Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií
Obrovský nárast technických vymožeností, či už v oblasti dopravných prostriedkov, alebo technologického vybavenia domácností, kancelárií či priemyselných závodov, prináša okrem svojich pozitívnych stránok aj veľmi negatívne vplyvy na zdravie človeka. Jedným z nepríjemných, ale aj nezdravých vplyvov je zvýšená hladina hluku v budovách. Na jeho elimináciu treba myslieť už na začiatku projektovej prípravy objektu. Správne urbanistické osadenie objektu, ale aj dispozičné a funkčné riešenie či materiálová a konštrukčná skladba vplývajú na kvalitu životného prostredia.
Predstava v praxi o aritmetickom sčítavaní jednotlivých indexov nepriezvučnosti pri dvojitých alebo kombinovaných konštrukciách navádza na mylné výsledky.
Požiadavky na zvukovú izoláciu medzi miestnosťami
Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií v zásade vychádza z analýzy indexov stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti R‘w (dB) viacerých európskych štátov (tab. 1).
Tab. 1 Požiadavky na zvukovú izoláciu deliacich konštrukcií medzi dvoma bytmi a hlučnou miestnosťou a obytnou miestnosťou vo vybraných štátoch Európskej únie
V praxi sa často nevenuje pozornosť rozdielu medzi indexom laboratórnej vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB) a indexom stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti R‘w (dB), v ktorom sú už zohľadnené korekcie faktorom k. Tento faktor pritom vyjadruje bočné cesty šírenia zvuku, materiálovú bázu konštrukcie a konštrukčné riešenie objektu. Pri jednovrstvových konštrukciách z homogénnych materiálov má faktor k hodnotu 2 dB. Pri dvojitých a kombinovaných konštrukciách na báze sadrokartónových platní dosahuje faktor k hodnotu 4 až 6 dB.
Ako sme už spomenuli, nie je možné sčítavanie indexov nepriezvučnosti pri dvojitých a kombinovaných priečkach, ako sa to, žiaľ, nesprávne interpretuje v praxi. Z praktických hodnotení overených sondami v realizovaných konštrukciách sa napr. zistilo, že priečka medzi dvoma bytmi bola bez zvukovej izolácie. Ďalším príkladom z praxe je osadenie sadrokartónových priečok s izolantom nízkej objemovej hmotnosti, v dôsledku čoho došlo k jeho zosunutiu. Často sa možno stretnúť s nedodržiavaním konštrukčných zásad výrobcov a s neaplikovaním obojstranne dvojitej platne hrubej 12,5 mm alebo jednej platne hrubej 15 mm. Pri obnovách a nadstavbách objektov sa celoplošne realizujú podlahové konštrukcie a až potom sa montujú deliace konštrukcie (v stykových škárach sa tak vytvárajú akustické mosty, cez ktoré je zvuk vedený do susednej miestnosti).
S vedomím, že nad podhľadom to už nikto neskontroluje, sa medzibytové priečky mnohokrát realizujú až nad podhľadové konštrukcie (pri bežných podlažiach sa priečky nedomurujú až po stropnú konštrukciu). Veľakrát sú podhľady dokonca bez tepelnej a zvukovej izolácie.
Z hľadiska jednoduchosti technologického postupu je, samozrejme, najvýhodnejšie vybudovať medzibytové priečky jednovrstvové z murovacieho materiálu použitého na stavbe, s dôrazom na jeho akustické vlastnosti v hrúbkach zabezpečujúcich požadovaný index nepriezvučnosti.
Pri dvojitých a kombinovaných priečkach treba pamätať na to, že priečka musí byť zložená z dvoch stien rôznej hrúbky, aby sa vylúčila rezonancia, s požadovanou hrúbkou izolantu a vzduchovou medzerou. Viacvrstvové priečky nie sú až také rozšírené ako jednovrstvové, pretože ich realizácia je časovo náročnejšia a medzi budúcimi užívateľmi vládne k materiálom na inej ako silikátovej alebo keramickej báze určitá nedôvera.
Hodnotenie zvukovej izolácie pomocou adaptačných činiteľov spektra
Najvyššie povolené hladiny hluku v miestnostiach občianskych budov sa stanovujú podľa účelu, na ktorý sa miestnosť bude využívať. V miestnosti so zvýšenými nárokmi na zvukovú izoláciu sa odporúča určiť aj hladinu hluku zo zdrojov vnútorného a vonkajšieho hluku. V týchto prípadoch sa hladina hluku v miestnosti hodnotí pomocou adaptačných činiteľov spektra C a Ctr. Vnútorný hluk sa modeluje váženou hladinou hluku A normalizovaného spektra dopravného hluku. Postup výpočtu určuje STN EN ISO 717-1.
Zvuková izolácia medzi miestnosťami
Schopnosť deliacej konštrukcie medzi miestnosťami znížiť váženú hladinu hluku A z vnútorných zdrojov sa stanovuje pomocou spektra ružového šumu.
Zvuková izolácia medzi miestnosťami, ktoré spolu priamo nesusedia alebo majú spoločnú len časť vnútornej deliacej konštrukcie, sa môže posúdiť pomocou indexu štandardizovanej zvukovej izolácie DnT,w. Hodnotu tejto veličiny určuje hladina hluku vo vysielacej miestnosti, ktorá je znížená o hladinu hluku v prijímacej miestnosti, stredná hodnota času dozvuku v prijímacej miestnosti (T) a referenčný čas dozvuku (T0).
Zvuková izolácia medzi miestnosťou a vonkajším prostredím
Schopnosť obvodového plášťa znížiť váženú hladinu hluku A z vonkajších zdrojov s normalizovaným spektrom dopravného hluku sa určuje v závislosti od ekvivalentnej hladiny hluku A vo vzdialenosti 2 m pred obvodovým plášťom (LAeq,2m). Ekvivalentná hladina hluku však charakterizuje vnútorné prostredie, nie obvodovú konštrukciu, ktorá zabezpečuje akustickú kvalitu vnútorného prostredia.
Hladina hluku A v chránenej miestnosti
Pre známe hladiny hluku v susedných miestnostiach a pred obvodovým plášťom možno vypočítať zodpovedajúce hladiny hluku A v prijímacej miestnosti zo zdrojov za jednotlivými vnútornými deliacimi konštrukciami a pred obvodovým plášťom. Energetickým súčtom týchto hladín hluku sa určí výsledná hladina hluku A v prijímacej miestnosti. Túto hodnotu potom možno porovnať s požiadavkou na prípustnú hladinu hluku v chránenej miestnosti podľa hygienických predpisov.
prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc.
Foto: archív autora
Autor pôsobí na Stavebnej fakulte STU v Bratislave ako pedagogický pracovník. Je vedúcim vedeckým pracovníkom, znalcom v odbore fyzika a autorizovaným stavebným inžinierom.
