjsť v ústrety prirodzenej túžbe ľudí po presvetlenom interiéri a zároveň znížiť energetickú náročnosť stavieb so sklenými fasádami.

Tradičný materiál netradične

Ak by niekto pohol skalami, bol by to zázrak. Architektom zo štúdia Ákaran Architects sa to čiastočne podarilo, hoci objektom ich záujmu sa stali obyčajné tehly. Nevyužili ich však iba ako konštrukčný materiál či obklad, ale ako základný prvok mobilného tieniaceho systému.

Kancelárska budova Zomorrod 11 v srdci Teheránu tak získala skutočný unikát – jej sklenú fasádu zdobia funkčné posuvné paravány z tehál. Aj z toho dôvodu nazvali architekti stavbu Tehly v pohybe. Pochopiteľne, nejde o najľahší materiál, v dôsledku čoho každý paraván váži okolo tony.

Bol by však ešte ťažší, keby na zhotovenie týchto prvkov nepoužili na mieru vyrobené duté tehlové kusy. Tie vzájomne pospájali s malými medzerami v preväzbách a osadili do rámov, ktoré sú ukotvené v koľajniciach pozdĺž fasády. Používatelia tak môžu paravány bez veľkej námahy posúvať podľa ich aktuálnej potreby.

5 760 žiaroviek

Niektorí ju prirovnávajú k majáku, iní k žiarivej korune. Pred necelými dvoma rokmi otvorili v holandskom meste Venlo kasíno, ktoré sa rýchlo stalo jednou z najvýraznejších miestnych budov. Keďže mesto sa nachádza v blízkosti hraníc s Nemeckom, víta každého návštevníka susednej krajiny takouto nevšednou imaginatívnou a zároveň udržateľnou architektúrou.

Aj keď stavba má mnoho prívlastkov, MVSA Architects ju v skutočnosti navrhli v tvare kvetiny, ktorá vyrastá zo základne samotnej stavby a vystavuje na obdiv svoje doširoka rozvité okvetie. To však nie je všetko. Interaktívna fasáda kasína je rovnako pozoruhodná, keďže mení svoj vzhľad nielen cez deň, ale aj v noci. Cieľom totiž bolo, aby bola stavba viditeľná už z veľkej diaľky.

V priebehu dňa sa o to starajú veľké sklenené disky doplnené o menšie kovové prvky, ktoré majú náter v dvoch farebných tónoch. Vďaka tomu sa zdá, že budova pri pohľade z iného uhla zakaždým mení svoju farbu. Vo večerných hodinách sa za sklenými diskami zasa rozsvietia LED svetlá, ktoré vytvárajú nové žiarivé divadlo s meniacimi sa farbami. Fasáde pri tom pomáha 5 760 inteligentných RGBW žiaroviek a lineárne svetelné pásy situované navrchu budovy – spolu vytvárajú plne programovateľný svetelný systém.

Keby budúcnosť bola stavbou…

Ako je už zvykom, v Spojených arabských emirátoch sa neboja investovať do projektov, ktoré prekračujú hranice kreativity aj fyzikálnych zákonov. Aspoň vizuálne. Múzeum budúcnosti v Dubaji si rýchlo vydobylo titul jednej z najatraktívnejších stavieb tohto turistického raja. Nachádza sa v centre rušnej metropoly, priamo nad stanicou metra.

Futuristický torus symbolizuje schopnosť ľudstva inovovať a posúvať limity súčasného stavebníctva a inžinierstva. Kým samotná stavba a jednotlivé podlažia vo vnútri znázorňujú naše súčasné chápanie budúcnosti, prázdny priestor uprostred stavby predstavuje všetko „nepoznané“, ale tiež objavovanie nových horizontov a nápadov, ktoré povedú ľudstvo k lepšej budúcnosti. Jednou z takých ideí bola aj oceľová fasáda tohto organického kolosu, ktorý navrhla kancelária Killa Design.

Dopracovať sa k tomuto riešeniu vôbec nebolo jednoduché, povrch totiž pokrýva zložitá arabská kaligrafia, odliata do jednotlivých oceľových panelov. Každý z nich má unikátny tvar a symbolizuje základnú jednotku digitál – nej informácie pre počítače – kilobajt. Ten sa rovná 1 024 bajtom a presne taký počet pa – nelov dohromady tvorí celú fasádu s plochou vyše 17-tisíc štvorcových metrov.

Každý panel, pozostávajúci zo štyroch vrstiev, sa vyrábal v 16 krokoch a na stavbu sa umiestňoval samostatne. Jednotlivé písmená vytvárajú zasklené okenné časti múzea. Na tento projekt sa využili špeciálne nástroje parametrického navrhovania, ktoré digitálne optimalizovali hlavný oceľový skelet, tzv. diagrid, ale tiež fasádu a zasklievané prvky.

Kaligrafické prvky sa na plochu plášťa umiestňovali pomocou 3D modelovacieho softvéru. Každé písmeno museli projektanti posunúť tak, aby boli dodržané staré pravidlá kaligrafie a aby súčasne nedošlo k tomu, že uzly oceľového skeletu budú umiestnené uprostred okenných otvorov. Výsledkom je stavba, ktorá sa na poli inovácií určite zaradí medzi ikony súčasnej architektúry.

Kaleidoskop alebo lucerna?

V období posledných dvoch desaťročí postavili na prestížnej adrese Collins Street v austrálskom Melbourne prvú multifunkčnú budovu. Ikonický Nauru House (Severná veža) tak dostal nového suseda. Komplex v podstate vznikol renováciou pôvodnej administratívnej budovy a vybudovaním novej kancelárskej vertikály, hotela a „pódia“, ktoré celý komplex prepája v rovine parteru.

Architekti z kancelárie Woods Bagot však chceli projektom 80 Collins priniesť do centra Melbourne aj niečo unikátne. Pre južnú výškovú budovu preto navrhli fazetovanú oceľovo-sklenú fasádu, ktorá je inšpirovaná dizajnom historických pouličných lámp typických pre Collins Street. Tento kaleidoskopický detail bol tiež obľúbeným prvkom pôvodnej viktoriánskej architektúry.

Samotná stavba sa tak večer premieňa na pozoruhodnú nadrozmernú lucernu. Počas dňa sa na fazetách odráža svetlo aj tiene, v noci línie ich záhybov rámujú svetlo v interiéri. Zatiaľ čo cez deň sa veža trblieta od slnečných lúčov, v noci sa mení na maják.

Najpozoruhodnejšie však je, že celá náročne formovaná zasklená hmota s výškou 30 podlaží je vykonzolovaná a podopretá dvoma 12-metrovými oceľovými nosníkmi. Veža tak vytvára dojem, akoby sa vznášala nad ulicou.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023