Halové konštrukcie v praxi

Haly a ich konštrukcie si vyžadujú osobitný prístup v technickom, ako aj technologickom riešení. Pri ich projektovaní a realizácii treba rešpektovať viacero kritérií, ako napríklad budúcu funkciu, situovanie stavby v rámci sídla, ekologické a ekonomické kritériá. K projektovaniu, najčastejším chybám pri realizácii týchto stavieb, ako aj k problematike uplatňovania energeticky nenáročných princípov v projektoch hál sa vyjadrili odborníci pôsobiaci v oblasti realizácie a manažmentu halových stavieb.

Branislav Barč vedúci divízie expanzia ROVA-SK, a. s.	Ing. Pavol Čarný vedúci spoločnosti Goldbeck, s. r. o.	Ing. Róbert Hlavinka vedúci zastúpenia pre Slovenskú republiku Hoesch Bausysteme GmbH, o. z.

Aké kritériá treba zohľadňovať pri výbere typu halovej konštrukcie a stavebného materiálu?
B. Barč: Na výber halových konštrukcií a stavebného materiálu vplýva viacero faktorov. V prvom rade je dôležitá komunikácia medzi projektantom, realizátorom a výrobcom na zosúladenie noriem s požiadavkami na funkčnosť stavby a jej účel, teda či ide o výrobnú, skladovú, administratívnu, resp. inú halu. Takisto treba zvoliť správnu kombináciu používaných stavebných materiálov tak, aby sa zachovalo architektonické riešenie stavby v danej lokalite. Ďalšími neodmysliteľnými faktormi projektu sú statické posúdenie a riešenie technických detailov a technická podpora, ktoré zabezpečia využiteľnosť a funkčnosť haly, resp. objektu.

P. Čarný: Ak si pod typom halovej konštrukcie predstavujeme jej konštrukčné riešenie a ak neupriamime pozornosť na samotný architektonický návrh, na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Pri voľbe typu halovej konštrukcie a použitia stavebných materiálov by sa mali zohľadniť predovšetkým požiadavky investora na budúce funkčné využitie objektu. Takisto sú dôležité kritériá ovplyvňujúce voľbu konštrukčného systému vrátane použitia vhodných typov stavebných materiálov. Netreba zabúdať ani na samotnú finančnú návratnosť vložených investičných nákladov so zameraním na plánované obdobie efektívnej využiteľnosti objektu, pri zachovaní minimálnych nákladov spojených s jeho prevádzkou.

R. Hlavinka: V súčasnosti je najsilnejším kritériom cena. Po zvážení potrebných technických požiadaviek sa navrhnú riešenia, z ktorých sa vyberie najlacnejší variant. V poslednom čase som zaznamenal kladenie veľkého dôrazu na požiarnu odolnosť konštrukcie. Typ halovej konštrukcie a všetkých konštrukcií a materiálov použitých pri jej výstavbe sa musí prispôsobiť hlavne týmto normám. Dôležitá je aj statika. Zbytočne by sa nemalo preháňať s rozponami konštrukcií, pretože na papieri vyzerá všetko pekne, ale nie všetko sa dá postaviť.

Výrobné budovy spoločnosti ECCO pri Martine   
Foto: Peter Kaštíl

S akými problémami sa najčastejšie stretávate pri projektovaní a realizácii halových objektov?
B. Barč: Pravdepodobne najčastejším problémom pri realizácii je zlyhanie, resp. nedostatočná komunikácia medzi projektantom a realizátorom projektu. To môže mať za následok rôzne komplikácie pri montáži prestupov detailov, pri riešení technických detailov stavby a halových objektov. Kľúčovú úlohu pri realizácii zohráva (ne)kvalita a (ne)vhodný výber materiálov, ktoré môžu narušiť celkovú funkčnosť stavby. Ďalšou chybou, s ktorou sa stretávame pri realizácii, je nedodržanie technologického postupu odporúčaného výrobcom a neodborná montáž, čo môže narušiť, resp. znížiť funkčnosť materiálov.

P. Čarný: Z pohľadu projekcie patrí medzi najväčšie problémy aplikácia niektorých požiadaviek dotknutých orgánov, resp. úradov štátnej správy, ktoré nie vždy plne korešpondujú s možnosťami súčasných vývojových trendov technologického vybavenia halových objektov, s ohľadom na ich bezpečnú prevádzku. Z pohľadu realizácie je čas na získanie všetkých potrebných právnych povolení často dlhší, ako samotná realizácia objektu, čo následne sťažuje spoluprácu najmä pri investíciách zo zahraničia.

R. Hlavinka: Ako dodávateľovi stavebných materiálov na opláštenia a zastrešenia halových objektov mi najviac prekáža časté nahrádzanie kvalitných materiálov menej kvalitnými, ktoré len-len vyhovujú technickým požiadavkám. Niektoré materiály však vyhovujú len zdanlivo. Všade jednoducho cítiť značné šetrenie a tlak na dodávateľov, ktorí musia vymýšľať najlacnejšie možné riešenia, aby uspokojili cenové predstavy investora a zároveň splnili normy a technické podmienky. V projektoch často chýbajú detaily, alebo sú nedoriešené a nedomyslené. Všetka ťarcha a zodpovednosť v tomto smere padá na realizačné firmy, ich skúsenosti a invenciu.

Akou mierou sa pri projektovaní halových objektov uplatňujú princípy energeticky nenáročných stavieb? Existujú energeticky nenáročné haly?
B. Barč: Necítim sa odborníkom na túto otázku, ale životné prostredie a ekológia sú dnes často skloňované pojmy. V tejto súvislosti začínajú byť trendom práve energeticky nenáročné stavby, ktoré spĺňajú ekologické normy a sú energeticky hospodárne, pretože v budúcnosti sa stanú nevyhnutnosťou.

P. Čarný: V porovnaní so zahraničím sa v súčasnosti stretávame s malým záujmom domácich investorov a developerov o aplikáciu princípov energeticky nenáročných stavieb – halových objektov do praxe, za čo pravdepodobne môžu aj platné právne predpisy na Slovensku. Pritom od tých istých investorov a developerov sa v zahraničí tzv. zelený prístup viac vyžaduje. Existujú energeticky nenáročné haly? Odpoveď na túto otázku pri halových objektoch, zaradených do kategórie typovo jednoduchých stavieb, nájdeme skôr v skĺbení použitia vhodných technologických zariadení. Napríklad využitím solárnej energie pomocou strešných solárnych panelov a vhodnou voľbou tepelnoizolačných materiálov objektu, s čím však súvisia vyššie vstupné investičné náklady projektu.

R. Hlavinka: Pri halových konštrukciách som sa so zvýšenými požiadavkami na tieto princípy ešte nestretol. Haly sa navrhujú najmä podľa súčasných stavebných noriem, ktoré kladú dôraz predovšetkým na optimálne tepelnotechnické požiadavky. Myslím si, že každý investor si vie zrátať, čo je pre neho výhodné. Drahú energiu asi nevyhadzuje von oknom nikto. Takže aj podľa toho sa pristupuje k návrhu opláštenia a celej koncepcie haly.

Miriam Turancová
Foto: Trimo, Dano Veselský, Peter Kaštíl,