Integrovaný systém osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc – príprava projektu

Veľké mestá a ich aglomerácie riešia problémy s dopravou vytváraním integrovaných dopravných systémov, ktorých cieľom je vytvoriť efektívnu alternatívu k individuálnej osobnej doprave. Integrovaný dopravný systém predstavuje spôsob, ako zosúladiť tarify, trasy a časové harmonogramy viacerých foriem hromadnej prepravy tak, aby cestujúci mohol jednoducho, pohodlne a rýchlo cestovať v rámci aglomerácie, a to s použitím viacerých nadväzujúcich druhov dopravy – vlaku, mestskej hromadnej dopravy či linky prímestskej dopravy na jeden cestovný lístok za rovnakých prepravných podmienok. Integrovaný dopravný systém má ponúknuť obyvateľom kvalitnú, pohodlnú, rýchlu a intervalovú verejnú dopravu, ktorá by mohla nahradiť individuálnu dopravu.

Na Slovensku sú v prevádzke zatiaľ dva integrované dopravné systémy – Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá zahŕňa mestskú hromadnú dopravu, osobné a zrýchlené vlaky a prímestskú autobusovú dopravu (len v smere na Záhorie) na území mesta Bratislavy a Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém (ŽRIDS) – integrácia osobnej železničnej dopravy na trati Žilina – Rajec s mestskou hromadnou dopravou v Žiline.

Košice a Košický samosprávny kraj sa tiež usilujú o sprevádzkovanie integrovaného dopravného systému, a to hlavne ako integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy (ISKD). Príprava ISKD v regióne Košíc sa začala v 90. rokoch 20. storočia overovacou prevádzkou Košického integrovaného dopravného systému (KIDS) v roku 1999 za účasti železničnej, autobusovej a mestskej hromadnej dopravy na zabezpečenie zvozu zamestnancov U. S. Steel Košice do železničnej stanice (žst.) Haniska pri Košiciach na jeden prepravný doklad. Prvá etapa KIDS fungovala v rokoch 2001 až 2005.

V roku 2004 sa začala pripravovať druhá etapa KIDS, ktorá vychádzala aj z koncepcie tvorby regionálnej dopravnej politiky na zvýraznenie podpory rozvoja integrovaných dopravných systémov (MDPaT SR, 2002). Mesto Košice a Košický samosprávny kraj (KSK) prípravu projektu smerovali ku komplexnému riešeniu integrovaného dopravného systému tak, aby sa vybudovala potrebná infraštruktúra v meste Košice a jeho širšom okolí, čo bolo základom vzniku Košickej koľajovej osobnej regionálnej integrovanej dopravy (KORID).
V decembri 2006 sa podpísala dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, KSK, mestom Košice a Železnicami Slovenskej republiky, Bratislava (ŽSR), výsledkom ktorej bolo začatie projektovej prípravy spracovaním Štúdie integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc (ďalej len Štúdia IDS Košíc). Jej výstupom je príprava projektov na dopravné stavby a technológie KORID-u.

Prvou etapou Štúdie IDS Košíc bolo vypraco­vanie Technicko-ekonomickej štúdie integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc (ďalej len TEŠ IDS Košíc) v roku 2009 v zmysle požiadaviek objednávateľa – ŽSR. Jej cieľom bolo zistiť možnosti, navrhnúť technické riešenie jednotlivých stavieb IDS Košíc a vytvoriť podmienky na vznik moderného fungujúceho systému integrovanej koľajovej osobnej dopravy, ktorý zabezpečí vyššiu kvalitu dopravnej obsluhy mesta Košice s napojením na regióny východného Slovenska, pri rešpektovaní ekonomicky hospodárnej realizácie projektu. Generálnym projektantom technicko-ekonomickej štúdie bol Sudop TRADE, s. r. o., Košice, v spolupráci so spoločnosťou PRODEX, spol. s r. o., Bratislava.

Integrovaná koľajová doprava

Technicko-ekonomická štúdia integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc
TEŠ IDS Košíc bola spracovaná pre tieto stavby:

• 1. stavba: ŽSR, elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou-mesto,
• 2. stavba: IKD Košice, terminál Sever – Nám. Maratónu mieru,
• 3. stavba: IKD Košice, Nám. Maratónu mieru – Staničné námestie s napojením na ŽSR,
• 4. stavba: IKD Košice, terminál Sever – sídlisko Ťahanovce,
• 5. stavba: ŽSR, koľajové napojenie PZ Bočiar a PP Kechnec,
• 6. stavba: IKD Košice, Štúrova/Kuzmányho – PP Pereš – letisko Košice.

Umiestnenie stavieb je predovšetkým určené polohou dnešnej koľajovej infraštruktúry mesta Košice a ŽSR, ktorá je navrhovaná na zaradenie do integrovaného systému koľajovej dopravy. Výhodou Košíc, napríklad oproti návrhu IDS v Bratislave je, že rozchod koľají električkových tratí Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) je rovnaký ako v sieti ŽSR, teda 1 435 mm. Situovanie novonavrhovaných trás vychádza z požiadavky spájania lokalít, ktoré sú zdrojom a cieľom ciest obyvateľov regiónu KSK a v rozhodujúcej časti stavieb priamo obyvateľov mesta Košice.

Stavebné a technické riešenie stavieb
1. stavba: ŽSR, elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou-mesto
Stavba rieši elektrifikáciu časti prevádzkovanej trate južného ťahu v úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou-mesto, s vybudovaním terminálu pre osobnú dopravu v lokalite mesta Moldava nad Bodvou.
Cieľovým stavom riešenia je ukončenie regionálnych liniek autobusovej dopravy zo západnej časti okresu Moldava nad Bodvou v navrhovanom termináli Moldava nad Bodvou-mesto, ktorý umožní priamy prestup cestujúcich na nosnú koľajovú dopravu smerujúcu do žst. Košice s možnosťou priameho prechodu jednotiek Tram – Train do centra mesta Košíc s obslužnosťou prístupových centier areálu U. S. Steel Košice, PZ Bočiar, PP Kechnec a ostatných staníc a zastávok na železničnej trati č. 111D.

I. etapa: Rieši elektrifikáciu dočasnou jednosmernou trakčnou sústavou s trolejovým vedením 3 kV, vybudovaným v napäťovej hladine 25 kV, dočasne napájaným z trakčnej meniarne Haniska pri Košiciach a z prenosných kontajnerových trakčných meniarní (KTM) vo Veľkej Ide a v Moldave nad Bodvou. Stavba v tejto etape si mimo koľajového rozvetvenia pre terminál Moldava nad Bodvou-mesto nevyžaduje nové koľajové riešenie.

II. etapa: Dokumentuje nutný rozsah prác, ktoré sa musia realizovať pri akceptovaní požiadavky elektrifikácie traťového úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou striedavou trakčnou sústavou 25kV, 50Hz (AC).

2. stavba: IKD Košice, terminál Sever – Nám. Maratónu mieru
Stavba svojou obsahovou náplňou a rozsahom rieši výstavbu integrovanej koľajovej infraštruktúry terminálu Sever po Nám. Maratónu mieru s napojením na ŽSR v km 99,0 – 102,0 staničenia trate Košice – Kysak v lokalite Tesco – Magnezitka. Stavba vedie od Terminálu Sever v súbehu s traťovými koľajami ŽSR na samostatnom telese a po mimoúrovňovom križovaní traťových koľají v oblasti Rampovej ulice je dvojkoľajná trať IKD vedená v úrovni cestných komunikácií Alvinczyho a Masarykovej ulice.

V cieľovom stave po ukončení tejto stavby bude z prevádzkového hľadiska umožnený priamy prechod vozidiel Tram – Train z dnešnej koľajovej infraštruktúry ŽSR do vybranej koľajovej infraštruktúry DP mesta Košice, ktorá bude po rekonštrukcii spôsobilá pre integrovanú dopravu.

Uvedený priamy prechod vozidiel Tram – Train zabezpečí dopravu cestujúcich do centra mesta bez prestupu, čo významne skráti cestovný čas do cieľového bodu, prispeje k atraktivite, a tým aj využiteľnosti tohto dopravného systému.

3. stavba: IKD Košice, Nám. Maratónu mieru – Staničné námestie s napojením na ŽSR
Stavba rieši úpravu a rekonštrukciu existujúcich koľají DP mesta Košíc v intraviláne mesta od Námestia Maratónu mieru po Staničné námestie s napojením do južného zhlavia osobnej stanice Košice v celkovej dĺžke 3,29 km. Jej realizácia v cieľovom stave umožní prevádzku IKD od terminálu Sever po Staničné námestie s možnosťou prechodu na infraštruktúru ŽSR v oboch koncových bodoch, pričom v uvedenom úseku bude aj naďalej prevádzkovaná klasická električková doprava s iným smerovaním.

Úprava pozostáva z miernej úpravy smerových pomerov trate, rekonštrukcie železničného spodku vrátane odvodnenia trate, predĺže­nia a úpravy nástupíšť, rekonštrukcie úrovňových križovaní trate IKD s pozemnými komunikáciami, rekonštrukcie a úpravy trakčného vedenia a elektrických prípojok, elektric­kého ohrevu výhybiek, elektrického ovládania výhybiek. V rámci rekonštrukcie sa ochránia, preložia alebo upravia všetky inžinierske siete vrátane verejného osvetlenia.

Komplexná rekonštrukcia existujúcej trate DP mesta Košíc sa navrhla s cieľom zvýšiť všetky kvalitatívne parametre z dôvodu zavedenia vozidiel Tram – Train.

Na Staničnom námestí sa zrekonštruuje existujúce obratisko električiek a k tomu príslušné nástupištia tak, aby bolo možné zapojiť trať IKD do siete ŽSR bez obmedzenia nástupíšť a výstupíšť, obratisko sa navrhlo s rozšírením o jednu koľaj.

4. stavba: IKD Košice, terminál Sever – sídlisko Ťahanovce
Obsahovou náplňou 4. stavby je novonavrhovaná trať IKD z terminálu Sever na sídlisko Ťahanovce s ukončením v jeho severnej časti na zastávke Madridská. Návrh vychádza z koncepcie verejnej hromadnej dopravy na báze koľajovej dopravy ako nosného systému. Jej cieľom je zabezpečiť kvalitnejšie, dopravne efektívnejšie a ekologicky optimálne riešenie dopravnej obsluhy sídliska Ťahanovce koľajovou dopravou, ktorá nahradí, resp. doplní dnešnú autobusovú dopravu.

V rozhodujúcej časti je navrhovaná trať IKD situovaná v intraviláne mesta Košice. Z terminálu Sever prechádza pozdĺž Dopravnej ulice cez Magnezitársku a pokračuje Americkou triedou, ktorá je smerovo rozdelená s vynechaním voľného dopravného pásu pre koľajovú dopravu. Z dôvodu vylúčenia úvraťovej jazdy zo sídliska Ťahanovce do oblasti Magnezitky a predpokladaného depa vozidiel IKD sa navrhlo samostatné prepojenie, ktoré vytvára tzv. triangel.

Trasovanie a technická náročnosť dvojkoľajnej trate sú podmienené predovšetkým výškovým rozdielom medzi terminálom Sever a Americkou triedou, ktorý je približne 37 m. Pripojenie sídliska Ťahanovce na terminál Sever sa v priebehu spracovania štúdie riešilo z hľadiska smerového vedenia variantne. Celkove sa vypracovali tri základné variantné návrhy. Predovšetkým bola trasa dvojkoľajnej trate z terminálu Sever predĺžená severne do lokality Magnezitky a späť na sídlisko Ťahanovce sa viedla pozdĺž Magnezitárskej ulice. Podobne sa navrhol skrátený variant deliaci územie východne od terminálu Sever východno-západným smerom. Výsledný návrh sa odporúčal a je dokumentovaný v štúdií na základe kritéria minimalizácie cestovného času z Americkej triedy do cieľa cesty, ktorý vedie pozdĺž Dopravnej ulice s estakádnym mostným objektom, križujúcim mimoúrovňovo Magnezitársku ulicu.

Na trase sa navrhlo celkove päť zastávok, ktoré rešpektujú potrebu dopravnej obslužnosti danej lokality.

5. stavba: ŽSR, koľajové napojenie PZ Bočiar a PP Kechnec
Stavba rieši návrh novej jednokoľajnej elektrifikovanej trate ŽSR na napojenie priemyselnej zóny Bočiar a priemyselného parku Kechnec na železničnú sieť ŽSR, pričom zohľadňuje aj výhľadové aktivity Globálneho logistického a industriálneho parku Košice (GLIP).

Navrhovaná trať je určená na prevádzku osobnej dopravy s možnosťou využitia pre nákladnú dopravu, čo však nebolo náplňou štúdie. Navrhovaná trať odbočuje zo smeru od Moldavy nad Bodvou v žst. Veľká Ida, zo smeru od Košíc v medzistaničnom úseku Haniska pri Košiciach – Veľká Ida. Uvedené odbočné vetvy sa spájajú v odbočke Interport. Medzi odbočkou Interport a žst. Kechnec je situovaná zast. Interport a výh. Bočiar. Súčasťou návrhu je aj koncový terminál PP Kechnec ako žst. Kechnec.

6. stavba: IKD Košice, Štúrova/Kuzmányho – PP Pereš – Letisko Košice
Náplňou stavby je rekonštrukcia existujúcej električkovej trate od križovatky Štúrova/Kuzmányho po lokalitu Pereš, odkiaľ sa novou dvojkoľajnou trasou popri priemyselnom parku Pereš napája areál Letiska Košice s hlavovým ukončením navrhnutým a označeným ako terminál Letisko. Navrhovaná stavba je pokračovaním stavby č. 3 IKD, terminál Sever – Staničné námestie s napojením na ŽSR. Stavba je rozdelená na tri samostatné ucelené časti stavby (UČS):

• UČS 61 rieši úpravu a rekonštrukciu existujúcej trate DPMK v úseku od križovatky Štúrova/Kuzmányho po Pereš. Úprava pozostáva z miernej úpravy smerových pomerov trate, rekonštrukcie železničného spodku vrátane odvodnenia trate, rekonštrukcie železničného zvršku, predĺženia a úpravy nástupíšť, rekonštrukcie úrovňových križovaní trate s pozemnými komunikáciami, rekonštrukcie a úpravy trakčného vedenia a elektrických prípojok, elektrického ohrevu výhybiek, elektrického ovládania výhybiek;
• UČS 62, v rámci ktorej sa na zvýšenie rýchlosti na trati DPMK, tzv. rýchlodráhy, navrhuje preložka trate v úseku pri Pereši vrátane výstavby nového mimoúrovňového križovania s cestou I/50. Trať IKD sa v úseku zast. Perešská navrhuje výškovo na úroveň cesty I/50, a to z dôvodu vybudovania podchodu pre mimoúrovňový priechod cestujúcich;
• UČS 63 obsahuje výstavbu novej dvojkoľajnej elektrifikovanej trate IKD v úseku Pereš – Letisko Košice vrátane dopravnej obsluhy uvažovaného priemyselného parku Pereš. Súčasťou UČS je aj trakčná meniareň Pereš, zabezpečujúca napájanie priľahlých úsekov trakčného vedenia, predovšetkým nových koľají.

Cieľom rekonštrukčných úprav existujúcich tratí DPMK je po ich ukončení dosiahnuť parametre spĺňajúce všestranné technické požiadavky pre trate IKD.

Záver
Zástupcovia mesta Košice a MDPaT SR prerokovali so zástupcami Európskej komisie v Bruseli TEŠ IDS Košíc, a to hlavne z hľadiska posúdenia technicko-technologického riešenia pripravovaných stavieb IDS, zabezpečenia podmienok interoperability, požiadaviek na hybridné vozidlá v rámci IDS a spôsobilosti na čerpanie eurofondov. Výsledkom prerokovania je, že TEŠ IDS Košíc vyhovuje podmienkam Operačného programu Doprava 2007 – 2013 pre finančnú pomoc z Kohézneho fondu – Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov a pre uvedené stavby bude možné čerpať z európskych fondov finančné prostriedky. Preto by už nič nemalo stáť v ceste k príprave stavby a ani samotnej realizácii integrovaného dopravného systému v košickom regióne.

TEXT: Ján Bušovský
Schéma: PRODEX

Ján Bušovský je hlavný inžinier projektu v spoločnosti PRODEX, spol. s r. o., Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.