Implementácia BIM na Slovensku sa stále zlepšuje. Ruku k dielu teraz pridáva aj štát

Už to nebolo len o všeobecnom vysvetľovaní podstaty, výhodách či využití BIM v stavebníctve. Deviaty ročník Národnej BIM konferencie ponúkol poslucháčom niekoľko prednášok, ktoré išli výrazne do hĺbky danej problematiky. Nielen to, ale aj získané dáta a kroky štátu potvrdzujú, že Slovensko sa v implementácii informačného modelovania stavieb opäť posunulo.

BIM asociácia Slovensko každoročne pred konferenciou rozosiela dotazník, pomocou ktorého mapuje využívanie BIM v bežnej praxi. Dáta z tohto roka opäť dokazujú, že krivka má vzostupnú tendenciu. Už 23,8 % opýtaných uviedlo, že BIM využíva, čo predstavuje viac ako dvojpercentný nárast oproti minulému roku.

„Z hľadiska miery využívania sme narástli o viac ako 2 %. Neznie to ako veľké číslo, ale postupne to rastie. To je pozitívna správa. Celkovo sme na 25 %, čo už je štvrtina trhu. Oveľa významnejšie zlepšenie evidujeme predovšetkým v pozemnom staviteľstve, kde miera implementácie prekračuje  30 %,“ vysvetľuje Tomáš Funtík, viceprezident BIM asociácie Slovensko.

Takmer polovica opýtaných (41%)  z odborného prostredia priznáva, že s BIMom už pracuje už viac ako 6 rokov. Približne 12 % respondentov uviedlo, že sa k tým, čo ho  využívajú, pridalo len v minulom roku. Z hľadiska motivácie stále prevláda vlastná iniciatíva, čo uviedlo až 68 % opýtaných. Medzi najčastejšími prekážkami jeho využívania evidujú respondenti predovšetkým cenu, chýbajúce štandardy i nedostatok profesistov.

„BIM nie je nákladová, ale investičná položka. Chceme, aby toto povedomie presiaklo čo najviac aj medzi investorov. Nech to znie akokoľvek, stále vravíme, že BIM môže byť plne implementovaný v slovenskom stavebníctve,“ vyhlásil počas úvodnej prednášky konferencie prezident BIM asociácie Slovensko, Michal Pasiar.

Štát už nebude len nečinne sedieť

Predošlé ročníky Národnej BIM konferencie okrem iného, volali aj po väčšej aktivite štátu. Často sa skloňovalo to, že by celej implementácii pomohlo, keby bol BIM vyžadovaný pri štátnych zákazkách. V súčasnosti je už vidieť, že ľady sa konečne pohli aj v tejto oblasti.

„V tomto roku pribudol počet verejných obstarávaní, kde sa vyžaduje BIM. Kým predtým sme to evidovali možno v jednom prípade  za rok, teraz ich už k dnešnému dňu evidujeme šesť. A to nejde o žiadne drobné projekty. Mnoho zadaní už obsahuje aj celkom jasnú špecifikáciu pre dodanie BIM,“ dodáva Tomáš Funtík.

Zaplnenou sálou s viac ako 300 odborníkmi z celej oblasti zarezonovala tiež prednáška Pavla Kárásza z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Poslucháčom ukázal, aké kroky bude úrad v najbližších rokoch podnikať, aby sa stal efektívnou inštitúciou s funkčnými digitálnymi nástrojmi.

„Pripravuje sa digitálny obraz krajiny, čo ako povinnosť zavádza nový stavebný zákon, ktorý by do roku 2026 mal zahŕňať všetky krajské mesta Slovenska, do roku  2028 všetky okresné mestá a do 2032 by mala byť zdigitalizovaná celá krajina,“ objasnil Pavol Kárász, ktorý tiež prezradil, že prvým plne digitalizovaným mestom má byť Žiar nad Hronom, ktorý slúži na testovanie celého konceptu.

Na báze digitálneho obrazu krajiny sa majú následne realizovať aj elektronické transakcie, vydávať povolenia na výstavbu či búranie. Z BIM sa však zatiaľ nestáva povinnosť, ale skôr výhoda. Kárász dodáva, že tí, čo budú mať BIM, môžu povolenia dostať v lehote dní, max týždňov. V opačnom prípade to však stále môžu byť mesiace.

Okrem toho tiež pripomenul, že digitalizácia čaká aj územné plány všetkých obcí a miest. V súčasnosti virtuálnym územným plánom disponuje len polovica slovenských obcí a miest. V tretine prípadov ide o neaktualizovaný územný plán a zvyšok nemá digitalizované vôbec nič.

„Začína elektronizácia. Už budeme môcť nahrávať dokumenty vo formáte PDF. Ale až od roku 2026 a 2032 sa očakáva, že budeme môcť nahrávať BIM modely. Určite by sme boli radi, keby to bolo skôr, ale chápeme, že nie je dobré nič unáhliť,“ doplnil Tomáš Funtík.

Podnety zo zahraničia

Deviaty ročník Národnej BIM konferencie opäť prekonal nastavenú latku odbornosti svojich prednášok. Pozitívne príklady spoza hraníc odprezentoval Christopher-Robin Raitviir (Project manažér, Ministerstvo pre klímu, Estónsko), ktorý ukázal, ako sa v Estónsku darí digitalizovať stavebníctvo. Pozitívne prognózy hovoria, že Slovensko by za touto krajinou mohlo byť v roku 2026 pozadu už „len“ o tri roky.

Ďalšia inšpirácia pochádzala zo severu Európy. V Dánsku začali s pokusmi vytvoriť klasifikáciu pre BIM už v roku 1997. O jej význame pri digitalizácii hovoril Gunar Friborg, odborník na štandardizáciu z MOLIO. Prítomní poslucháči sa tiež dozvedeli nové informácie o formáte IFC 4.3, ktorý v rámci témy OpenBIM v infraštruktúre: možnosti a výzvy predstavil Marcin Pszczolka (BIM Manager, Trimble/BIMCorner).

Príklad z praxe

BIM asociácia Slovensko každoročne oceňuje najlepšieho rečníka, ktorý svojim prejavom a témou najvýraznejšie upútal pozornosť prítomných návštevníkov. Tento rok si cenu odniesol Jakub Ducár, BIM Špecialista, STRABAG, ktorý predniesol príklad využitia BIM v projekte železničného areálu THU Zvolen.

„V tomto prípade sa BIM model stal jedinou projektovou dokumentáciu už po pár týždňoch od prevzatia stavby. Dôležité však bolo aj to, že stavba spolupracovala, mala záujem a tiež využívala dostupné nástroje. Častokrát sa stalo, že sme narazili na chybu, ktorú sme oveľa rýchlejšie vedeli odstrániť,“ netajil spokojnosť Jakub Ducár.

S prednáškou z praxe vystúpil aj BIM riaditeľ GFI, Radoslav Vlkovič. Vo svojom príspevku poukázal na možnosti spolupráce na projekte Klingerka 2 a 3 v Bratislave s využitím dostupných nástrojov.

Na Národnej BIM konferencii, ktorá si tento rok tiež pripomenula okrúhle 10. výročie založenia BIM asociácie Slovensko, si premiéru odbila téma súvisiaca s historickými pamiatkami. Vratislav Zika, výskumný pracovník z VUT Brno, predstavil trojročný medzinárodný projekt HeritageBIM. Ten mal za cieľ vyvinúť nový špecializovaný predmet pre výučbu študentov architektúry.