Fasádne náterové látky

Úlohou povrchovej úpravy fasády je plniť najmä dve základné funkcie – esteticky a farebne dotvárať celkový vzhľad budovy a zároveň chrániť fasádu pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi (UV žiarením, mrazom, náporovým dažďom, exhalátmi a pod.), čím sa výrazne predĺži jej životnosť. Z tohto dôvodu je dôležitý nielen výber farebného odtieňa a vzájomnej kombinácie farieb, ale aj vhodného typu fasádnej náterovej látky. Pri voľbe správneho typu treba brať do úvahy charakteristické vlastnosti jednotlivých typov farieb, stav upravovanej fasády, najmä jej dostatočné vyzretie (karbonizáciu), vlhkosť, súdržnosť, stav izolácie, prítomnosť výkvetov solí, okolité životné prostredie a v prípade rekonštrukcie aj typ pôvodného náteru.

Zloženie náterových látok
Náterové látky sa skladajú z pigmentov, plnidiel, spojiva, nosného média, v ktorom je spojivo rozpustené, a aditív.

Kryvosť a farebný odtieň náterovej látky, ako aj svetlostálosť a stabilita odtieňa závisia od kvality použitých pigmentov. Z toho dôvodu sa odporúča použiť do fasádnych farieb kvalitné a stabilné anorganické a organické pigmenty, vďaka ktorým sa farebný odtieň fasády zachová aj na dlhé roky. Lacné a menej kvalitné pigmenty síce výrazne znížia cenu fasádnej farby, ale zároveň zvýšia riziko, že po dvoch až troch rokoch fasáda vybledne a odtieň zostane nerovnomerný alebo sa úplne zmení.

Plnidlá sú anorganické látky, ktoré sú nerozpustné v spojive aj v médiu, vypĺňajú vzniknutý film a zároveň ovplyvňujú opacitu a niektoré kvalitatívne vlastnosti náteru.

Aditíva sa pridávajú do náterových látok v malých množstvách a upravujú ich špecifické kvalitatívne a aplikačné vlastnosti.

Spojivom sú väčšinou syntetické živice rozptýlené v médiu, ktorým je vo fasádnych farbách až na malé výnimky voda, draselné vodné sklo, silikónové emulzie alebo vápenný hydrát. Napriek tomu, že rozpúšťadlové fasádne farby sa môžu aplikovať aj pri teplotách pod bodom mrazu, používajú sa len v minimálnej miere. Typ spojiva určuje základné charakteristické vlastnosti farby, ako sú difúzny odpor, nasiakavosť, životnosť a náchylnosť špiniť sa. Podľa použitého spojiva sa fasádne náterové látky delia na:

• disperzné,
• silikátové,
• silikónové,
• vápenné.

Disperzné fasádne farby
Spojivom je akrylátová alebo menej často styrén-akrylátová disperzia. Adhézia náteru je založená len na fyzikálnych väzbách s podkladom odparovaním vody zo systému.

Akrylátové farby majú nízky koeficient nasiakavosti, ale vyšší difúzny odpor. Sú vhodné na dobre vyzreté, suché, minerálne podklady (zrejúce 4 až 6 týždňov), pri ktorých nemusí byť náter vysoko paropriepustný. Takisto ich možno použiť na novostavby, ale aj rekonštrukcie starších suchých pevných fasád či sadrových podkladov.
Výhodou disperzných farieb je najmä ich nízka cena a nízky koeficient nasiakavosti, vďaka čomu sú vhodné aj na exponované plochy, ktoré sú vystavené silnému náporovému dažďu. Takisto majú dobrú svetlostálosť a umožňujú tónovanie pestrých a sýtych odtieňov. Oproti ostatným typom farieb je ich aplikácia jednoduchšia a mal by ju zvládnuť aj zručnejší amatér.

Nevýhodou disperzných farieb je vyšší difúzny odpor, pre ktorý nie sú vhodné na podklady s vysokou požiadavkou na prestup vodných pár, ako sú napr. staré vlhké alebo nedostatočne vyschnuté nové omietky. Z dôvodu vyššej náchylnosti špiniť sa, ktorá je spôsobená priťahovaním čiastočiek nečistôt statickým nábojom na povrchu disperzného filmu, by sa nemali používať ani v prostredí so zvýšeným znečistením ovzdušia. Náchylné sú aj na rast mikroorganizmov a plesní. Na elimináciu tohto nedostatku ponúkajú niektorí výrobcovia akrylátové fasádne farby s prídavkom biocídu, čím sa dosiahne zvýšená odolnosť náteru proti rastu plesní, rias a machov. Životnosť akrylátového náteru je približne 10 až 12 rokov.

Silikátové fasádne farby
Spojivom je draselné vodné sklo modifikované malým prídavkom disperzie. Pre silikátové farby sú charakteristické chemicko-fyzikálne väzby s minerálnym podkladom. Vodné sklo, tzn. tekutý kremičitan draselný, po nanesení preniká do podkladu a odparuje sa z neho voda. Zároveň reaguje so vzdušným oxidom uhličitým, pričom vzniká kremičitý gél, ktorý vytvára chemické väzby s kremičitými plnivami v omietke. Tento proces trvá niekoľko dní až týždňov v závislosti od teploty a vlhkosti vzduchu. Nežiaducim procesom je rýchlejšie prebiehajúca reakcia s viacmocnými, väčšinou vápenatými iónmi Ca²⁺ za tvorby kremičitanu vápenatého. Tá potláča silikátovú reakciu a prakticky spôsobuje degradáciu spojiva a následné sprašovanie náteru. Vápenaté ióny sa v omietke vyskytujú najmä z dôvodu nedostatočne skarbonizovaného vápenného hydrátu alebo vylúčených rozpustných solí na povrchu. Degradačne pôsobia aj sírany zo sadry.

Silikátové farby majú nízky difúzny odpor, ale vyššiu nasiakavosť. Z tohto dôvodu sa farba modifikuje malým prídavkom špeciálnych typov disperzií, ktoré dokážu odolať vysokej alkalite vodného skla a zabezpečia tak vnútornú hydrofobizáciu náteru.

Tieto farby sú vhodné na povrchovú úpravu starších vlhkých omietok, vyzretých, no nedostatočne vyschnutých nových omietok a na renováciu historických objektov. Takisto sa dajú použiť aj na sanačné omietky.
Náter má nízku náchylnosť špiniť sa, prirodzene vysoké pH, ktoré bráni rastu mikroorganizmov, a na jeho povrchu sa netvoria mapy vykryštalizovaných solí z omietky.

Nie je vhodný na exponované plochy vystavené silným dažďom alebo sa odporúča náter dodatočne hydrofobizovať.

Rozsah použiteľných pigmentov v silikátových farbách je obmedzený a farebná škála je v porovnaní s akrylátovými farbami výrazne menšia.

Silikátový náter nemožno aplikovať na podklady, ktoré boli predtým upravené akrylátovými alebo silikónovými farbami, na vyspravované povrchy s rozdielnou nasiakavosťou, na sadrové podklady a minerálne podklady s vysokým obsahom polymérnych disperzií. Aplikácia je náročná na presné dodržiavanie technologického postupu a dokonalú predúpravu povrchu. Vykonávať by ju mali len skúsení odborní pracovníci. Keďže silikát je žieravina, pri nedostatočnej ochrane môže poškodiť okenné rámy a sklá okien.
Pri dodržaní aplikačných podmienok je životnosť fasádneho náteru veľmi vysoká – 20 a viac rokov.

Silikónové fasádne farby
Pri týchto fasádnych farbách je spojivom silikónová živica, ktorá sa pre svoju vysokú cenu kombinuje s vhodnými typmi akrylátových živíc. Dobrá priľnavosť je zabezpečená fyzikálno-chemickými väzbami.
Silikónové farby majú nízky difúzny odpor a zároveň nízky koeficient nasiakavosti. Možno ich použiť na nové i staré omietky, rekonštrukciu historických budov, sanačné omietky a takisto sú vhodné aj na opravované povrchy s rozdielnou nasiakavosťou a exponované plochy vystavené silnému náporovému dažďu. Pred aplikáciou na staršie omietky sa odporúča fasádu dôkladne umyť od prachu a nečistôt prúdom vody.

Výhodou tohto náteru je, že sa na fasáde netvoria mapy z vykryštalizovaných prestupujúcich solí. Škála farebných odtieňov je síce obmedzená, ale náter má vysokú svetlostálosť.

Cena silikónových farieb je vysoká, preto sa aplikujú najmä na pamiatkové historické budovy a veľké novostavby, pri ktorých sa požaduje životnosť náteru viac ako 20 rokov, čiže kvalita tu vyváži vysokú cenu. Na trhu sú aj cenovo dostupnejšie akrylátové farby s menším prídavkom silikónovej emulzie, ktorá zlepší vlastnosti akrylátovej farby, najmä zníži difúzny odpor a priblíži sa tak kvalite silikónovej farby.

Vápenné fasádne farby
Spojivom je vápenný hydrát, ktorý môže byť skombinovaný s cementom alebo so špeciálnymi disperziami. Vápenné, vápenno-cementové a vápenno-disperzné farby sa vyznačujú nízkym difúznym odporom, ale na druhej strane vysokým koeficientom nasiakavosti. Používajú sa len zriedkavo, väčšinou na obnovu starších omietok pôvodne upravených vápenným náterom a výhradne na minerálne podklady. Ich výhodou je nízka cena, vysoká paropriepustnosť, dezinfekčné účinky náteru a jednoduchá aplikácia. Nevýhodou je krátka životnosť, zlá tónovateľnosť, náchylnosť na tvorbu škvŕn a potreba dodatočnej hydrofobizácie.

Vlastnosti podkladu a jeho úprava
Pre jednotlivé typy fasádnych farieb vo všeobecnosti platia podobné požiadavky na vlastnosti podkladu a predúpravu povrchu.

Pri starších podkladoch musí byť povrch čistý, zbavený prachu, rias, machov, plesní a mastnoty. Fasádu treba umyť vhodným saponátom, opláchnuť prúdom vody a nechať dobre vyschnúť. Povrch musí byť súdržný a celistvý. Odlupujúce a drobiace sa časti treba odstrániť a na zvetrané povrchy aplikovať hĺbkový spevňujúci základ, prípadne aj vyrovnávaciu stierku. Ak je omietka poškodená soľnými výkvetmi, odporúča sa vykonať sanačné opatrenia.

Nové omietky musia byť správne skarbonizované. Čas zrenia by mal byť približne 4 až 6 týždňov a závisí od poveternostných podmienok. Vysoká teplota a nízka vlhkosť totiž celý proces karbonizácie spomaľujú. Omietka je síce suchá, no nedostatočne vyzretá. Stupeň vyzretia omietky možno zistiť na základe jej pH hodnoty. Dá sa použiť roztok fenolftaleínu v etanole alebo pH indikátorové papieriky. V prípade, že roztok fenolftaleínu po kvapnutí na omietku sfialovie alebo papierik zmodrie, omietka ešte nie je dostatočne vyzretá a s aplikáciou treba počkať.

Vyzretý podklad je dôležité pred nanesením farby penetrovať. Penetrácia totiž zlepšuje priľnavosť farby, znižuje nasiakavosť, zjednocuje rôzne nasiakavé miesta fasády, čo má priaznivý vplyv na rovnomernosť jej farebného odtieňa. Penetračný náter by mal byť na rovnakej báze ako následne použitý fasádny náter (najlepšie od jedného výrobcu). Fasádny náter sa aplikuje v dvoch vrstvách. Časový interval medzi jednotlivými vrstvami závisí od podkladu, teploty a vlhkosti ovzdušia a od prúdenia vzduchu a mal by byť 4 až 24 hodín.

Nedostatočne preschnutý prvý náter môže spôsobiť povrchové chyby druhého náteru alebo strhnutie predchádzajúcej vrstvy. Poveternostné podmienky pri aplikácii ovplyvňujú aj konečnú kvalitu natretej fasády. Treba sa vyhnúť aplikácii pri nízkych teplotách pod +8 °C, vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu, silnom vetre, ale aj pri príliš vysokých teplotách nad +25 °C a prudkom slnečnom žiarení.

Pozornosť treba venovať aj správnemu riedeniu farby. Jej preriedenie totiž zhorší kryvosť náteru i jeho priľnavosť. Znížením obsahu spojiva v nátere sa takisto zhorší jeho odolnosť proti poveternostným vplyvom a životnosť.

Pri aplikácii sa treba riadiť odporúčaniami a pracovnými postupmi výrobcu. Nedostatky a chyby pri aplikácii môžu totiž spôsobiť zhoršenie kvality a skrátenie životnosti náteru aj pri použití vysoko kvalitnej fasádnej farby.

Ing. Viera Némethová
Foto: Chemolak

Autorka pôsobí v spoločnosti Chemolak, a. s., ako vývojový pracovník pre vodou riediteľné náterové látky.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebené materiály.